Slovenské zdravotníctvo by tento rok malo dosiahnuť výrazné úspory bez zásahu do úhrad poskytovateľom. Podľa údajov ministerstva zdravotníctva sa v tomto roku podarí ušetriť viac ako 236 miliónov eur, pričom cieľ bol stanovený na takmer 284 miliónov. Najväčší podiel úspor pochádza zo zníženia dane z pridanej hodnoty (DPH) na lieky a zdravotnícky materiál, ako aj z vratkov farmaceutických spoločností a revízie cien liekov. Výrazné šetrenie mali priniesť aj opatrenia v nemocniciach, úspory však budú nakoniec nižšie o necelých 30 miliónov eur.
O potrebe šetriť a zároveň udržať kvalitu zdravotníctva hovoril štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko ešte v lete v podcaste Perspektívy zdravia Zdravotníckeho denníka. Podľa neho sa zásadná časť úspor odvíja práve od zníženia DPH na lieky a zdravotnícky materiál. Ďalšie peniaze majú priniesť benchmarkingové opatrenia či vratky od farmaceutických spoločností.
Zdravotnícka analytička a bývalá štátna tajomníčka rezortu Jana Ježíková v podcaste uviedla, že považuje nastavené opatrenia na šetrenie za uskutočniteľné. „Myslím si, že ich ušetríme, pretože tento rok sú úsporné opatrenia urobené tak, že sa vlastne nemusí nikomu brať. Žiadny segment by nemal pociťovať, že ideme niekomu znížiť ceny alebo úhrady,“ zdôraznila.
Podľa aktuálnych údajov ministerstva zdravotníctva mali dosiahnuť úsporné opatrenia v roku 2025 spolu 283,8 milióna eur. V skutočnosti sa očakáva, že reálne ušetrených bude 236,9 milióna eur. Najväčší objem úspor pochádza z liekov a dietetických potravín, kde by sa malo ušetriť takmer 171 miliónov eur.
V nemocniciach by sa úspory mali vyšplhať na viac ako 38 miliónov eur, pričom celkový plán bol 66 miliónov. Rezortu sa podľa vlastného hodnotenia podarilo stabilizovať rast nákladov a dosiahnuť mierne úspory už na konci júna tohto roka. „Spustenie centrálneho verejného obstarávania na zdravotnícku techniku je vo finálnej fáze a postupne do konca roka predstavíme viacero položiek, ktoré budeme centrálne obstarávať vrátane špeciálneho zdravotníckeho materiálu a liekov,“ uviedol rezort zdravotníctva.
Mohlo by vás zaujímať
Najväčšie sú úspory na liekoch
Najväčšiu položku predstavuje zníženie DPH na lieky a dietetické potraviny, ktoré by malo priniesť 76 miliónov eur. V tomto prípade sa plánovaná výška úspor a očakávaná suma zhodujú. Ďalších 62 miliónov mali tvoriť vratky farmaceutických spoločností za inovatívne lieky, no v skutočnosti by malo ísť o necelých 27 miliónov eur. Ide však len o vystavené výzvy na úhradu do augusta 2025. „Výzvy do konca roka 2025 nevieme predikovať, nakoľko máme reálne úhrady až po ukončení rozhodných období,“ uvádza ministerstvo.
Výrazné úspory by malo priniesť vrátenie platieb za prečerpanie limitov inovatívnych liekov podmienene zaradených od roku 2018 do roku 2022. Pôvodne malo ísť o vyše 8,2 milióna eur, no reálna suma sa očakáva na úrovni 24 miliónov eur. Revízia úhrad liekov a porovnávanie úradne určených cien liekov by mali dokopy priniesť 40 miliónov eur. Z odhadu však podľa rezortu nie je možné vyfiltrovať úspory na základe vstupu prvých generických liekov z dôvodu oneskoreného vstupu.
Na dekategorizáciu niektorých liekov, ako napríklad lieky Translarna, Ocaliva či Alofisel, by sa mali ušetriť štyri milióny eur. V nemocniciach by sa malo na obstarávaní liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu ušetriť 21,5 milióna eur, 1,8 milióna eur vďaka efektívnejšiemu využívaniu lekárov s viacerými úväzkami a 15 miliónov eur znížením DPH na špeciálny zdravotnícky materiál.
Okrem hlavných zdrojov úspor priniesli výsledky aj menšie opatrenia. Zdravotnícke pomôcky so zníženou DPH by mali priniesť úsporu desať miliónov eur a kúpeľná starostlivosť po zvýšení efektivity ušetrí približne 2,6 milióna eur. Ministerstvo zdravotníctva hradí tiež zdravotnú starostlivosť odídencov z Ukrajiny s dočasným útočiskom z vlastnej kapitoly, čo znamená úsporu 15 miliónov eur v rozpočte verejného zdravotného poistenia.
Audit v štátnych nemocniciach
Podľa plánov mal tento rok priniesť úsporu 19,2 milióna eur aj audit v štátnych nemocniciach. Ministerstvo zdravotníctva však zatiaľ neuviedlo, aká bude reálna úspora. Ježíková však ešte pred letom v podcaste upozornila, že snaha o zefektívnenie zdravotníctva nemôže znamenať zameranie sa len na štátne nemocnice. Podľa nej by takýto postup nebol spravodlivý ani objektívny. „Minimálne aspoň dve súkromné nemocnice by sa mali skontrolovať, už len pre objektivitu a korektnosť. Aby sme vedeli povedať, či je to tam predražené alebo nie,“ povedala v podcaste Perspektívy zdravia Zdravotníckeho denníka.
Ježíková poukazovala na to, že hospodárenie súkromných nemocníc nie je verejne prístupné. „My nevieme, ako sa úplne míňajú peniaze v súkromných nemocniciach, keďže ich nákupy nie sú zverejňované cez centrálny register zmlúv,“ upozornila. Podľa nej by už len porovnanie niekoľkých súkromných zariadení s verejnými prispelo k väčšej transparentnosti a spravodlivosti systému.
Zároveň upozornila, že menšie nemocnice dostávajú od poisťovní vyššie jednotkové platby než väčšie. To znamená, že štát im posiela viac peňazí na jednotlivé výkony. Ježíková tiež v podcaste tvrdí, že efektivita súkromných zariadení nie je vyššia, ako sa často predpokladá. „Keď sa pozriem, koľko percent zo svojich nákladov dávajú nemocnice na mzdy, v štátnych nemocniciach je to menej ako v súkromných. To znamená, že súkromné dávajú väčší podiel svojich nákladov na platy,“ vysvetlila.
Ministerstvo zdravotníctva pritom už pripravuje nový systém zberu dát, ktorý by mal byť zameraný na kontrolu všetkých nemocníc – štátnych, súkromných či takých, ktoré zastrešujú samosprávy. Nemocnice budú musieť pravidelne posielať ministerstvu podrobné údaje o svojich nákladoch, výdavkoch, počte lôžok či počte zdravotníckych pracovníkov. Zisťovať sa bude aj výška miezd, celková cena práce a zmeny v počte zamestnancov. Cieľom je, aby mal štát prehľad o tom, kde sa nachádzajú rezervy a kde dochádza k plytvaniu. Ministerstvo plánuje údaje využívať aj na tvorbu rozpočtu verejného zdravotného poistenia a na lepšie plánovanie kapacít.
