Krátkodobý stres je prirodzená reakcia tela – po chvíli sa nervový systém upokojí a telo sa vráti do rovnováhy. Pri dlhodobom psychickom zaťažení, napríklad v náročnej práci, vzťahu či počas životných zmien, však vzniká chronický stres. A ak ho človek nevie spracovať pohybom, rozhovorom alebo terapiou, môže sa podpísať aj na fyzickom zdraví – oslabuje imunitu, vyvoláva tráviace ťažkosti či kožné problémy.

„Štúdiami sa dokazuje, že neexistuje zvlášť fyzické telo a mentálne zdravie, ale že naozaj všetko so všetkým súvisí a mali by sme sa na to pozrieť ako na celok,“ pripomenula psychologička Denisa Moravčík Debrecká. Pri vyhorení nejde len o únavu z práce, ale o stav, keď človek nedokáže ďalej fungovať, cíti sa vyčerpaný fyzicky aj psychicky, stráca motiváciu a často je cynický voči práci či okoliu. Pridružujú sa aj fyzické ťažkosti ako bolesti hlavy, svalov a tráviace problémy.

Moravčík Debrecká hovorí, že sa vo svojej praxi stretáva s vyhorením nielen u pracujúcich, ale aj u matiek na materskej dovolenke: „Mnohé mamičky sa snažia venovať deťom celý deň a robiť im program, no niekedy potom už nevládzu. Často si to vyčítajú a cítia zlyhanie, hoci by práve vtedy potrebovali len podporu. Stretávam sa s tým, že dnes často mamičky túto podporu nemajú.“

Ženy podľa nej čelia tlaku byť nielen perfektnými matkami, ale aj úspešnými v práci a dobre vyzerať. Dlhodobý tlak vedie k psychickému vyčerpaniu aj fyzickým prejavom, a to napríklad autoimunitným ochoreniam, ktoré sú u žien čoraz častejšie. Vyhorenie je vážny stav vyžadujúci odbornú pomoc.

Množstvo ľudí má stres a obavy

V nedávnom článku sme priniesli niekoľko tipov na posilnenie imunity v jesennom období. Dotkli sme sa však aj neblahého vplyvu stresu na fyzické zdravie. V ostatných rokoch predovšetkým u mladých ľudí narastá sociálna úzkosť. Ide o stav, pri ktorom niekto zažíva silný strach aj v bežných situáciách pri rozhovore, práci či medzi ľuďmi. Telo reaguje okamžite zrýchleným tepom, bolesťou alebo kŕčmi v bruchu, triaškou či červenaním.

Techniky, ktoré vám pomôžu zvládnuť stres:
Vedomé dýchanie a mindfulness – sústredenie sa na prítomný okamih, napríklad počas prechádzky si všímať, čo vidíte, počujete a cítite.
Budovanie odolnosti – postupné vystavovanie sa náročnejším situáciám pomáha znižovať stresovú reakciu.
Práca s myšlienkami – nie všetky myšlienky sú fakty. Pomáha preskúmať, či nejde o prevzaté názory iných, ale aj využívať humor, nebrať veci príliš vážne a napríklad dať obavám vtipné meno.
Kreatívne činnosti – napríklad štrikovanie, maľovanie či iné aktivity, ktoré zamestnajú myseľ a pomáhajú „vypnúť“.
Nastavenie hraníc – naučiť sa povedať nie.
Vyhľadanie odbornej pomoci.

Osamelosť môže oslabiť imunitu podobne ako fajčenie a obezita

Ďalším pribúdajúcim fenoménom je osamelosť, ktorá má vážne dôsledky pre naše zdravie. Hoci sme online prepojení viac než kedykoľvek predtým, mnohí sa cítia izolovane. Psychologička Denisa Moravčík Debrecká hovorí o epidémii osamelosti. Tá často súvisí so stresom a vyhorením.

Od pandémie covid-19 si ľudia odvykli od bežných sociálnych aktivít a zvykli si na izoláciu. „Viac vecí si objednávame domov, čo nám síce šetrí čas, ale zároveň prichádzame o kontakt, ktorý je pre naše zdravie nevyhnutný. Sociálny kontakt je základná ľudská potreba,“ vysvetľuje psychologička. Osamelým ľuďom chýba podpora, možnosť deliť sa o emócie, byť autentický. A práve táto tichá forma izolácie môže mať vážne dôsledky na zdravie.

Mohlo by vás zaujímať

Výskumy ukazujú, že osamelosť ovplyvňuje nielen psychiku, ale aj fyzické zdravie. Napríklad seniori, ktorí sú sociálne aktívni a v kontakte s mladšími generáciami, majú lepšie kognitívne schopnosti, pamäť aj celkovú kondíciu. Naopak, chronická osamelosť môže spôsobiť zvýšenú zápalovú odpoveď organizmu, oslabiť imunitu a dokonca meniť expresiu génov spojených s obranyschopnosťou. „Výskumy ukazujú, že dlhodobá osamelosť môže mať na zdravie podobný vplyv, ako napríklad fajčenie 15 cigariet denne alebo obezita. Je to naozaj šokujúce, ale reálne,“ upozorňuje Moravčík Debrecká.

Tipy do jesennej lekárničky

Mnoho ľudí sa o podporu imunity začne zaujímať neskoro. „V lekárni často vidíme, že ľudia riešia oslabenú imunitu až vtedy, keď ich skolí choroba. Prevencia by však mala začínať skôr, pri spánku, pohybe, psychickej rovnováhe a otvorenom rozhovore o tom, čo nás trápi. Aj to je súčasť starostlivosti o zdravie,“ objasnil farmaceut Erik Novanský. Existuje však niekoľko látok, ktoré v kombinácii s ďalšími opatreniami pomôžu posilniť imunitu aj nervový systém, lepšie zvládať stres, únavu a ďalšie jesenné neduhy.

„Medzi najčastejšie odporúčané patria magnézium, vitamíny skupiny B (najmä B6 a B12), či rastlinné extrakty s upokojujúcim účinkom, ako je valeriána lekárska, chmeľ, medovka alebo mučenka. Tieto prírodné zložky napomáhajú lepšiemu spánku, sústredeniu a celkovej psychickej rovnováhe,“ vysvetľuje odborník z lekárne.

Ďalej poukazuje na rozsiahle pôsobenie vitamínu D, ktorého dostatočný príjem je tiež dôležitý na podporu imunity, zvlášť v období so zníženým slnečným žiarením. Tento vitamín taktiež ovplyvňuje centrálny nervový systém, pohybový aparát, tráviaci trakt a mnohé ďalšie oblasti zdravia. Práve preto by sme ho nemali užívať len sezónne alebo výlučne na podporu imunity, ale pravidelne a systematicky ako súčasť celkovej starostlivosti o zdravie. Vitamín D dostať v kvapkách, kapsulách či tabletách. Každá forma má svoje výhody – závisí na preferencii a potrebách pacienta.

Probiotiká taktiež zohrávajú dôležitú úlohu v podpore imunity, najmä v období zvýšeného výskytu infekcií. „Na trhu sú rôzne probiotiká. Máme také, ktoré sa používajú pri antibiotickej terapii, ale aj kauzálne pri cestovateľskej hnačke. Potom sú tu všeobecné probiotiká, ktoré bežne dopĺňame do tela a sú dostupné vo väčšine výživových doplnkov,“ vysvetľuje farmaceut.

Vitamín C je dôležitý antioxidant a zinok je esenciálny stopový prvok, ktorý okrem imunity prispieva aj k zdraviu pokožky a vlasov. Účinnou zložkou prírodného pôvodu sú aj betaglukány, ktoré pôsobia ako imunomodulátory a často sa kombinujú s rakytníkom, vitamínom C a D, aby pôsobili ešte účinnejšie. Ohľadom odporúčaných dávok pre osoby rôzneho veku sa poraďte s farmaceutom.

Pri nádche veľa ľudí siaha po nosových sprejoch. Ak sa však užívajú dlhšie ako 5 až 7 dní, môžu vyvolať závislosť.