Protialkoholické záchytné izby, ktoré v minulosti slúžili na triezvenie ľudí pod vplyvom alkoholu, by sa po dvoch desaťročiach mohli vrátiť. Hovoria o tom mestá, štát aj mestská polícia. Aj podľa stratégie prevencie kriminality majú ministerstvá zdravotníctva a vnútra pripraviť návrh na ich obnovenie. Odborníci však upozorňujú, že záchytky by neriešili podstatu problému – lacný a ľahko dostupný alkohol. Dáta z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) zároveň ukazujú, že alkohol zostáva vážnym zdravotným aj spoločenským problémom.

Záchytky začali v Československu vznikať v polovici minulého storočia. Tieto zariadenia slúžili ako miesto, kde ľudia pod dohľadom lekára triezveli z alkoholového opojenia. Človek pod vplyvom alkoholu sa tam spravidla dostal po tom, ako robil výtržnosti. Ľuďom po prepustení domov prišla faktúra a pobyt na záchytke si museli zaplatiť z vlastného vrecka. Malo ísť o spôsob prevýchovy.

Záchytky fungovali aj po revolúcii, v 90. rokoch ich bolo na Slovensku hneď niekoľko desiatok. Ich prevádzku zabezpečovali obce. Problémom sa však stali financie. Poplatok za noc predstavoval po prepočte zo slovenských korún okolo 19 eur, no mnoho ľudí ich nikdy nezaplatilo. To bol aj dôvod, prečo záchytky postupne zanikli pred zhruba 20 rokmi.

Návrat záchytných izieb

V posledných mesiacoch sa však volá po návrate záchytiek. Spomína sa to aj v stratégii prevencie kriminality, ktorú vláda schválila ešte v predminulom roku. Dokument ukladá ministerstvu zdravotníctva pripraviť návrh mechanizmu na obnovu činnosti záchytiek v spolupráci s ministerstvom vnútra a predložiť ho rade vlády pre prevenciu kriminality. Ešte vlani pritom o návrate záchytiek rokovali štátni tajomníci oboch ministerstiev. Ich záverom bolo, že náklady by boli v tisíckach eur. Ich vytvorenie a prevádzku po rokovaní označili za nevykonateľné.

O návrat sa zasadzujú najmä predstavitelia miest a obcí, ale aj združenie obecných a mestských polícajtov. Systém by podľa nich mohol odbremeniť nemocnice a políciu od ľudí pod vplyvom alkoholu, ktorí potrebujú „len“ vytriezvieť. Primátor Nitry Marek Hattas na sociálnej sieti uviedol, že mestá okrem iného čelia obťažujúcemu správaniu, verbálnej agresii a fyzickým konfliktom na uliciach. Podľa Únie miest Slovenska okrem iného chýbajú cely predbežného zadržania a záchytky.

Štát nie je proti, no otázna zostáva ekonomická udržateľnosť. Práve financie stáli za ich zánikom aj v minulosti. Riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní Dajana Petríková v archívnej časti podcastu Perspektívy zdravia pripomenula, že aj v 90. rokoch sa poplatky od opitých klientov len ťažko vymáhali. Poisťovne aj dnes vymáhajú náklady za ošetrenie ľudí pod vplyvom alkoholu, no úspešné sú iba v prípadoch, keď má pacient stabilný príjem.

Mohlo by vás zaujímať

„Ak príjem nemá, poisťovňa pohľadávku jednoducho odpíše,“ povedala Petríková. Podľa nej by záchytky situáciu nezmenili, pretože aj kedysi boli financované z úhrad miest a obcí, ktoré peniaze od opilcov nedokázali získať. „Model padol práve na tom, že tie peniaze boli nevymožiteľné,“ dodáva.

Alkohol je príliš lacný a dostupný

Riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica v rovnakom podcaste upozornil, že diskusia o záchytkách sa zameriava na dôsledky, nie na príčiny. Podľa neho má Slovensko jeden z najlacnejších a najdostupnejších alkoholov v Európe.

„Naturalistické štúdie jasne ukazujú, že ak je alkohol drahší a fyzicky menej dostupný, spotreba klesá,“ vysvetľuje Okruhlica. Príkladom je Škandinávia, kde alkohol predávajú len štátne obchody a vysoké ceny odrádzajú najmä mladých ľudí od pravidelného pitia. Okruhlica spomína aj historický „suchý zákon“ v Rusku, ktorý znížil nielen predaj alkoholu, ale aj hospitalizácie pre delírium tremens.

Podľa neho by Slovensko malo namiesto návratu záchytiek zvážiť prísnejšie regulácie predaja alkoholu a zvýšenie jeho ceny. Išlo by o opatrenia, ktoré majú preukázateľný vplyv na znižovanie spotreby a s tým súvisiacich zdravotných rizík.

Dáta potvrdzujú vážny problém

Štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ukazujú, že alkohol zostáva významnou príčinou psychických aj telesných ochorení. V roku 2023 bolo v psychiatrických ambulanciách vyšetrených 29 646 osôb s poruchami psychiky a správania zapríčinenými alkoholom, pričom u 75,3 percenta z nich išlo o syndróm závislosti.

Závislosť od alkoholu bola v roku 2023 prvýkrát diagnostikovaná u viac ako polovice nových pacientov. Najviac prípadov pribudlo vo vekových kategóriách 35 – 44 a 45 – 54 rokov, prevažne u mužov. Hoci celkový počet nových pacientov (6 390) bol najnižší od roku 2011, hospitalizácie s ochoreniami spôsobenými alkoholom naopak vzrástli. V rovnakom roku bolo ukončených 14 136 hospitalizácií súvisiacich s užívaním alkoholu. Z nich až 82,3 percenta tvorili prípady porúch psychiky a správania spôsobené pitím alkoholu. Najčastejšou diagnózou bol syndróm závislosti (53,6 % hospitalizácií).

Alarmujúce sú aj údaje o samovraždách – v roku 2023 si život dobrovoľne ukončilo 501 ľudí, z toho 37,7 percenta bolo pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Zo 678 samovražedných pokusov bolo 39,1 percenta vykonaných pod vplyvom alkoholu. U mužov bol tento podiel ešte vyšší – takmer polovica pokusov bola spojená s intoxikáciou.