Verejný ochranca práv začína celoslovenský prieskum, ktorý sa zameria na transparentnosť, zákonnosť a spravodlivosť systému poplatkov v slovenskom zdravotníctve. Dôvodom je rastúci počet podnetov od pacientov, ktorí upozorňujú na neprehľadné alebo neprimerané poplatky za zdravotné výkony, ktoré by mali byť hradené z verejného zdravotného poistenia.
„Poplatková fantázia“ niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti podľa ombudsmana prekračuje únosné hranice. Ako uviedol, do Kancelárie verejného ochrancu práv prichádzajú sťažnosti na prípady, keď si zdravotnícke zariadenia účtujú platby za úkony, ktoré by mali byť pacientom dostupné bez doplatku. Takéto situácie podľa neho ohrozujú rovnosť prístupu k zdravotnej starostlivosti a oslabujú dôveru pacientov v systém.
Cieľom je preveriť férovosť a dohľad nad poplatkami
Ombudsman chce prieskumom zistiť, ako v praxi funguje kontrola dodržiavania cenníkov v jednotlivých zariadeniach a akým spôsobom samosprávne kraje vykonávajú dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Podľa neho má štát nielen vytvárať podmienky pre fungovanie poskytovateľov, ale aj efektívne dohliadať na to, aby neporušovali práva pacientov.
Dozornú pôsobnosť v oblasti zdravotnej starostlivosti majú okrem iných orgánov aj samosprávne kraje. Práve od nich plánuje kancelária získať údaje o tom, či sa v rámci ich kompetencií kontroluje dodržiavanie cenníkov, či sa používajú formy utajeného dohľadu (tzv. mystery shopping, teda „pacient v utajení“) a či zaznamenali prípady neoprávneného účtovania poplatkov za výkony, ktoré majú byť plne hradené zo zdravotného poistenia.
Záver do marca 2026: Právna istota a verejná diskusia
Výsledky prieskumu plánuje verejný ochranca práv predstaviť do konca marca 2026. Závery a odporúčania majú podľa neho viesť k posilneniu právnej istoty pacientov, k zrozumiteľnejším a spravodlivejším pravidlám v oblasti poplatkov, ale aj k lepšej koordinácii medzi dohliadacími orgánmi a samosprávami.
Očakávaným cieľom je tiež vyvolanie širšej verejnej diskusie o spravodlivosti poplatkov v slovenskom zdravotníctve a o tom, kde by mali byť nastavené hranice medzi oprávnenými a neprimeranými úhradami. Ombudsman zdôraznil, že pacienti musia mať istotu, že platia len za to, čo je v súlade so zákonom, a že kontrolné mechanizmy na Slovensku skutočne chránia ich práva.
Dlhodobý problém: Chýbajúca regulácia a „šedá zóna“ poplatkov
Na problematiku poplatkov upozorňujú aj odborníci a samotné ministerstvo zdravotníctva. Už v lete rezort vedený Kamilom Šaškom (Hlas-SD) podpísal memorandum so Združením ambulantných poskytovateľov (ZAP) o potrebe vytvoriť pracovnú skupinu, ktorá by systém poplatkov spriehľadnila. Cieľom je oddeliť legálne platby od tých, ktoré sú v rozpore so zákonom alebo sa vyberajú obchádzkou.
Zdravotníci, analytici aj pacienti sa však zhodujú, že v praxi vznikla šedá zóna – časť poplatkov je legálna, časť nejasná a časť nelegálna. Niektoré ambulancie vyberajú poplatky nepriamo, napríklad cez rezervačné portály, aby formálne neporušili zákon. Problémom zostáva aj slabý dohľad samosprávnych krajov, ktoré by mali kontrolovať dodržiavanie zákona. Odborníci preto volajú po jasnom definovaní nároku poistenca, podobne ako pri liekoch, kde existuje systém ročných stropov a sociálnych úľav.
Mohlo by vás zaujímať
Téme poplatkov sme sa podrobne venovali aj u ná sv Zdravotníckom denníku. Celý článok s podrobným rozborom legálnych a nelegálnych poplatkov, ako aj návrhmi riešení, si môžete prečítať tu:
Poplatky u lekára – čo je legálne a čo už nie? Riešenie štátu môže byť podobné ako pri liekoch
