Európski kardiológovia sa zhodujú, že očkovanie chráni srdce. Najnovšie konsenzuálne stanovisko Európskej kardiologickej spoločnosti pred začiatkom chrípkovej sezóny 2025/26 označuje očkovanie za nový základný pilier prevencie kardiovaskulárnych ochorení popri ďalších už zavedených opatreniach ako sú liečba a kontrola krvného tlaku, hladiny cholesterolu, či nefajčenie.

Chrípka, ale aj ďalšie respiračné infekcie spôsobené pneumokokmi, koronavírusom SARS-CoV-2 či respiračným syncyciálnym vírusom (RSV) zhoršujú srdcové zlyhávanie a zvyšujú riziko infarktov a cievnych mozgových príhod. Chrípka podľa odborníkov navyše môže mať závažné dôsledky nielen pre seniorov a chronicky chorých pacientov, ale aj pre ľudí bez predchádzajúcich zdravotných ťažkostí.

„Chrípkový vírus spúšťa v tele silnú imunitnú reakciu, ktorá vedie k zápalu v celom organizme. Tento zápal zasahuje aj cievy a srdce, pôsobí na výstelku ciev, destabilizuje aterosklerotické pláty (nánosy v cievach, pozn. red.) a môže vyústiť do akútnej kardiovaskulárnej príhody“, povedal na tlačovej konferencii prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti (SKS) Milan Luknár.

Chrípka u chronických pacientov môže viesť až k zápalu pľúc, infarktu myokardu, srdcovému zlyhávaniu alebo k mozgovej príhode. Okrem toho môže zhoršiť astmu alebo chronickú obštrukčnú chorobu pľúc, cukrovku, spôsobiť upchatie ciev krvnou zrazeninou či akútne poškodenie obličiek.

Vakcíny však redukujú riziko chrípkovej infekcie o 60 percent a je dokázané, že s nimi nehrozí také vysoké riziko komplikácií chrípky ako bez nich. Dramatický rozdiel je v riziku úmrtia očkovaných a neočkovaných pacientov po infarkte myokardu. Kardiológovia preto apelujú na pacientov, ale aj na kolegov zdravotníkov, aby očkovanie ako jednoduchú a účinnú formu ochrany využívali.

Mohlo by vás zaujímať

Kto znižuje populáciu?

V slovenskej populácii sú kardiovaskulárne choroby časté, preto sa tieto odporúčania týkajú veľkej časti populácie. „Kvôli kardiovaskulárnym ochoreniam je ročne na Slovensku hospitalizovaných 140 tisíc pacientov a 25 tisíc z nich zomrie. To je akoby ročne vymrelo mesto veľké ako napríklad Pezinok,“ spresnila pre Zdravotnícky denník primárka ambulantného oddelenia Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb Ivana Šoóšová. Zároveň je predsedníčkou sekcie preventívnej kardiológie SKS.

Na Slovensku 40 percent pacientov zomrie v dôsledku kardiovaskulárnych ochorení. U nás teda ide o najčastejšiu príčinu predčasného úmrtia. Čo sa týka prístupu k očkovaniu, podľa Luknára je zásadný problém v mentalite ľudí na Slovensku a nedostatočnej informovanosti. „Podľa prieskumov takmer polovica ľudí na Slovensku verí konšpiračným teóriám, neverí vedeckým dôkazom, lekárom a potom ani vakcinácii. Jedna z ich teórií hovorí, že existujú osoby, ktoré chcú podávaním vakcín znížiť svetovú populáciu. Podľa mňa práve tí, ktorí broja proti vakcinácii, sú tí, ktorí chcú znížiť populáciu. Treba zmeniť mentalitu a vzdelávať národ v tom, ako fungujú vakcíny a prečo je dobré sa zaočkovať,“ zhodnotil prezident SKS.

Rizikové skupiny

Jednou zo skupín, ktorú odborníci odporúčajú očkovať prednostne, sú deti. S chrípkou im totiž hrozia závažné neurologické komplikácie. „Chrípka sa veľmi rýchlo šíri v školách a škôlkach. Na Slovensku v minulej chrípkovej sezóne ochorela štvrtina detí do päť rokov, pätina starších detí a to sú len tie hlásené prípady,“ hovorí prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzana Krištúfková.

Problém je podľa nej aj v tom, že deti donesú chorobu domov a môžu nakaziť napríklad starých rodičov, pre ktorých je chrípka naozaj nebezpečná. Jej závažný priebeh hrozí aj ďalším skupinám ľudí. Okrem detí a ľudí nad 60 rokov by sa preto mali dať zaočkovať aj pacienti s akýmikoľvek chronickými chorobami, tehotné ženy, pretože vakcinácia chráni aj ich deti, a jednoznačne zdravotnícki pracovníci. „Tí v čase epidémie potrebujú byť výkonní v práci a nenakaziť svoju rodinu alebo ďalších pacientov,“ vysvetlila pre Zdravotnícky denník Krištúfková. Hoci veľa ľudí podľa nej zamieňa chrípku s inými respiračnými vírusovými chorobami, chrípka človeka naozaj uloží do postele, spôsobí veľmi vysoké teploty, bolesti kĺbov, celkovú slabosť a malátnosť.

Zaočkovanosť inde a u nás

„Zásadná výhoda očkovania je, že chráni pred chorobou, hospitalizáciou a pred smrťou. Pacient s chronickými chorobami, ktorý sa dá zaočkovať, má oveľa nižšie riziko komplikácií svojho základného ochorenia,“ doplnila, „Každoročne zaznamenávame veľmi veľa ochorení, ale aj úmrtí, ktoré sú úplne zbytočné a je možné im predísť očkovaním.“ Na vrchole minulej chrípkovej sezóny sa podľa nej vyskytlo aj tritisíc chorých na 100 tisíc ľudí.

„V Austrálii práve skončila chrípková sezóna a zažili jednu z najzávažnejších chrípkových sezón za posledných päť rokov. V populácii kolovali naraz tri respiračné vírusy – chrípka, RSV aj koronavírus a podobný scenár sa môže zopakovať aj v Európe. Navyše sa chrípková sezóna môže začať skôr, teda už v októbri. Bežne to býva v novembri alebo decembri,“ tvrdí epidemiologička.

„V Austrálii sa sťažovali, že v tejto chrípkovej sezóne mali slabú zaočkovanosť – len 29,5 percenta populácie. U nás bola zaočkovanosť v minulej sezóne 5,2 percenta a sme radi, keď máme 13 percent u chronicky chorých a starších,“ priblížila Krištúfková. Číselné údaje zverejnil Inštitút zdravotných analýz (IZA) na Ministerstve zdravotníctva SR. Odporúčaná zaočkovanosť je pritom podľa Svetovej zdravotníckej organizácie 75 percent najmä medzi ľuďmi s chronickými chorobami.

Úmrtia u očkovaných vs. neočkovaných

Každoročne je sezónna chrípka zodpovedná v Európe až za 50 miliónov ochorení a 15 tisíc až 70 tisíc európskych občanov zomiera na príčiny spojené s chrípkou. Napriek zvyčajne krátkemu trvaniu ochorenia je každoročná ekonomická a zdravotná záťaž chrípky vysoká. 

Okrem alarmujúco nízkej zaočkovanosti chronicky chorých pacientov na Slovensku analytička z IZA Katarína Nováková upozornila, že zaočkovanosť pacientov po infarkte myokardu dosahuje iba 8,5 percenta a u pacientov so srdcovým zlyhávaním len 8,7 percenta. Pritom aj títo pacienti patria medzi najohrozenejšie skupiny. Zaočkovanosť sa navyše výrazne líši v rôznych okresoch Slovenska.

V najnovšej analýze Inštitútu zdravotných analýz zisťovali úmrtnosť pacientov bez ohľadu na príčinu medzi očkovanými a neočkovanými proti chrípke vo veku 60 a viac rokov.  „Naše zistenia ukázali, že v sezóne 2023/2024 zomrelo v skupine  seniorov nad 60 rokov, ktorí neboli očkovaní proti chrípke, 1,6-krát viac ľudí ako v skupine očkovaných. Prakticky to znamená, že ak v skupine očkovaných zomrelo 10 ľudí, v porovnateľnej skupine neočkovaných zomrelo 16,“ vysvetľuje Nováková. Preto by podľa nej všetci všeobecní lekári aj špecialisti mali odporučiť pacientom očkovanie.

Koľko ušetrí poisťovňa?

Z pohľadu poisťovne sa jednoznačne oplatí investovať do očkovania. Každá odvrátená hospitalizácia totiž znamená nielen lepší zdravotný stav pacienta, menšiu záťaž pre zdravotníkov a nemocnice, ale aj úsporu nákladov, ktoré poisťovňa môže smerovať inam, kde to pacienti potrebujú. „V minulej sezóne bolo riziko hospitalizácie z kardiovaskulárnych príčin u očkovaných pacientov o 20,2 percenta nižšie ako u neočkovaných. V absolútnych číslach išlo o rozdiel 290 hospitalizácií, čo pri priemernej cene v danom období predstavovalo úsporu vyše 1,17 milióna eur,“ povedal na tlačovej konferencii analytik zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Selvek.

To, že proti chrípke je zaočkovaných len 8,7 percenta pacientov s chronickými chorobami, považuje za obrovský nevyužitý potenciál v prevencii. Doplnil, že aj v Dôvere podnikajú kroky pre zjednodušenie cesty k očkovaniu. „Budeme hradiť rovnakú sumu za očkovanie všeobecným lekárom aj lekárom špecialistom. Lekár bude môcť zaočkovať aj sprievod pacienta a bude to mať preplatené. Napríklad pediater rodiča,“ povedal Selvek. Z praxe v poisťovni hovorí, že dobré výsledky vo zvýšení úrovne zaočkovanosti má priame oslovovanie pacientov. „O pár dní začneme posielať pozvánky aj s informáciou, prečo by sa konkrétny pacient mal dať zaočkovať,“ priblížil.

Ako a kedy sa zaočkovať? Do jedného ramena chrípka, do druhého covid

Podľa Krištúfkovej je dôležité sprístupniť očkovanie širšej populácii aj ďalšími spôsobmi. Okrem očkovania rodičov v detských ambulanciách sú to napríklad očkovacie dni v rôznych podnikoch, aby si človek kvôli tomu, že ide k lekárovi, nemusel brať dovolenku a sedieť dve hodiny v čakárni. Časovú úsporu malo priniesť aj očkovanie v lekárňach, ktoré už je v zákone zavedené, stále však na Slovensku v praxi nefunguje. V iných krajinách, kde ho majú, sa zvýšila zaočkovanosť proti chrípke približne o 20 percent.

Očkovať proti chrípke a proti covidu-19 je možné s akýmkoľvek časovým rozostupom alebo pokojne aj naraz. Epidemiologička Krištúfková hovorí: „Do jedného ramena si dáte chrípku, do druhého covid.“

Taktiež spresnila, že vakcíny proti chrípke na aktuálnu sezónu už nie sú štvorvalentné, ale opäť trojvalentné. „Vírusy chrípky typu B z línie Yamagata prestali cirkulovať a očkovanie proti nim je zbytočné,“ uzavrela.