Opozícia tvrdí, že vláda napriek zvýšeniu odvodov pripravuje rezort o stovky miliónov eur. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) to odôvodňuje limitom verejných výdavkov.
Poslanec Národnej rady SR Oskar Dvořák (Progresívne Slovensko) upozorňuje, že v budúcoročnom rozpočte môže mať slovenské zdravotníctvo menej peňazí, než sa pôvodne plánovalo. Podľa jeho slov ide o zásadnú zmenu oproti návrhu, ktorý ministerstvo financií predstavilo. Dôvodom sú úpravy rozpočtu a novely zákona o zdravotnom poistení, ktoré majú znížiť celkovú platbu štátu za poistencov.
„Premiér Robert Fico (Smer-SD) a minister Kamil Šaško zvýšili zdravotné odvody o jedno percento, čo znamená, že ľuďom vytiahnu z peňaženiek ročne o 360 miliónov eur viac. Najhoršie však je, že tieto peniaze v zdravotníctve nezostanú. Parlament práve prerokúva zákon, ktorým sa zo systému zdravotníctva vytiahne 660 miliónov eur,“ uviedol Dvořák. Podľa neho ide o rozhodnutie, ktoré môže priamo zasiahnuť dostupnosť starostlivosti a predĺžiť čakacie lehoty na zákroky.
Plánované úspory: Menej na NCZI aj poistencov štátu
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2026 by sa mal podľa zmien odsúhlasených na parlamentnom výbore upraviť tak, že štát do zdravotníctva nakoniec pošle menej, než pôvodne navrhoval.
Znížiť sa má celková platba štátu do systému zdravotného poistenia, ako aj rozpočet Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Novela zákona o zdravotnom poistení zároveň mení mechanizmus výpočtu platby štátu a stanovuje ju pre rok 2026 na sumu 2,05 miliardy eur. Pôvodný návrh rátal so 2,72 miliardami eur, teda o približne 670 miliónov viac.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) zmenu vysvetlil tým, že bola potrebná pre tzv. limit verejných výdavkov. „Ak by k úprave nedošlo, peniaze by síce prišli, ale nebolo by možné ich reálne použiť,“ uviedol.
Mohlo by vás zaujímať
Rekordný rozpočet sa zmenšil. Kam pôjdu peniaze a kde sa šetrí
Len minulý týždeň ministerstvo financií predstavilo návrh rozpočtu, ktorý mal zdravotníctvu zabezpečiť historicky najvyššie financovanie. Výdavky na sektor mali dosiahnuť 10,67 miliardy eur, čo by znamenalo nárast o 935 miliónov oproti súčasnosti. Z tejto sumy malo ísť 9,2 miliardy eur na verejné zdravotné poistenie a viac než 217 miliónov eur priamo do kapitoly ministerstva zdravotníctva.
Podľa pôvodného plánu sa mali zvýšiť výdavky na nemocnice, dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, digitalizáciu i podporu mladých lekárov. V pláne bolo tiež posilniť jednodňovú zdravotnú starostlivosť, kategorizáciu nových liekov a modernizáciu nemocníc cez plán obnovy.
Zároveň sa však už vtedy počítalo aj s úsporami vo výške 232 miliónov eur najmä v oblasti liekov (149 miliónov) a ústavnej starostlivosti (64 miliónov). Ministerstvo zdravotníctva predpokladalo, že tieto úspory vzniknú vďaka revíziám úhrad, spätným platbám od farmaceutických firiem a novým legislatívnym opatreniam.
Opozícia varuje pred dopadom na pacientov
Dvořák upozornil, že kombinácia vyšších odvodov, rozpočtových úprav a úspor v systéme môže zhoršiť prístup pacientov k zdravotnej starostlivosti. „Ak sa znížia zdroje, zdravotníci budú mať menej prostriedkov na vybavenie, nemocnice budú musieť šetriť a čakacie doby sa môžu predĺžiť. To sme už videli v minulosti,“ varoval.
Podľa opozície ide o nebezpečný signál, že vláda nedodržiava svoje sľuby o posilnení zdravotníctva, hoci občania platia viac. Rezort zdravotníctva však tvrdí, že zmeny majú len technický charakter a systémové financovanie bude pokračovať.
