Náhla cievna mozgová príhoda, ľudovo nazývaná aj porážka alebo mŕtvica, patrí v Európe medzi najčastejšie príčiny smrti a najčastejšie príčiny invalidity, teda trvalého narušenia zdravia a fyzickej spôsobilosti.

Dnes (v stredu 29. októbra) je Svetový deň mozgovej príhody, ktorý pripomína, aké dôležité je mať dostatok informácií o tom, ako ovplyvniť riziko jej vzniku a o jej príznakoch, aby sme dokázali včas zasiahnuť, zavolať pomoc a odvrátiť neblahé následky mozgovej príhody.

Mŕtvicu chcel vyležať

Richard Fides, bývalý hovorca ministerstva spravodlivosti či Orange Slovensko, sa roky denne objavoval na televíznych obrazovkách. Keď mal 30 rokov, začal sa v noci budiť, pretože cítil, ako mu tŕpne ruka. Myslel si, že iba nepohodlne zaspal alebo má zlú počítačovú myš. Trvalo to tri mesiace. Raz ráno mu ruka úplne ochabla, poklesol mu kútik úst a nedokázal ani poriadne artikulovať pri rozprávaní. „V tom momente som zareagoval tak, ako každý iný Slovák. Povedal som si, že sa poriadne napijem vody, dám si tabletku, ľahnem si a ono to celé prejde,“ opisuje Fides.

Manželka a švagriná však okamžite rozpoznali, že problém je inde, a zavolali záchranku. Pri cievnej mozgovej príhode ide o čas. Človek má najviac šesť hodín na to, aby sa dostal k lekárom a tí mu do tohto limitu aj pomohli. Čím skôr príde, tým je vyššia šanca, že mu nezostanú vážne následky. Richard mal šťastie. Býva blízko nemocnice a medicínsku opateru dostal do dvoch hodín.

Približne tretina ľudí, ktorí prekonajú mozgovú príhodu, ale zomiera. Tretina sa po rehabilitáciách vracia späť do bežného života a posledná tretina zostane invalidná. Richard Fides s manželkou založili občianske združenie (OZ) Sekunda pre život a šíria osvetu o prvých príznakoch mŕtvice aj o možnostiach pomoci po jej prekonaní. Táto pacientska organizácia združuje okrem ľudí po cievnej mozgovej príhode aj pacientov s fibriláciou predsiení.

Prečo k nej dochádza?

Podľa registra cievnych mozgových príhod, ktorý prevádzkuje Národné centrum zdravotníckych informácií, ich dostane na Slovensku každý rok okolo 11-tisíc ľudí. Náhlou sa mozgová príhoda nazýva najmä preto, že človek pred ňou nemusí mať žiadne príznaky. Ani dlhodobé tŕpnutie ruky, ako to bolo v Richardovom prípade.

„Len necelých 20 percent pacientov dostane v akútnej fáze – do 3 a pol hodiny – adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Našou víziou je zvýšiť percento pacientov, ktorým bude poskytnutá dostupná liečba na úroveň vyspelých európskych krajín tak, aby sa čo najviac pacientov po cievnej mozgovej príhode mohlo vrátiť plnohodnotne do života,“ uviedli Fidesovci na webe Sekundy pre život. Občianske združenie realizuje aj kampaň Čas je mozog.

Mohlo by vás zaujímať

Väčšina mozgových príhod vzniká v dôsledku poruchy prekrvenia mozgu (ischémie). Cieva v mozgu sa upchá krvnou zrazeninou, ktorá vzniká najmä pri dlhodobom kôrnatení (ateroskleróze). Menej časté príčiny upchatia sú napríklad zápalový proces, úraz tepny alebo porucha krvnej zrážanlivosti. V minulosti bola náhla cievna mozgová príhoda často považovaná za „chorobu starých“. Štatistiky však ukazujú, že až štvrtina pacientov ju dostala pred dosiahnutím 60 rokov a 15 percent vo veku menej ako 45 rokov.

Druhou najbežnejšou príčinou náhlej cievnej mozgovej príhody je krvácanie do mozgu. Častejšie k nemu dochádza u pacientov s dlhoročne zvýšeným krvným tlakom, no môže sa objaviť i spontánne bez zistenej príčiny. Tiež pri poruchách krvnej zrážanlivosti a cievnych ochoreniach. Ďalšou príčinou môže byť subarachnoidálne krvácanie, pri ktorom sa krv vylieva medzi povrch mozgu a lebku.

Príčinou je obvykle oslabenie cievnej steny v lebke kvôli výduti (aneuryzme). Výduť môže prasknúť a stáva sa to aj u mladých ľudí bez akejkoľvek choroby alebo rizikových faktorov. Prasknutie aneuryzmy sa prejavuje veľmi silnou, náhle vzniknutou bolesťou hlavy, stuhnutosťou krku, prípadne až poruchou vedomia.

Čím skôr, tým lepšie

Viceprezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti Anna Vachulová v pondelok na tlačovom brífingu na ministerstve zdravotníctva upozornila, že až 80 percentám cievnych mozgových príhod by sa dalo predísť lepšou kontrolou rizikových faktorov. Medzi najvýznamnejšie patrí vysoký krvný tlak, zvýšený cholesterol, fajčenie, cukrovka a obezita. „Ak znížime systolický tlak o desať milimetrov ortuťového stĺpca, zabránime 35 percentám mozgových príhod,“ povedala. Medzi rizikové faktory tiež patria obezita, diabetes, vysoká hladina cholesterolu, nízka fyzická aktivita a fajčenie. Riziko pomôže znížiť zmena životosprávy.

Typickými príznakmi mozgovej príhody sú náhle oslabenie polovice tela, poklesnutý kútik úst, porucha reči alebo porozumenia iným, výpadok zorného poľa alebo naopak dvojité videnie, náhla prudká bolesť hlavy a strata rovnováhy.

OZ Sekunda pre život pripomína, že účinná liečba je v prípade mozgovej príhody možná len v krátkom časovom odstupe od vzniku príznakov, a to do niekoľkých hodín. Výskumy a lekárske štúdie ukazujú, že jej účinnosť časom klesá. Prioritou je podanie akútnej liečby: trombolýzy, teda infúzie s látkou rozpúšťajúcou krvné zrazeniny, alebo vykonanie mechanickej trombektómie, pri ktorej sa cez vpich priamo v cieve v mozgu odstráni krvná zrazenina. Následne sa doplnia všetky potrebné vyšetrenia a ošetrenia.

Pre pacienta postihnutého mozgovou príhodou je dôležité, aby mal dostatok informácií a čo najširšiu dlhodobú podporu a pomoc. Nielen od zdravotníkov, ale aj príbuzných a ďalších osôb zo svojho okolia.

Ako sme na tom s liečbou?

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) vyzdvihol medzinárodnú iniciatívu Fast Heroes, ktorá sa zameriava na zvyšovanie povedomia o cievnej mozgovej príhode. Fast Heroes spúšťa už šiesty ročník projektu, ktorý je postavený na novom module s názvom Päť výziev v prevencii. „Sme presvedčení, že okrem znalostí príznakov cievnej mozgovej príhody je čas vzdelávať naše deti aj o rizikových faktoroch mŕtvice a infarktu myokardu,“ hovorí koordinátorka projektu Ľubica Fidesová, ktorej manžel mŕtvicu prekonal v tridsiatke. Dodala, že do iniciatívy je zapojených viac ako 1100 škôl a 70 tisíc detí.

Podľa prezidentky Slovenskej neurologickej spoločnosti Zuzany Gdovinovej sa Slovensko v akútnej liečbe cievnych mozgových príhod radí medzi najúspešnejšie krajiny v Európe. „Asi 25 percent pacientov liečime intravenóznou trombolýzou a približne 11 percent mechanickou trombektómiou,“ uviedla. Slovensko však podľa nej stále zaostáva v následnej starostlivosti – najmä v rehabilitácii a logopedickej pomoci, ktoré sú kľúčové pre návrat pacientov po mozgovej príhode do bežného života.

Pacienti nevedia o možnostiach

Častým prejavom u pacientov po cievnej mozgovej príhode je spasticita, teda stav abnormálneho zvýšenia svalového napätia alebo stuhnutosti, ktorý sťažuje pohyb, reč a môže spôsobovať bolesť. Je spôsobená poškodením nervov v mozgu alebo mieche z rôznych príčin, pričom mozgová príhoda je jednou z nich.

„Život silne obmedzujúca spasticita nie je nevyhnutným osudom po mozgovej príhode. Moderná liečba spolu s aktívnou rehabilitáciou ju dokážu výrazne zmierniť – ak sa nasadia dostatočne zavčasu. Problém dnes nie je v nedostatku terapeutických možností, ale v tom, že  o nich pacienti často vôbec nevedia,“ uviedol prednosta neurologickej kliniky v Univerzitnej nemocnici Bratislava Peter Valkovič.

Po roku od rozšírenia úhrady liečby spasticity zdravotnými poisťovňami podľa odborníkov vidieť pozitívne posuny, no liečba je stále nedostatočne využívaná. „Dostupnosť liečby sa zlepšila, ale systémová starostlivosť o pacientov po cievnej mozgovej príhode ešte zďaleka nie je samozrejmosťou. Musíme sa posunúť od liečby príznakov k systematickému manažmentu pacienta po mozgovej príhode,“ dodal profesor Valkovič.

Minister Šaško pripustil, že starostlivosť o pacientov po mŕtvici je na Slovensku dlhodobý problém. Téme sa chce venovať aj v rámci reformného plánu Misia zdravie, ktorý chce presunúť priamo pod riadenie ministerstva. „Kardiológia a cesta pacienta budú jednou z vlajkových priorít. Chceme, aby bola táto cesta, od digitalizácie až po konkrétne procesy, jasne definovaná,“ povedal.

Ekonomická záťaž? V desiatkach miliónov

Z farmakoekonomickej štúdie spoločnosti Project HealthCare, vyplýva, že neliečení a nesprávne liečení pacienti znamenajú vysoké ekonomické straty. „Cievna mozgová príhoda postihuje aj ľudí v produktívnom veku. Neliečená závažná spasticita po mozgovej príhode stojí Slovensko desiatky miliónov eur ročne – nie v priamych zdravotných nákladoch, ale v strate produktivity. Investícia do liečby sa spoločnosti mnohonásobne vráti,“ vysvetlil Peter Polák z Project HealthCare.

Podľa analýzy je odhadovaná ročná strata produktivity súvisiaca so spasticitou po mozgovej príhode 140 miliónov eur. Ak by sa liečila polovica pacientov kombináciou rehabilitácie a adekvátnej farmakoterapie, táto strata by sa znížila o 43 percent. „Ekonomika aj medicína sa tu stretávajú: včasná liečba spasticity nielen výrazne zlepšuje kvalitu života, ale je aj ekonomicky efektívna. Každé euro vložené do liečby znamená vyššiu šancu na návrat pacienta do života,  a tým aj úsporu pre systém,“ dodal Polák.

Aké sú vyhliadky po porážke?

Prognóza po náhlej cievnej mozgovej príhode závisí od viacerých okolností. Najdôležitejším faktorom je rozsah, teda aká veľká oblasť mozgu bola poškodená. Vyhliadky môže významne ovplyvniť rýchlosť akútnej liečby, keďže každú minútu zanikajú milióny nervových buniek. Následne záleží na všetkých zložkách rehabilitácie: okrem pohybového aparátu  aj rehabilitácie reči, prehĺtania, stability, zručností a podobne.

Liečebná a rehabilitačná starostlivosť obvykle trvá niekoľko týždňov, u časti pacientov aj dlhšie. Každoročne sa vďaka novým liekom, diagnostickým či terapeutickým prístrojom darí zlepšovať vyhliadky pacientov a zmierňovať následky porážky. Preto po nej môže v súčasnosti približne 60 percent pacientov žiť bez viditeľných následkov. Napriek tomu treba počítať s dlhodobou liečbou a pravdepodobne nevyhnutnou zmenou životného štýlu.

Čo sa pýtať pri odchode z nemocnice?

Od zdravotného stavu a závažnosti mozgovej príhody závisí, ktoré aktivity následne pacient môže robiť a čomu by sa mal vyhýbať. Ošetrujúceho lekára je vhodné sa spýtať tieto otázky:

  • Môžem šoférovať?
  • Môžem jazdiť na bicykli?
  • Môžem pracovať na zmeny?
  • Môžem pracovať v rizikových povolaniach? (napríklad vo výškach, s bremenami, pri páse alebo pri strojoch, v hromadnej doprave)
  • Môžem cestovať lietadlom?
  • Môžem sa potápať?
  • Môžem robiť silové cvičenia vo fitnesscentre?
  • Môžem športovať?
  • Môžem darovať krv?

Komunikácia napriek rečovým poruchám – tipy pre blízkych pacienta

  • Používajte krátke, jednoduché vety
  • Hovorte pomaly a zreteľne
  • Využite gestá a obrázky
  • Hovorte tak, aby pacient pritom mohol sledovať vašu tvár
  • Nerozprávajte na človeka viacerí súčasne
  • Obmedzte ruch a hluk z okolia (napríklad televíziu, rádio)
  • Trénujte komunikáciu často, no doprajte pacientovi aj odpočinok. Poraďte sa s logopédom, aké vhodné cvičenia alebo rečové postupy môžete použiť
  • Povzbudzujte pacienta, že jeho stav sa čoskoro zlepší
  • Na trénovanie porozumenia je možné využiť napríklad aj audioknihy, rádio a hudbu
  • Uvedomte si, že porucha reči neznamená poruchu myslenia alebo zníženie inteligencie – vyvarujte sa nevhodných vyjadrení
  • Nerozprávajte o pacientovi pred ním v tretej osobe bez rešpektovania jeho súkromia