Odliv kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov smerom do západných štátov EÚ sa teraz môže javiť ako riešenie pre bohatšie krajiny, z dlhodobého hľadiska je však neudržateľný, varuje europoslanec András Kulja. Maďarský kresťanský demokrat je spravodajcom správy o kríze v oblasti zdravotníckeho personálu.

Europoslanec András Kulja (z frakcie EPP) sa nezameriava len na otázku pracovnej sily. Varuje aj pred zraniteľnosťou Európy voči zdravotným hrozbám súvisiacim s klímou a rastúcou záťažou demencie v starnúcej populácii.

Odliv mozgov

Európska debata o zdravotníctve sa vracia k základom: Kto bude túto prácu vykonávať? Prečo je to pre vás takou prioritou?

Zdravotníctvo je pre mňa veľmi osobnou prioritou aj preto, že v Maďarsku predstavuje najväčšiu výzvu. Čelíme vážnemu nedostatku lekárov a predovšetkým zdravotných sestier. Príliš veľa našich talentovaných odborníkov odchádza do iných členských štátov. To vedie k vnútornému odlivu mozgov, ktorý oslabuje starostlivosť v našej krajine. Aby sme tento problém vyriešili, potrebujeme európsku podporu pre odmeňovacie systémy, spravodlivé úhrady a jasné kariérne cesty, ktoré odborníkom poskytnú skutočné motivácie zostať.

Na udržanie motivácie, kvalifikácie a ocenenia našich zamestnancov sú nevyhnutné špecializované školenia a neustály profesionálny rozvoj. Európa zároveň musí prijať digitálnu transformáciu spôsobom, ktorý odborníkov posilní, nie zaťaží.

Umelá inteligencia môže znížiť administratívnu záťaž, zefektívniť diagnostiku a uvoľniť čas na starostlivosť o pacienta. Pri zodpovednom používaní môže tiež zlepšiť efektivitu a spokojnosť zdravotníckych pracovníkov. Európska stratégia pre pracovnú silu, ktorá skombinuje lepšie motivácie, špecializované školenia a inteligentné využívanie technológií, bude kľúčová pre udržanie talentov a zabezpečenie odolných zdravotných systémov do budúcnosti.

Ak je nedostatok pracovných síl najnaliehavejšou krízou, ďalšou, ktorá je podľa vás podceňovaná, sú zdravotné riziká súvisiace s klímou. Prečo si myslíte, že ich Európa neberie dostatočne vážne?

Mnohí sa stále mylne domnievajú, že choroby prenášané komármi, ako dengue, chikungunya alebo vírus západonílskej horúčky, postihujú len rozvojové krajiny. To už však nie je pravda. V Európe sme v roku 2023 zaznamenali viac ako 700 prípadov lokálne získaného vírusu západonílskej horúčky a 67 úmrtí.

Počet importovaných prípadov dengue vzrástol z 1 500 v roku 2022 na takmer 5 000 v roku 2023. Zmena klímy nie je len vzdialená hrozba, už teraz mení zdravotné riziká v niekoľkých členských štátoch. V porovnaní s inými krízami sa jej však nevenuje taká pozornosť.

Mohlo by vás zaujímať

Nemáme dosť liekov na choroby prenášané komármi

Kde sú najväčšie medzery v pripravenosti EÚ na vypuknutia chorôb súvisiacich s klímou?

Členské štáty nedokážu koordinovať dohľad a hlásenie, čo oneskoruje včasné odhalenie a reakciu. Mali by sme zvážiť lepšiu koordináciu vnútroštátnych reakcií, aby sa predišlo roztieštenosti na úrovni EÚ. Potrebujeme spoločný rámec EÚ na riešenie výskytu chorôb spôsobených klimatickými zmenami. Navyše nemáme dostatočné zásoby vakcín a liekov na mnohé ochorenia prenášané komármi. A národné poradné skupiny pre očkovanie (NITAG) vydávajú odporúčania pomaly.

Domnievate sa, že súčasné rámce EÚ v oblasti zdravia sú dostatočné na riešenie chorôb spôsobených klimatickými zmenami?

Zatiaľ nie sú. Regulačné orgány musia zefektívniť procesy, aby členské štáty mohli bezpečne nasadiť vakcíny a protiopatrenia. Bez zdržaní spôsobených nedostatočnou koordináciou. EÚ by mala prijať prístup One Health a do svojho plánovania začleniť zdravie ľudí, zvierat a životného prostredia. A napokon musí EÚ navýšiť prostriedky na výskum a financovanie vývoja vakcín, nástrojov na kontrolu vektorov a diagnostických metód vhodných pre otepľujúcu sa Európu.

Vlny horúčav sú v súčasnosti najnebezpečnejším klimatickým javom v Európe. Ako by sa na ne mala EÚ pripraviť?

Vlny horúčav sú tichým zabijakom. Len minulého leta spôsobili desiatky tisíc predčasných úmrtí po celej Európe. EÚ by mala tieto riziká považovať za nedielnu súčasť svojej politiky v oblasti klímy a zdravia. A to vrátane povinných národných akčných plánov pre vlny horúčav, systémov včasného varovania a cezhraničnej koordinácie.

Mimoriadne dôležité je chrániť zraniteľné skupiny, teda seniorov, deti a osoby s chronickými ochoreniami. Kľúčové sú aj investície do odolnej verejnej infraštruktúry, chladenia v nemocniciach, udržateľného urbanistického plánovania s viac zelenými plochami a bývania prispôsobeného extrémnym teplotám. A napokon musíme začleniť teplo do systémov sledovania spolu s infekčnými chorobami. Tak, aby sme mohli sledovať dopady na zdravie a politika bola založená na dátach v reálnom čase.

Demencia je ľudskou, sociálnou a ekonomickou výzvou

Starší ľudia patria medzi najzraniteľnejšie skupiny aj v súvislosti s demenciou. Prečo Európa teraz potrebuje stratégiu pre demenciu?

Musíme podporiť včasnú diagnostiku, prístup k liečbe, podporu opatrovateľov a zabezpečiť, aby každý členský štát vypracoval zosúladený národný plán pre demenciu. Demencia totiž nie je len zdravotný problém. Je to ľudská, sociálna a ekonomická výzva, ktorá mení životy miliónov európskych rodín. Skúsenosť mojej starej mamy s Alzheimerovou chorobou mi ukázala, aké bolestivé, vyčerpávajúce a izolujúce môže byť toto ochorenie nielen pre postihnutého človeka, ale aj pre tých, ktorí ho milujú a starajú sa oňho.

Preto musí EÚ prejsť od slov k činom a preklenúť priepasť medzi zdravotnou a sociálnou starostlivosťou. Mala by finančne podporovať pilotné projekty spájajúce nemocnice, primárnu starostlivosť a komunitné služby. A tiež školenia zamerané na demenciu pre odborníkov v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

Ľudia s demenciou tak dostanú súvislú a koordinovanú starostlivosť, namiesto toho, aby sme ich presúvali z jedného systému do druhého. Rodiny potrebujú štruktúrovanú podporu, nielen súcit. Za každou štatistikou stojí rodina, ktorá nemôže čakať.

Článok bol prevzatý z webu EU Perspectives patriaci pod vydavateľstvo Media Network, pod ktoré patrí aj Zdravotnícky denník.