Členské poplatky v zdravotníckych profesijných komorách sa majú zvýšiť. Predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SD) vo štvrtok na schôdzi výboru podal návrh, aby bol maximálny registračný poplatok v každej komore definovaný ako najviac 3 percentá z priemernej mzdy. To predstavuje asi 45 eur ročne. Doteraz bol však poplatok za registráciu v komore určený pevnou sumou maximálne 15 eur ročne, ide teda o trojnásobné zvýšenie. Opoziční poslanci hovoria, že by nemali problém so zvýšením poplatkov, keby komory naozaj hájili záujmy všetkých zdravotníkov a členstvo v nich prinášalo pridanú hodnotu.

Ide o pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu novely zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme (venovali sme sa mu v tomto článku). Poslanci zdravotníckeho výboru túto novelu odobrili aj s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Prešli vďaka hlasom koalície.

„Som zásadne proti tomu. Zdravotníkov nútime registrovať sa v komorách a niektoré aj dnes nezákonne vyberajú vyššie poplatky,“ vyhlásil Tomáš Szalay (SaS). Jeho spolustraníčka Jana Bittó Cigániková poukázala na to, že registráciu zdravotníckych pracovníkov, ktorú dnes vykonávajú komory, by mal robiť štát, ale jeho inštitúcie nefungujú tak, ako by mali. SaS začiatkom tohto roka navrhla zrušiť povinnosť registrácie zdravotníkov v komorách.

Majú komory robiť viac alebo menej?

Podľa Baláža by naopak profesijné komory mali mať väčšie právomoci. Szalay poznamenal, že nehovorí o veľkých etablovaných stavovských organizáciách ako sú komora lekárov, zubárov alebo lekárnikov, ale o rozličných malých komorách, ktoré zastupujú len málo zdravotníkov a ich prínos je nejasný. Kým registrácia v komorách je v súčasnosti povinná, členstvo v komorách nie.

Peter Stachura (KDH) do istej miery súhlasí s oboma poslancami, ale problém je podľa neho inde. „Tiež si myslím, že komory majú byť silnejšie, aj v zahraničí je to normálne. Avšak teraz sú roztrieštené a nezastupujú všetkých zdravotníkov. Bolo by treba zreformovať celý zákon o komorách a upraviť výber ľudí do ich vedenia,“ tvrdí.

Zdravotnícke komory by podľa Stachuru potrebovali väčšie zdroje a členstvo v nich má byť povinné, ale zároveň musia pracovať transparentne. Registračné poplatky považuje za vysoké aj koaličný poslanec Jozef Valocký (Smer-SD).

Mohlo by vás zaujímať

Ktoré dáta unikajú?

Dôvodová správa k návrhu zákona taktiež konštatuje, že niektorí zdravotnícki pracovníci majú otvorenú registráciu v príslušnej komore, pri tvorbe štatistických údajov sú zarátavaní ako aktívni, ale s komorou nekomunikujú, neplnia si oznamovaciu povinnosť, registračný poplatok neuhrádzajú, nezúčastňujú sa sústavného vzdelávania a komora nevie, či vôbec stále vykonávajú zdravotnícke povolanie.

V súčasnosti však nemá legislatívne žiadnu možnosť, ako ich registráciu ukončiť. Evidované počty aktívnych zdravotníckych pracovníkov na Slovensku zisťovaných podľa registrov komôr aj štatistické údaje Národného centra zdravotníckych informácií sú tak skreslené. Zákon preto navrhuje, aby sa zdravotníkovi, ktorý príslušnej komore dva roky po sebe nezaplatil registračný poplatok, zrušila registrácia. Peter Stachura navrhol, aby to neboli dva roky, ale aspoň päť.

Peter Slyško (Hlas-SD) zase predložil pozmeňujúci návrh, ktorý má zabezpečiť lepšie prepojenie dát zo zdravotníctva a sociálneho systému. Ocenil ho aj opozičný poslanec Szalay, ktorý poukázal na to, že v súčasnosti nie sú prepojené ani údaje zdravotných poisťovní s dátami Sociálnej poisťovne a zdravotná poisťovňa potom nevie vyhodnotiť napríklad to, či očkovanie znižuje práceneschopnosť.

E-zdravie je „deravé“ aj preto, lebo veľa lekárov doň neposiela údaje, napriek tomu, že im to prikazuje zákon. Táto povinnosť je ale nevymáhateľná. Elektronickému zdravotníctvu taktiež unikajú dáta poskytovateľov starostlivosti, ktorí nemajú zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Napríklad v Bratislavskom kraji je ich pritom podľa Szalaya 30-40 percent.

Presúvanie zákonov

Ako sme uviedli v spomínanom článku, novela zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme má zaviesť napríklad elektronickú tehotenskú knižku. Peter Stachura si nemyslí, že ide o zásadnú vec, ktorú treba riešiť ako prvú. „Hlavná priorita by mal byť eLab,“ zdôraznil potrebu lepšej elektronizácie výsledkov laboratórnych vyšetrení a ich sprístupnenia medzi poskytovateľmi.

Poslanci zdravotníckeho výboru sa vo štvrtok venovali aj ďalším návrhom zákonov. Tie upravujú niektoré pravidlá pri prihlasovaní cudzincov do slovenskej zdravotnej poisťovne, financovanie zdravotníctva či povinnosti veterinárov a chovateľov elektronicky evidovať veterinárne lieky. Tento návrh pochádza z dielne rezortu pôdohospodárstva.

Opoziční poslanci predložili niekoľko návrhov uznesení, z ktorých žiadny nebol prijatý. Týkali sa odsúdenia dezinformačných výrokov vládneho splnomocnenca Petra Kotlára (SNS), analýzy vakcín proti covid-19, ktorú vykonala Slovenská akadémia vied, podpory očkovania alebo netransparentného záchrankového tendra. Viaceré boli predložené už na jar a v pléne Národnej rady niekoľkokrát presunuté na ďalšiu schôdzu. Niektoré ďalšie návrhy výbor vypustil zo svojho programu a bude o nich rokovať na ďalšej schôdzi.