Peter Stachura (KDH) a Jana Bittó Cigániková (SaS) sa v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia nezhodli na tom, či má mať cirkev svoje miesto v zdravotníctve. Kým konzervatívny poslanec hovorí o potrebe spirituálnej starostlivosti, liberálna poslankyňa varuje pred zasahovaním viery do lekárskych rozhodnutí. Obaja však uznávajú, že pacientov duchovný život nemožno ignorovať.

Otázka, či má cirkev patriť do zdravotníctva, rozdelila dvoch poslancov parlamentu. Bittó Cigániková hovorí, že medicína by mala byť prísne oddelená od náboženstva. „Všetko mimo medicíny má byť oddelené, lebo to len škodí tým medicínskym rozhodnutiam. Tieto vplyvy nerobia dobrotu,“ zdôraznila.

Zároveň však dodala, že ak pacient potrebuje duchovnú oporu, nemocnica by mu ju mala umožniť. „Pacienti sú rôzni. Jeden je veriaci, druhý nie, jeden má jednu vieru, druhý inú. To treba rešpektovať,“ vysvetlila Bittó Cigániková. Podľa nej však náboženské prvky nemajú byť „prilepené“ k zdravotníctvu ako jeho oficiálna súčasť.

Stachura z KDH to vidí opačne. Tvrdí, že cirkev a spirituálna starostlivosť do nemocníc jednoznačne patria. „Moderná medicína aj v liberálnych krajinách ako Holandsko uznáva, že spirituálna starostlivosť je súčasťou holistickej medicíny. Nie je to len telo, ale aj duševný a duchovný stav,“ povedal Stachura.

Podľa neho ide o širší prístup k pacientovi, ktorý neoddeľuje telo od duše. „Nie každý potrebuje katolíckeho kňaza. Niekto imáma, iný psychológa alebo odborníka na duchovné otázky,“ dodal.

Mohlo by vás zaujímať

Kaplnky, kostoly a mešity v nemocniciach?

Diskusia sa dotkla aj prítomnosti kaplniek v nemocniciach. Podľa Stachuru nejde o to, či bude v nemocnici kostol alebo mešita, ale o prítomnosť ľudí, ktorí dokážu pacientovi pomôcť duchovne. „Títo ľudia sú potrební pri lôžku pacienta, nie iba v miestnosti, kde sa zhromažďujú,“ vysvetlil poslanec KDH.

Zároveň uviedol osobný príklad. V nemocnici rakúskeho mesta St. Pölten sa zachoval kostol uprostred nového areálu. Bittó Cigániková s týmto súhlasí, ak ide o dobrovoľnosť. „Keď to tam je, lebo to niekto chce, je to v poriadku. Je to kredit tej inštitúcie, ak vie pokryť potreby svojich pacientov,“ uviedla.

Upozornila však, že problém nastáva, keď sa z náboženských prvkov stáva povinná súčasť systému. „Ak zdravotníctvo vnímame ako medicínu – záchranu života a zdravia – potom by cirkev nemala byť jeho podmienenou súčasťou,“ povedala.

Nebezpečné miešanie viery

Liberálna poslankyňa pripomenula, že problémom nie je duchovná služba, ale jej prepojenie s legislatívou. „Konferencia biskupov sa snaží presadiť, aby bola cirkev súčasťou zdravotníctva. To je nebezpečné. Keď sa náboženstvo mieša do medicíny – napríklad pri právach žien, interrupciách, umelom oplodnení či eutanázii – je to nebezpečné pre pacientov,“ zdôraznila Bittó Cigániková.

Podľa nej má byť duchovná pomoc dobrovoľná a vychádzať z potrieb pacienta, nie z diktátu zákona. „Nech má každý možnosť, nech sa mu vyhovie, ale nemá to byť podmienka v zákone. Je nekorektné presadzovať jedno náboženstvo na úkor ostatných,“ doplnila.

Stachura, naopak, tvrdí, že spirituálna starostlivosť nie je o náboženskej doktríne, ale o pomoci človeku v ťažkej situácii. „Cirkev v medicíne nie je len kňaz, ktorý vysluhuje sviatosti. V Nemecku či Rakúsku pôsobia ľudia, ktorí majú aj vzdelanie v pastorálnej medicíne alebo psychológii,“ vysvetlil.

Pastorálna medicína – pomoc, nie ideológia

Poslanec za KDH priblížil, že ide o profesiu, ktorá má pacientovi pomôcť vyrovnať sa so strachom a bolesťou. „Poznám človeka, ktorý nie je kňaz, ale má výcvik v pastorálnej medicíne. Keď ho zavolajú, najprv zisťuje, či si príbuzní alebo pacient prajú duchovnú pomoc. Ak áno, pomáha im v rámci ich viery. Ak nie, je tam len ako podpora,“ opísal Stachura.

Zdôraznil, že takíto pracovníci dokážu pokryť potreby, na ktoré lekári ani sestry nemajú čas. „My máme iné povinnosti. Títo ľudia vypĺňajú priestor, ktorý medicína sama nedokáže obsiahnuť,“ dodal.

Bittó Cigániková oponovala, že podobný prístup je už dnes bežnou praxou, aj bez potreby zákonnej úpravy. „V prijímacom procese sa pacienta pýtame, či je veriaci a či potrebuje duchovné služby. Ak áno, sestra ho zavolá. Na to nepotrebujeme, aby to bolo napísané v zákone,“ reagovala.

Zdravotníctvo ako služba telu aj duši, ale s hranicami

V debate sa tak ukázali dva svety – Stachura volá po otvorenej integrácii spirituálnej starostlivosti do systému, Cigániková po jasnom oddelení viery od medicíny. Napriek rozdielom obaja uznávajú, že duchovný rozmer života je pre pacientov dôležitý, len každý z nich ho vidí v inej podobe.

„Človek je celok. Nie je to len telo, ale aj duša,“ pripomenul Stachura. Bittó Cigániková mu však kontrovala. „Ja to nepopieram. Ale náboženstvo nesmie byť súčasťou medicíny, lebo môže ohroziť zdravie a práva ľudí,“ uviedla.