Budúci rok prinesie pre slovenské zdravotníctvo historicky najvyšší rozpočet. Výdavky na sektor dosiahnu rekordných 10,67 miliardy eur, čo predstavuje nárast o 935 miliónov oproti súčasnosti. Ako návrh hodnotia ambulancie, štátna zdravotná poisťovňa a šéf parlamentného zdravotníckeho výboru?
Podľa návrhu rozpočtu verejnej správy, ktorý zverejnilo ministerstvo financií, budú výdavky na slovenské zdravotníctvo v budúcom roku najvyššie v histórii. Celková suma má dosiahnuť 10,67 miliardy eur, čo je o 935 miliónov viac ako v súčasnosti.
Verejné zdravotné poistenie sa zvýši na 9,2 miliardy eur, pričom samotné výdavky na zdravotnú starostlivosť vzrastú o viac ako pol miliardy eur. Zdravotnícky denník zisťoval, ako rozpočet hodnotia poisťovne, lekári, združenia či politici.
Stručne na rozpočet reagoval predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž zo strany Smer-SD. Ten označil rozpočet na zdravotníctvo vzhľadom na aktuálnu konsolidáciu verejných financií za prijateľný.
Poisťovňa chce viac detailov
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), ktorá patrí štátu, reagovala na návrh rozpočtu zdržanlivo. Podľa jej stanoviska je v súčasnosti predčasné komplexne hodnotiť rozpočet, pretože samotný dokument neposkytuje dostatočnú úroveň detailu. Poisťovňa žiada viac informácií o plánovaných hodnotových a úsporných opatreniach, ako aj o prioritách v zdravotníckych politikách pre rok 2026.
VšZP zároveň pripomína, že tieto údaje budú známe až počas prípravy programovej vyhlášky na budúci rok. Poisťovňa však pozitívne hodnotí rast príjmov verejného zdravotného poistenia o viac ako 13 percent, čo umožní zvýšiť výdavky na nákup zdravotnej starostlivosti o viac ako sedem percent.
Mohlo by vás zaujímať
Lekári volajú po investíciách
Predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých (ZVLD) a lekár Rastislav Zanovit upozornil, že združenie nebolo prizvané k tvorbe návrhu rozpočtu. Ako zdôraznil, všeobecní lekári prvého kontaktu čelia dlhodobému nedostatku zdrojov aj personálu. Zanovit poukázal na potrebu investovať do regenerácie personálnych kapacít v primárnom kontakte.
Lekár navrhuje, aby sa navýšené financie viazali na opatrenia, ktoré by zastavili pokles počtu všeobecných lekárov a podporili príchod nových odborníkov do ambulancií. Ako príklad uviedol Dánsko, krajinu s podobným počtom obyvateľov, ktorá dokázala systémovo podporiť lekárov prvého kontaktu.
Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) považuje rozpočet za nedostatočný. „Navrhované navýšenie nereflektuje dlhodobo nepokryté potreby a rastúce náklady na ambulatnú starostlivosť. Rovnako nesúhlasíme s tým, že sa zvýšené odvody za ekonomicky činné obyvateľstvo nepretavia do zdrojov určených pre sektor zdravotníctva. Občania za svoje zvýšené platby na zdravotné poistenie budú očakávať minimálne rovnakú, ak nie lepšiu zdravotnú starostlivosť. To sa však nestane, ak sa tieto zdroje v rozpočte neodzrkadlia v dôsledku negatívnych zásahov do platby za poistencov štátu,“ uviedla výkonná riaditeľka ZAP Naďa Trenčanská Bedušová.
