Slovenské zdravotníctvo sa nachádza v kritickom bode. Poslanec Národnej rady SR František Majerský (KDH) a riaditeľka odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja Silvia Pekarčíková sa v podcaste Perspektívy zdravia zhodli, že záchranná zdravotná služba je funkčná a patrí medzi najlepšie platené zložky integrovaného systému. Zároveň však obaja upozorňujú na nespravodlivé financovanie, politické zásahy a nebezpečné experimenty. Majerský varoval, že šetrenie by znamenalo ohrozenie životov. Pekarčíková zdôraznila, že krajské nemocnice sú dlhodobo diskriminované a bez odborných rozhodnutí zostane celý systém v slepej uličke. Obaja sa zhodujú, že Slovensko musí mať jasne určené priority a reforma nesmie byť len politickou deklaráciou.

Podľa Majerského nie je pravdivé tvrdenie Lekárskeho odborového združenia (LOZ), že Slovensko investuje do záchrannej zdravotnej služby zbytočne veľa v porovnaní s Českou republikou. „Česká republika dáva viac, ako dávame my. To je dátami podložené,“ uviedol poslanec.

Zároveň odmietol tvrdenia, že súkromné spoločnosti nemajú mať miesto v systéme. Podľa neho nie je možné jednoznačne povedať, či sú lepšie štátne alebo súkromné nemocnice. „Súkromné robia niektorú medicínu lepšie, pretože riešia základné operácie a dostávajú za ne slušné platby. Fakultné nemocnice sa venujú najťažším stavom, zadlžujú sa a systém je tak nastavený,“ vysvetlil.

Kľúčové je podľa Majerského, aby štát garantoval financovanie služby. „Ak znížime mesačné paušály, znížime kvalitu. Potom sa môže stať, že v záchrankách nebudú jazdiť profesionálni záchranári, ale ľudia po kurze prvej pomoci. A to by znamenalo, že nám budú zomierať ľudia na uliciach,“ varoval.

Záchranári, hasiči a policajti

Majerský zdôraznil, že záchranári dnes patria medzi najlepšie platené zložky integrovaného systému. „Priemerný plat záchranára je dnes 1800 až 2000 eur v čistom. Je to viac ako majú policajti a hasiči,“ povedal.

Pripomenul však, že ak by štát prevzal záchrannú službu, musel by prevziať aj zodpovednosť za všetko, čo k tomu patrí. „Voláme po tom, aby sme patrili pod integrovaný systém, ale so všetkým – aj s výsluhovými dôchodkami,“ vyhlásil. Podľa neho by inak hrozilo, že systém dopadne rovnako zle ako iné zložky, kde chýbajú investície do techniky a kapitál na modernizáciu.

Mohlo by vás zaujímať

„Dnes po konsolidácii si ani neviem predstaviť, že tu ešte je priestor na veľké investície. Policajti aj hasiči majú problémy, a to isté by postihlo záchranárov, keby štát nezabezpečil dostatočné financovanie,“ upozornil poslanec.

Nerovnosť a nevyvážené financovanie

Pekarčíková otvorene hovorila o probléme krajských nemocníc. „Dodržiavame zákonník práce, platíme odvody a na konci dňa sme za to trestaní. Nedostávame žiadne dotácie od štátu, zatiaľ čo ministerské nemocnice dostávajú peniaze aj napriek dlhom,“ uviedla.

Ako príklad spomenula financovanie z plánu obnovy. „Do našich nemocníc nešla ani jedna veľká investícia. Martinská nemocnica bola podporená, vzápätí aj banskobystrická. Do Bystrice išlo 320 miliónov eur, kým my sme nedostali nič,“ zdôraznila.

Podľa nej je nutné, aby štát rozhodoval na základe reálnych čísel a odborných prepočtov. „Aj študent vysokej školy dokáže urobiť cenotvorbu výkonov. Treba si sadnúť, spočítať vstupy a rozhodnúť, čo si môžeme dovoliť. Nemôžeme to robiť len empiricky alebo politicky,“ povedala.

Odbornosť namiesto politických rozhodnutí

Pekarčíková zdôraznila, že zdravotníctvo potrebuje odborné vedenie. „Ak nemáte ministra zdatného v danej problematike, darmo sa budeme baviť. Každý z nás musí mať sebareflexiu a priznať si, na čo má,“ upozornila. Dodala, že v kraji sa jej osvedčilo, keď o návrhoch rozhodovali aj odborníci, nie len poslanci bez znalostí.

Majerský doplnil, že reforma záchrannej služby bola pripravená kvalitne. Podľa neho má priniesť nové typy staníc, vrátane systému Randevu s lekárom v osobnom aute. „Takýto model bežne funguje v Česku a znamená rýchlejšiu pomoc pre pacientov v ohrození života,“ vysvetlil.

Zároveň varoval pred zneužívaním témy v politike. „Ak znížime financovanie, znížime kvalitu. Ak urobíme ‚mačkopes‘ systém, skolabuje to. Minister to zatiaľ rieši politicky, nie odborne. S nami, ktorí sme v odbornej spoločnosti, sa nikto nebaví,“ kritizoval poslanec.

Slovenské zdravotníctvo v porovnaní so zahraničím

Pekarčíková poukázala aj na medzinárodné porovnania. „Slovensko je jedna z mála krajín, ktorá má perfektne zabezpečenú starostlivosť o svojho občana. Pacienta nikdy nenechajú ležať na lavičke,“ zdôraznila.

Ako kontrast uviedla skúsenosť zo Spojených štátov. „Môj syn mal úraz v Amerike. Za štyri hodiny na urgente a jednu injekciu proti bolesti sme zaplatili 2500 amerických dolárov v hotovosti. U nás by sa to nikdy nestalo,“ dodala.

Zároveň však kritizovala správanie niektorých pacientov, ktorí zneužívajú systém. „Stalo sa, že pacient čakal na urgente, vyšiel von a zavolal si sanitku, aby sa dostal prednostne na ošetrenie. Takto blokoval posádku, ktorá mohla zachraňovať život človeka s infarktom,“ upozornila.

Reforma a budúcnosť záchrannej služby

Podľa Pekarčíkovej je reforma záchrannej služby vo viacerých ohľadoch nastavená dobre, no niektoré riešenia treba prispôsobiť. Ako príklad uviedla systém Randevu, ktorý je vhodný vo veľkých mestách, no v odľahlých regiónoch môže byť neefektívny. „Jeden lekár lietajúci po veľkom regióne je problém. Musíme tieto veci prispôsobiť realite,“ povedala.

Obaja sa zhodli, že Slovensko musí mať jasne určené priority. „Nie desať smerov, ale tri-štyri, ktoré vieme reálne splniť,“ zdôraznila Pekarčíková. Majerský zároveň dodal, že verejné diskusie často skresľujú realitu. „Mám pocit, že minister to rieši politicky. Reforma je nastavená dobre, ale ak ju rozbijeme, nebude fungovať,“ upozornil.

Na záver obaja zdôraznili, že základným predpokladom fungujúceho systému je stabilné financovanie a odborná diskusia. Len tak sa dá zachovať kvalita, ktorú dnes slovenské zdravotníctvo napriek problémom ešte stále ponúka.