Prerozdeľovanie peňazí medzi slovenské nemocnice nie je len otázkou tabuliek a čísel, ale najmä dlhých vyjednávaní. Šéfovia troch zdravotných poisťovní – Dôvery, Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) a Union – sa v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia zhodli, že systém je plný anomálií, ktoré spôsobuje štát svojimi zásahmi. Generálny riaditeľ Dôvery Martin Kultán kritizuje úradnícke čísla od zeleného stola v programovej vyhláške, riaditeľ štátnej VšZP Matúš Jurových upozorňuje na nesystémové dotácie a riaditeľ sekcie zdravotného poistenia v Union zdravotnej poisťovni Jozef Koma hovorí o potrebe spravodlivého prístupu k rôznym typom nemocníc.

Generálny riaditeľ Dôvery Martin Kultán otvorene priznáva, že proces rozdeľovania peňazí medzi nemocnice sa s klasickým prerozdeľovaním veľmi porovnávať nedá. „Nie je to tak, že by si zdravotná poisťovňa sadla a rozdelila peniaze. Je to vyjednávanie a rokovanie,“ vysvetlil. Dodal, že cieľom je hľadať spravodlivosť, podporovať správne motivácie a dohodnúť sa s nemocnicami aj asociáciami na konkrétnych podmienkach. Výsledok sa potom zhmotní v zmluve alebo dodatku.

Aj šéf VšZP Matúš Jurových potvrdil, že individuálne rokovania sa stali kľúčovým prvkom systému. „Stretávame sa s nemocnicami oveľa viac ako v minulosti. Nie je možné fyzicky rokovať s každou nemocnicou, ale s kľúčovými partnermi áno – a nie raz, ale opakovane,“ uviedol.

Podľa Jozefa Komu z Unionu je proces podobný. Poisťovne si najprv zadefinujú finančné možnosti a ciele, následne diskutujú so združeniami nemocníc, aby pochopili ich pohľad na rozpočet. „Tam, kde nemáme čas na osobné stretnutie, komunikuje s nami asociácia. Ak sú nezhody, riešime ich mailom, telefonicky alebo osobne,“ vysvetlil.

Jednotné zmluvy sú hlúposť, tvrdí Kultán

Téma zmlúv medzi poisťovňami a nemocnicami sa podľa Dôvery nedá zjednodušiť. Kultán odmieta predstavu, že všetky nemocnice by mali mať rovnaké podmienky. „Nie je možné mať jednu unifikovanú zmluvu pre všetkých. Inú potrebuje veľká nemocnica, inú tá, ktorá zatvára oddelenie alebo je len v nábehu produkcie,“ zdôraznil.

Podľa neho anomálie vo financovaní vznikajú vždy tam, kde zasahuje štát – napríklad pri zavádzaní paušálov, počas pandémie alebo pri zvyšovaní miezd lekárom. „Rozdiely nevznikli tam, kde sa vyjednávalo, ale tam, kde štát rozhodol, že ide plošne zvyšovať mzdy alebo platiť bez ohľadu na produkciu,“ dodal.

Mohlo by vás zaujímať

Základným princípom podľa Kultána musí byť dohoda – každá strana podpíše zmluvu len vtedy, keď s ňou je spokojná. „Nikto nepodpíše kontrakt, ktorý je pre neho neprijateľný,“ uzavrel.

Výkon namiesto paušálu

Jurových pripustil, že niektoré nemocnice môžu dostať v jednom roku menej peňazí ako predtým. Dôvodom je zmena spôsobu financovania. „Snažíme sa prechádzať z paušálnych úhrad na výkonové modely. Povieme nemocnici: garantujeme vám rovnaké peniaze, ale potrebujeme, aby ste dosiahli určitý výkon,“ vysvetlil.

Podľa neho ide o ťažkú diskusiu, pretože v zdravotníctve sa peniaze „veľmi ťažko berú“. Niektoré nemocnice boli podľa neho zmenami šokované, no po čase sa dokázali prispôsobiť a dosiahli požadované čísla.

Jurových priznal, že rozdiely vo financovaní vznikli aj kvôli covidu či valorizáciám miezd bez ohľadu na produkciu. „Teraz sa snažíme tieto disproporcie riešiť výkonnostným prístupom,“ doplnil.

Nie všetky nemocnice majú rovnaké podmienky

Koma z Unionu zdôraznil, že niektoré nemocnice majú oprávnené dôvody žiadať vyššie úhrady. „Fakultné nemocnice vzdelávajú medikov, držia urgentnú službu a riešia nečakané situácie. Hľadať absolútnu spravodlivosť je nemožné,“ priznal.

Podľa neho treba brať do úvahy aj to, že nemocnice s plánovanou produkciou dokážu efektívnejšie manažovať prevádzku než tie, ktoré musia držať urgent. „Niektoré nemocnice robia náročnejšie výkony a majú aj vzdelávaciu funkciu, preto by ich financovanie malo byť nastavené férovo,“ dodal Koma.

Na otázku, či systém zvýhodňuje menšie nemocnice patriace finančným skupinám, Koma reagoval jednoznačne: „S týmto tvrdením nesúhlasím.“ Podľa neho analýzy nepreukázali, že by poisťovne cieľavedome protežovali malé alebo veľké zariadenia. „Rozdiely sú minimálne. Môžu vzniknúť, ak sa zle odhadne produkcia alebo sa mení štruktúra obyvateľstva, ale nie sú výsledkom selektívneho prístupu,“ uzavrel.

Štátne dotácie deformujú systém

Kultán z Dôvery kritizoval systém bočných dotácií a oddlžovania štátnych nemocníc. „Je nešťastím, že nemocnice dostávajú ďalšie platby mimo systému zdravotného poistenia. Ak započítame všetky dotácie a odpúšťania dlhov, štátne nemocnice dostávajú za rovnakú produkciu viac,“ povedal.

Podľa neho by mal byť systém jednotný a všetky financie by mali prechádzať cez zdravotné poisťovne. „Nemalo by byť desať či pätnásť vybraných nemocníc, ktoré dostávajú dodatočné peniaze bokom. Takto sa stráca transparentnosť,“ zdôraznil.

Jurových súhlasí, že všeobecná poisťovňa platí za jednotku produkcie viac, ale dodáva, že situácia sa zlepšuje. „Vidíme konvergenciu. Medzera medzi poisťovňami sa zmenšuje a ja som za to rád,“ povedal.

Zároveň priznal, že VšZP v minulosti hospodárila v strate. „Všeobecná zdravotná poisťovňa bola dlhé roky v mínuse – dávala viac, ako mala. My však nechceme deformovať systém, ale nastaviť ho transparentne,“ dodal.