Letná zmena zákona, ktorá umožňuje vstup duchovných do nemocníc bez obmedzenia, vyvolala ostrý spor. V podcaste Perspektívy zdravia o tom diskutovali Peter Stachura (KDH) a Jana Bittó Cigániková (SaS). Stachura zmenu považuje za zbytočnú, keďže rámec poskytuje už zákon z roku 1991 a cirkvi podľa neho chceli len vykonávací predpis. Bittó Cigániková namieta, že súčasné znenie poníma práva duchovných príliš široko a môže zatláčať práva pacienta, pričom upozorňuje na sankcie pre nemocnice. Obaja sa napokon zhodujú aspoň v tom, že chýbajú jasné pravidlá výkonu duchovnej služby v nemocniciach – od viazania na žiadosť pacienta cez ochranu súkromia až po kompetencie personálu.

Stachura po vlastnej rešerši tvrdí, že legislatívna zmena nebola potrebná a že „prijímame zákony honom cvalom bez premyslenia“. Podľa neho už existujúci rámec náboženskej slobody z roku 1991 upravuje práva pacienta aj cirkví vrátane duchovnej služby v nemocniciach a sociálnych zariadeniach.

Zároveň dodáva, že samotní duchovní o takúto zmenu nestáli. „Kňazi sú nešťastní z toho, ako sa to celé odohralo,“ tvrdí s tým, že Konferencia biskupov Slovenska nežiada nové paragrafy v zdravotníckych zákonoch, ale jasné vykonávacie pravidlá.

Bittó Cigániková s tým nesúhlasí a upozorňuje na text prijatej novely. Podľa nej „pacient tam nie je ani spomenutý“ a povinnosť pustiť duchovného bez obmedzenia mení rovnováhu v prospech duchovných na úkor pacienta.

Čo už upravuje zákon a čo prinieslo usmernenie

Stachura zdôrazňuje, že zákon z roku 1991 definuje práva pacienta, práva cirkví a prístup duchovných aj s možnosťou sankcií za neumožnenie vstupu. Aj tieto sankcie však považuje za veľmi nešťastné. Kriticky sa stavia aj k nedávnemu postupu na ministerstve, kde podľa neho vzniklo slabé odborné usmernenie bez praktických návodov. Pripomína, že to, čo chceli duchovní, bolo jasne definovať, kde môžu byť, čo môžu robiť, kde je hranica, no dokument to nerieši.

V súvislosti s minulosťou spomína aj memorandum a mediálne gestá, ktoré podľa neho nepriniesli funkčné pravidlá. „Niekto to tam vložil zle,“ hovorí o samotnej legislatívnej zmene, ktorá sa napokon ocitla v zdravotníckych zákonoch.

Mohlo by vás zaujímať

Podľa Bittó Cigánikovej je kľúčovým kritériom jasné „na žiadosť pacienta“. Chce, aby duchovná služba bola naviazaná na vôľu pacienta, prípadne ním určenej blízkej osoby, ak sám rozhodovať nemôže, a aby nemocnice mali ručnú brzdu pri narušovaní starostlivosti.

Navrhuje, aby kompetenciu zastaviť zásah nemal len lekár či primár, ale hocikto, koho si určí oddelenie, ak by prítomnosť duchovného ohrozovala proces liečby. Vníma to ako ochranu pacienta v citlivej chvíli. Stachura namieta, že právo na duchovnú službu je už dnes právom, nie povinnosťou. „Nikto ťa nemôže donútiť prijať kňaza,“ zdôrazňuje a dodáva, že nové znenie podľa neho nevytvára vyššie práva pre duchovných než pre pacienta.

Citlivé oddelenia a interrupcie: kde sú hranice?

Bittó Cigániková sa obáva vstupov na gynekológiu či situácií spojených s interrupciami a hovorí o dlhodobom tlaku na sprísnenie prístupu k právam žien. Podľa nej sa to neraz skúšalo aj cez nesúvisiace zákony.

Upozorňuje, že v 21. storočí by ženy nemali byť „kvôli viere posielané pod nôž namiesto interrupčnej tabletky“, pričom za legitímny považuje aj opačný názorový tábor – no žiada férové a transparentné postupy.

Stachura takéto obavy relativizuje a tvrdí, že z rozhovorov s duchovnými nemá vedomosť o prípadoch, kde by „chodili ženy prehovárať, aby nešli na interrupciu“. Ako prirodzené a dôležité naopak vníma sprevádzanie žien po spontánnych potratoch.

Bittó Cigániková prináša príbehy, kde prítomnosť kňaza nebola vyžiadaná a zasiahla do súkromia, napríklad keď pacientku s ťažkosťami poslali čakať na chodbu. Vníma to ako dôsledok chýbajúcich jasných pravidiel a slabých poistiek.

Stachura nesúhlasí, že ide o rozšírený fenomén, a hovorí skôr o deficite duchovnej služby. „Na Slovensku je 27 kaplánov a 96 akútnych nemocníc,“ uvádza s tým, že dostupnosť služby nie je samozrejmosť. Aj preto trvá na tom, že netreba definovať samozrejmosti zákonom – duchovný prichádza na vyžiadanie, nie ako duch a detaily legitimácie pri vstupe nemožno predpisovať do poslednej vety.

Pokuty, usmernenia a potreba jasných pravidiel

Bittó Cigániková upozorňuje na hrozbu pokuty 500 eur pre poskytovateľa, ak duchovného nevpustí, a tvrdí, že doteraz vedeli vedenie oddelenia či zdravotník zásah odmietnuť. Po novom podľa nej hrozí sankcia aj tam, kde by mal mať prednosť pacient.

Stachura zase poukazuje na pasáže z vestníka, kde zdravotník môže dočasne neumožniť prítomnosť duchovného, ak narúša poskytovanie starostlivosti. Kritizuje však, že text je slabo napísaný a neustanovuje praktické postupy.

Obaja sa v tomto bode paradoxne stretávajú – usmernenia sú nejasné a nepraktické a neexistuje presný návod, kedy, kde, kto a ako má v nemocnici postupovať pri duchovnej službe.

Bittó Cigániková navrhuje úpravu zákona, aby bolo na žiadosť pacienta explicitne v texte a aby existovali jasné kompetencie personálu. Zároveň podporuje riadnu podzákonnú normu s detailným nastavením.

Stachura dodáva, že toto bol pôvodný cieľ aj zo strany cirkví. „KBS nechcela zákon, ale vykonávací predpis,“ ktorý by presne vymedzil hranice, prístup k dokumentácii, komunikáciu s príbuznými či časové rámce.