Prijatá novela ústavy nadraďuje slovenské právo tomu európskemu v kultúrno-etických otázkach. Pojem kultúrno-etické otázky má však vskutku široké možnosti interpretácie a zástupcovia zdravotne znevýhodnených ľudí sa obávajú, že ochrana ich práv, ktorú im zaručila práve európska legislatíva, môže byť ohrozená.

V súvislosti s novelou základného zákona štátu sa najčastejšie hovorí o ústavne uzákonených dvoch pohlaviach – muž a žena, a o tom, že manželstvom sa smie nazývať len zväzok medzi mužom a ženou. Doplnený odsek článku 7 ústavy znie takto: „Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.“

Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská konštatuje, že novela oslabuje ochranu a právnu istotu osôb so zdravotným postihnutím. Opakovane na to upozorňovala už pred jej prijatím.

Čo sa mení pri medzinárodných záväzkoch?

„Napĺňanie práv týchto osôb už 15 rokov stojí najmä na záväzkoch vyplývajúcich z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ten poskytuje širšiu ochranu práv ako zaručujú platné zákony či samotná Ústava SR. Pre ochranu práv osôb so zdravotným postihnutím je preto kľúčové, aby záväzky z Dohovoru nemohli byť spochybňované,“ vysvetlila Stavrovská.

Novela článku 7 ústavy, ktorú prijala Národná rada SR, však otvára možnosť spraviť presne to, keďže Slovenská republika si po novom vyhradzuje právo tieto záväzky nerešpektovať rovnako ako množstvo iných ľudsko-právnych záväzkov. Podľa komisárky odkazuje na nevymedzený rozsah zachovávania zvrchovanosti vyjadrený slovami „predovšetkým“ a „najmä“.

„Mám obavy, že prijatá novela Ústavy SR môže skomplikovať napĺňanie tých záväzkov z Dohovoru, ktoré sú náročnejšie na realizáciu.” zdôraznila Stavrovská. Oslovili sme Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím s doplňujúcimi otázkami k tejto téme. Hovorkyňa Štefánia Kačalková avizovala, že právnici Úradu komisára pripravia aj širšie stanovisko po zanalyzovaní novely ústavy, aby zhodnotili, akými rôznymi spôsobmi umožňuje spochybnenie medzinárodných záväzkov týkajúcich sa ochrany práv osôb so znevýhodnením.

Mohlo by vás zaujímať

Štát má hlavné slovo v rodinnom živote aj vzdelávaní

Dôvodová správa k schválenej novele proklamuje: „Posilnenie ochrany tradičných hodnôt je kľúčové pre zachovanie kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky a zabezpečenie právnej stability. Návrh ústavného zákona preto reaguje na potrebu ochrany kultúrneho dedičstva zakotveného v preambule Ústavy Slovenskej republiky, ktoré je osobitne spojené s uznaním manželstva medzi mužom a ženou ako jedinečného zväzku.“

Ústava po novom zdôrazňuje zvrchovanosť Slovenskej republiky v základných kultúrno-etických otázkach, pokiaľ ide o „ochranu života a ľudskej dôstojnosti, súkromný a rodinný život, manželstvo, rodičovstvo a rodinu, kultúru a jazyk, ako aj o veci s tým súvisiace, a to najmä v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania.“ Rodičom tak dáva aj právo rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese, ktorý je nad rámec štátneho výchovno-vzdelávacieho programu. Typickým príkladom je často spomínaná sexuálna výchova, výchova k manželstvu a rodičovstvu.

V slovenských predpisoch bude zmätok

Svoje výhrady k novele ústavy komisárka Zuzana Stavrovská prezentovala už v legislatívnom procese a podala pripomienku, ktorá bola akceptovaná len čiastočne. Rovnako ako Najvyšší súd SR, Generálna prokuratúra SR a ďalšie pripomienkujúce subjekty navrhla novelizačný bod v navrhovanom znení vypustiť.

V pripomienke zdôrazňovala, že obmedzenie platnosti ratifikovaných medzinárodných zmlúv je možné vnímať ako výrazné oslabenie vymáhateľnosti záväzkov, ktoré sme prevzali ratifikáciou Dohovoru na ochranu práv osôb so zdravotným postihnutím. Výklad jednotlivých článkov slovenskej ústavy, ktoré sa problematiky prednosti práva či protiústavnosti dotýkajú, sa totiž môže stať zmätočným.

Čo Dohovor zabezpečuje v oblasti spravodlivosti?

Ešte pred prijatím novely ústavy komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská v rámci vzdelávacích aktivít Justičnej akadémie SR prednášala sudcom, prokurátorom a ďalším odborníkom pôsobiacim v oblasti súdnictva o tom, ako má vyzerať spravodlivé a prístupné súdne konanie pre osoby so znevýhodnením.

Cieľom bolo nielen informovať o záväzkoch vyplývajúcich z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ale priniesť aj praktické poznatky o dopadoch rozhodovacej praxe súdov na životy týchto osôb. Online vzdelávania na tému „Výsluch a vzhliadnutie a iné aspekty obmedzenia spôsobilosti na právne úkony“ sa zúčastnilo vyše 150 účastníkov.

Komisárka zdôraznila, že aby súdne konania boli prístupné, treba odstraňovať architektonické, komunikačné aj informačné bariéry. Osoby so zdravotným postihnutím majú podľa článku 12 Dohovoru právo na rovnosť pred zákonom. Tiež majú právo o sebe rozhodovať sami, zbavovanie a obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony z dôvodu zdravotného postihnutia nie je v súlade s princípmi Dohovoru. Rovnako majú právo na poskytovanie podpory a pomoci pri rozhodovaní a pri uplatňovaní práv – teda na takzvané podporované rozhodovanie.