Mzdy lekárov, sestier a ostatných zdravotníkov v nemocniciach sú podľa Lekárskeho odborového združenia (LOZ) kryté v rozpočte. Zdravotné poisťovne podľa odborárov tieto financie od štátu dostali a mali ich prerozdeliť nemocniciam.

Ak ich nemocnice nemajú, je to podľa predsedu LOZ Petra Visolajského problém ich manažmentov. Reagoval tak na vyjadrenia Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) a Asociácie štátnych nemocníc (AŠN), podľa ktorých dohoda LOZ s vládou o mzdách spôsobila rozvrat systému.

Zdravotné poisťovne dostali peniaze, tvrdí LOZ

„Dohoda o mzdách lekárov, sestier a ostatných zdravotníkov v lôžkových zariadeniach je zabezpečená a krytá v rozpočte zdravotníctva. Z rozpočtu tieto peniaze na tento účel dostanú poisťovne a tie majú nemocniciam poskytnúť prostriedky na krytie ich nákladov na zákonom stanovené mzdy,“ uviedol Visolajský.

Podľa neho je najväčšou položkou v nákladoch nemocníc na mzdy práve odmeňovanie sestier, a preto je nepravdivé tvrdenie, že mzdy zdravotníkov sú príliš vysoké. „Samotné ministerstvo zdravotníctva uvádza, že náklady fakultných a univerzitných nemocníc na mzdy tvoria priemerne 44 percent výdavkov nemocníc, pričom mzdy lekárov predstavujú len približne 15 percent,“ dodal.

Kratší pracovný čas nie je výmysel odborárov

Visolajský tiež pripomenul, že skrátenie týždenného pracovného času zo 40 na 37,5 hodiny nie je nový benefit, ale zosúladenie s platnou legislatívou, ktorá určuje kratší pracovný čas pre nepretržité prevádzky. „Dohoda LOZ a vlády sa netýkala súkromných nemocníc. Mnohé neštátne zariadenia už takýto pracovný čas uplatňovali dávno predtým,“ doplnil.

Súčasťou dohody medzi LOZ a vládou je aj záväzok, že ministerstvo zdravotníctva vykoná personálny audit v nemocniciach a posúdi problematiku úväzkov zamestnancov. „Od roku 2026 sa navyše zákonom garantovaná mzda nebude vzťahovať na lekárov s úväzkom nižším ako 0,5. Preto sú tvrdenia ANS zavádzajúce,“ dodal Visolajský.

Nemocnice hovoria o rozvrate systému

ANS však tvrdí, že dohoda o sociálnom zmieri v zdravotníctve priniesla rozvrat systému. Poukazuje najmä na nárast mzdových nákladov a pokles výkonov v dôsledku skrátenia pracovného času. Podobne aj AŠN upozornila, že niektoré zariadenia musia už teraz použiť viac ako 80 percent svojich príjmov z poisťovní na úhradu miezd, čo im výrazne obmedzuje financovanie ostatných prevádzkových nákladov.

Podľa AŠN sa osobné náklady za všetkých 24 nemocníc združených v asociácii zvýšia v roku 2025 oproti minulému roku o približne 180 miliónov eur. Asociácie preto žiadajú vládu, aby riešila systémové financovanie nemocníc, inak hrozí prehlbovanie dlhov a ďalšie zhoršenie hospodárenia zdravotníckych zariadení.

Mohlo by vás zaujímať

Celú reakciu ANS a AŠN nájdete v našom článku: Asociácie nemocníc kritizujú dohodu vlády s LOZ: Rastú náklady a predlžujú sa čakacie doby