Aj v roku 2025 je zubný kaz je najčastejšie infekčné ochorenie na svete. Trpí ním až 95 percent populácie a napriek tomu, že jeho vznik je už dávno objasnený, mnohí ľudia stále veria kolujúcim mýtom. Aká je pravda?
Najčastejšie otázky a mýty o zubných kazoch:
- Je zubný kaz dedičný?
- Bolí zubný kaz vždy?
- Dá sa zubný kaz vyliečiť doma?
- Treba opravovať zubný kaz aj na mliečnych zuboch?
- Je cukor hlavnou príčinou vzniku zubných kazov?
- Pomáha alebo škodí väčší tlak pri čistení zubov?
- Čistí zuby viac kefka alebo zubná pasta?
- Treba čistiť aj zubné implantáty?
- Je treba čistiť si zuby viac ako dvakrát denne?
- Je dlhšie čistenie zubov lepšie pre ústne zdravie?
- Nahradí ústna sprcha medzizubnú kefku?
- Znamenajú biele zuby aj zdravé zuby?
- Kedy treba riešiť problémy so zubami múdrosti?
- Je trhanie zubov počas menštruácie nebezpečné?
- Pomôže vyčistenie zubov pred zubárom skryť zanedbanú hygienu?
Je zubný kaz dedičný?
Zubný kaz sa zdediť nedá. Genetika podmieňuje tvar zubov, farbu zubov, tvar a veľkosť čeľuste. Teda v prípade menšej čeľuste charakteristickej pre niektoré rodiny, môžu byť zuby stiesnené alebo naopak pri väčších čeľustiach sú typické medzery medzi zubami. Informovala o tom zubná lekárka Andrea Hrubá z Bratislavy v edukatívnom projekte Zápisník zubárky. Genetika tiež ovplyvňuje počet zubov – v niektorých rodinách chýbajú zuby múdrosti alebo horné bočné rezáky. Rovnako polohu zubov. „Ak mali rodičia krivé zuby, je veľká pravdepodobnosť, že aj dieťa bude potrebovať strojček,“ konštatuje zubárka.
Každé dieťa, až na veľmi zriedkavé výnimky s genetickými poruchami, ale dostáva do vienka zdravé zuby so zdravou sklovinou. Zubný kaz sa zdediť nedá, keďže je to bakteriálne ochorenie. Čistý zub bez povlaku sa nekazí. V rodine sa „dedia“ len zlé návyky pri čistení a starostlivosti o zuby. Ako sme informovali v Zdravotníckom denníku, deti si približne do 10 až 12 rokov nevedia dostatočne vyčistiť zuby samy, preto im treba denne pomáhať a dočisťovať. Zodpovední sú za to rodičia, ktorých to môže naučiť dentálny hygienik – raz vidieť a vyskúšať je lepšie ako len počuť.
Bolí zubný kaz vždy?
Zubný kaz môžete mať bez toho, aby ste to vedeli a cítili bolesť. Kaz začína v zubnej sklovine, ktorá je zložená z 98 percent z minerálnych látok. Neobsahuje nervy ani cievy, preto začínajúci zubný kaz necítiť.
„Ako čas plynie, kaz postupuje do dentínu, ktorý je už živé tkanivo a dokáže reagovať na prítomnosť baktérií. Tvorí sa terciárny dentín, zubná dreň sa posúva ďalej od kazu a vy stále nemusíte kaz cítiť.
Ako sa však kaz približuje k zubnej dreni, tak dráždi nervové zakončenia. Najprv zub bolí na sladké, studené, neskôr sú bolesti spontánne, zub bolí aj keď naňho hryziete,“ vysvetľuje zubná lekárka. Ľudí preto vyzýva, aby chodili na pravidelné prehliadky a zubní lekári tak mohli objaviť kazy ešte v počiatočnom štádiu.
Mohlo by vás zaujímať
Dá sa zubný kaz vyliečiť doma?
Nie, nedá. Ide totiž o infekčné ochorenie, ktoré môže spôsobiť až v dieru v zube. Žiadna domáca liečba ju nezacelí, to dokáže len zubný lekár, ktorý kaz odborne odstráni.
Internet je plný zaručených receptov, ako sa kazov zbaviť doma. „Gél na zubný kaz, zázračné pasty alebo babské rady majú jedno spoločné. Keď už raz máte kaz, nepomôžu,“ upozornili odborníci zo zubnej kliniky Dr. Úsmev.
Treba opravovať kaz aj na mliečnych zuboch?
Zubný kaz bolí rovnako v trvalom aj mliečnom zube. Andrea Hrubá rodičov vyzvala, aby svoje deti netrápili. Posledný mliečny zub vypadáva deťom až okolo 12. roku života. „Mliečne zuby sú dôležité pre vývoj detskej reči, pre príjem potravy a aj pre rast čeľuste a správne zaradenie zuba do zubného oblúka. Najdôležitejšie je, že pod mliečnym zubom sa vyvíja zárodok trvalého zuba. Pokiaľ sa nechá mliečny zub neošetrený, infekcia môže prestúpiť cez koreň mliečneho zuba až k vyvíjajúcemu sa trvalému zárodku a poškodiť ho,“ poznamenala odborníčka. Vtedy vzniká tzv. Turnerov zub, ktorý má poškodenú sklovinu, zmenený tvar alebo inú farbu.
Problém ale môže byť v tom, že niekedy je ťažké nájsť zubára, ktorý ošetruje deti, najmä tie, ktoré majú nejaké zdravotné znevýhodnenie (písali sme v tomto článku).
Je cukor hlavnou príčinou vzniku zubných kazov?
Asi každý rodič niekedy povedal svojim deťom: „Nejedz toľko sladkostí, pokazia sa ti zúbky!“ Samotný cukor však zuby nepokazí. Existuje mýtus, že keď niekto neje sladkosti, nemôže mať zubný kaz. Je pravdou, že na vznik kazu je potrebný cukor. Ten sa však nachádza sa v širokej škále potravín. Skrytý cukor nájdeme v ovocí, niektorej zelenine, kečupe, horčici, majonézach, šalátoch a v rôznych nápojoch.
Zubný kaz preto môže vzniknúť aj u ľudí, ktorí nejedia sladkosti. Cukor navyše nie je jediným vinníkom. „Zubné kazy vznikajú, keď baktérie v ústach premieňajú cukor a sacharidy na kyseliny, ktoré napádajú zubnú sklovinu. Zlá ústna hygiena, zriedkavé čistenie zubnou kefkou a zubnou niťou či nedostatok pravidelných zubných prehliadok tiež zohrávajú významnú úlohu,“ uviedol poskytovateľ dentálnej hygieny a bielenia zubov Dental Brothers.
Pomáha alebo škodí väčší tlak pri čistení zubov?
Tvrdá zubná kefka nevyčistí zuby lepšie. Bakteriálny povlak, ktorý sa na povrchu zubov tvorí, je mäkká vrstva zložená z mikroorganizmov a zvyškov jedla, ktorá sa dá zotrieť len mechanicky. Na jeho zotretie netreba veľkú silu a tvrdú kefku, dôležitá je technika čistenia zubov.
„Ak máte tvrdú kefku a nechcete sa jej vzdať, skúste si ňou prejsť po chrbte ruky tak, akoby ste si čistili zuby. Pocítite, akú veľkú a nepríjemnú silu dokáže tvrdá kefka vyvinúť na vaše ďasná,“ hovorí Hrubá.
„Mnoho ľudí verí, že energické čistenie pomocou tvrdej zubnej kefky je kľúčom k čistejším zubom,“ konštatuje aj spoločnosť Dental Brothers. Príliš silné čistenie zubov však podľa odborníkov môže poškodiť zubnú sklovinu a dráždiť ďasná, čo vedie k citlivosti zubov a recesii ďasien. Odporúčajú používať zubnú kefku s mäkkými štetinami a jemné krúživé pohyby, aby sa účinne odstránil povlak a nečistoty bez poškodenia.
Čistí zuby viac kefka alebo zubná pasta?
Zubná pasta nie je zázrak, ktorý by dokázal rozpustiť zubný povlak. Ako sme uviedli, ten sa dá zotrieť len mechanicky. Pasta je prostriedok, ktorý zabezpečí zvlhčenie kefky, príjemnú príchuť a v neposlednom rade pravidelný prísun fluoridov pre zub. „Vďaka fluoridom svoje zuby dokážete so zubnou pastou remineralizovať a urobiť ich odolnejšími,“ objasnila Hrubá.
V princípe však zuby čistí kefka, pasta je len doplnok. A určite neplatí, že čím drahšia pasta, tým lepšie.
Treba čistiť aj zubné implantáty?
Najväčší mýtus, s ktorým sa zubní lekári stretávajú, je, že implantáty netreba čistiť. Áno, korunka na implantáte je väčšinou z keramiky a tá sa pokaziť nemôže. Baktérie však dokážu preniknúť medzi spojenie korunky a samotného implantátu, preto je túto oblasť dôležité čistiť medzizubnými kefkami, najvhodnejšie však špeciálnou superfloss niťou, ktorá je chlpatejšia ako tá klasická a dokáže vyčistiť aj tie najmenšie priestory.
Ak sa implantát nečistí, baktérie sa môžu dostať medzi neho a kosť. Vznikne zápal okolo implantátu nazývaný periimplantitída. Kosť vďaka zápalu ustúpi, implantát sa môže začať kývať aj sa úplne uvoľniť.
Má zmysel čistiť si zuby viac ako dvakrát denne?
Baktérie potrebujú istý čas, aby vytvorili biofilm na povrchu zuba. Andrea Hrubá si preto myslí, že čistenie zubov častejšie ako dvakrát za deň nemá zmysel. „Pokiaľ si zuby správne vyčistíte dvakrát denne, dokonale to postačuje, aby ste predišli vzniku zubného kazu,“ uisťuje.
Časté čistenie spojené s používaním veľkej sily a nevhodnej techniky podľa nej dokáže viac ublížiť ako pomôcť. Môžete si poraniť ďasná, spôsobiť odhalenie zubných krčkov a podobne.
Je dlhšie čistenie zubov lepšie pre ústne zdravie?
Platí, že na dôkladné umytie zubov kefkou by mali postačovať tri minúty. Horšie je, že ľudia si zuby čistia v priemere len necelú minútu a bez systematickej techniky.
Existujú však aj ľudia, ktorí to s dentálnou hygienou preháňajú. „Ak máte pocit, že ani po troch minútach nie sú vaše zuby čisté, skúste zmeniť techniku čistenia zubov,“ radí Hrubá.
Nahradí ústna sprcha medzizubnú kefku?
Ústna sprcha je podľa zubnej lekárky len doplnok a nedokáže plnohodnotne nahradiť medzizubné kefky alebo medzizubnú niť. Opäť zdôrazňuje, že povlak sa dá odstrániť len mechanicky.
„Hlavička medzizubnej sprchy možno dokáže odstrániť zvyšky jedla z medzizubného priestoru, no nevyvinie dostatočný tlak na to, aby vyplavila baktérie, ktoré sú na zube pripevnené. Naproti tomu medzizubná kefka svojimi štetinkami dokáže rozrušiť bakteriálne kolónie a bezpečne ich odstrániť z povrchu zuba,“ spresnila Andrea Hrubá.
Znamenajú biele zuby aj zdravé zuby?
Veľa ľudí závidí celebritám krásny snehobiely úsmev. Ale biela farba automaticky nie je znakom zdravého chrupu. Farba zubov je daná geneticky a časom sa mení aj vplyvom jedla a pitia. Káva, čaj alebo červené víno zanechávajú na zuboch stopy.
To však podľa zubnej kliniky Dr. Úsmev neznamená, že žltšie zuby sú choré. „Naopak, prehnané bielenie a skúšanie všelijakých babských rád môže sklovinu poškodiť. Takže neblázniť sa bielidlami a radšej sa sústrediť na to podstatné. Čistenie a pravidelnú starostlivosť,“ zdôrazňujú.
Dental Brothers, ktorí poskytujú bielenie zubov, však poznamenali, že hoci existuje predstava, že bielenie oslabuje sklovinu, ak sa vykonáva pod odborným dohľadom, profesionálnymi bieliacimi produktami a za dodržania odporúčaní, je bezpečné a sklovinu nepoškodzuje.
Kedy treba riešiť problémy so zubami múdrosti?
Hovorí sa, že múdrosť prichádza s vekom. A pri zuboch múdrosti to platí tiež. Je však mýtus, že na trhanie zubov múdrosti je dosť času. Mnohí to odkladajú s tým, že počkajú, kým začnú bolieť. Čím skôr sa však problémový zub múdrosti rieši, tým lepšie. „Zabráni sa tak bolestiam, zápalom a tlaku na ostatné zdravé zuby. Takže akonáhle vám zubár oznámi, že zuby múdrosti treba dať von, lebo v budúcnosti vám narobia problémy, neváhajte dlho,“ konštatujú lekári z Dr. Úsmev.
Je trhanie zubov počas menštruácie nebezpečné?
Je pravda, že týždňové bolesti v bruchu a k tomu ešte bolestivý zub, ktorý musí ísť von, to je nepríjemná kombinácia. Netreba sa však báť, trhanie zuba počas menštruácie samo osebe nie je nijako škodlivé.
Niektoré pacientky sú počas menštruácie citlivejšie či náchylnejšie na krvácanie aj zo zuba. Pokiaľ teda máte dlhú, silnú a bolestivú menštruáciu, môže byť komfortnejšie, ak si zákrok u zubára naplánujete mimo nej. Ale ak zub akútne bolí, netreba nič odkladať. Môže to spôsobiť nepohodlie, ale dá sa to vydržať a zákrok je rovnako bezpečný ako inokedy.
Podobne väčšina zubárov neodporúča trhať zuby múdrosti v tehotenstve, najmä nie v druhom a treťom trimestri, kedy je riziko komplikácií vyššie. Hrozia infekcie, krvácanie, problémy s anestéziou alebo dokonca predčasný pôrod.
Ak by však zub múdrosti naozaj silno rozbolel a ohrozoval vaše zdravie, niekedy je trhanie nevyhnutné. V takých prípadoch by mali lekár a pacientka dôkladne zvážiť všetky riziká a zákrok naplánovať na najbezpečnejší možný termín.
Pomôže vyčistenie zubov pred zubárom skryť zanedbanú hygienu?
Aj vy ste si niekedy na poslednú chvíľu umývali zuby, aby ste u zubára urobili dojem? Skúsil to každý, ale zubného lekára tým neoblafnete.
Zanedbaná ústna hygiena sa na zuboch podpíše a sporadické drhnutie to nezachráni. Zubný kameň, kazy či krvácajúce ďasná zázrakom nezmiznú. „Namiesto občasného divadielka s kefkou je lepšie si čistiť zuby pravidelne a poriadne,“ uzavreli zubní lekári.
Zhrnutie
Nie, zubný kaz sa nededí. Genetika ovplyvňuje len tvar a postavenie zubov, ale samotný kaz spôsobujú baktérie a nesprávna ústna hygiena.
Nie, začínajúci kaz nebolí, pretože zubná sklovina nemá nervy. Bolesť sa objavuje až vtedy, keď kaz postúpi hlbšie do zuba a zasiahne nervové tkanivo.
Nie, zubný kaz sa nedá vyliečiť doma. Ide o infekčné ochorenie, ktoré môže odstrániť len zubný lekár odborne vyčistením a plombovaním.
Nie priamo. Cukor podporuje rast baktérií, ktoré vytvárajú kyseliny poškodzujúce zubnú sklovinu, no rozhodujúca je najmä zlá ústna hygiena a zriedkavé čistenie zubov.
Áno, aj mliečne zuby treba ošetrovať. Neošetrený kaz môže poškodiť zárodok trvalého zuba a ovplyvniť vývoj čeľuste a reči dieťaťa.
Zubný kaz vzniká pôsobením baktérií, ktoré premieňajú cukry z jedla na kyseliny. Tie pomaly narúšajú zubnú sklovinu, čo vedie k jej oslabeniu a vzniku kazu.
Áno. Prevencia spočíva v pravidelnom čistení zubov fluoridovou pastou, používaní medzizubných kefiek, obmedzení sladkostí a v návšteve zubára aspoň dvakrát ročne.
Začínajúci kaz nemusí bolieť. Môže sa prejaviť bielou alebo tmavou škvrnou na zube, citlivosťou na studené, sladké alebo teplé podnety. Istotu dá len vyšetrenie u zubára.
Áno. Fluorid spevňuje zubnú sklovinu a pomáha ju remineralizovať, čím znižuje riziko vzniku kazu. Zubári odporúčajú pasty s obsahom fluoridov podľa veku a citlivosti zubov.
Dospelí by mali absolvovať preventívnu prehliadku raz ročne, deti a tínedžeri dvakrát ročne. Pravidelné kontroly umožňujú odhaliť kaz včas, ešte pred vznikom bolesti