Každý deň na Slovensku príde o život človek v dôsledku samovraždy. Hoci väčšina z nich ešte pred tragickým rozhodnutím vysiela signály, okolie ich často nevníma alebo podceňuje. Psychologička Silvia Mamoňová Lorencovičová z Nemocnice Agel Zvolen pri príležitosti Mesiaca duševného zdravia upozorňuje, že o téme samovražedného správania sa stále hovorí málo a tabuizovanie problému môže mať fatálne následky.

Podľa psychologičky dôvody, prečo človek uvažuje o samovražde, bývajú rôzne a nikdy nie sú len jediné. Môže ísť o impulzívne konanie bez rozmyslu, ale aj o premyslený čin, ktorý má človek dlhodobo naplánovaný a vnútorne spracovaný.

Dôvody bývajú rôzne

„Niektorí sa pokúsia o samovraždu demonštratívne, aby tak získali pomoc, pozornosť či starostlivosť. Každý takýto pokus však treba brať vážne a človeka nasmerovať na odborníkov,“ vysvetľuje psychologička.

V zriedkavých prípadoch sa stretávame aj s ľuďmi, ktorí nedokážu objektívne posúdiť realitu. Môžu trpieť bludnými presvedčeniami, že ostatným bude bez nich lepšie, alebo konať pod vplyvom halucinácií. Najčastejšie však za samovražednými myšlienkami stoja konflikty v rodine či vzťahoch, pracovný stres, existenčné problémy, dlhy alebo zdravotné ťažkosti.

„Každý človek má inú mieru odolnosti a schopnosť zvládať záťaž. Niekto sa cez tú istú situáciu prenesie bez väčšej ujmy, iný ju vníma ako neprekonateľnú,“ dodáva Mamoňová Lorencovičová.

Signály, ktoré netreba prehliadať

V spoločnosti podľa odborníčky pretrváva mýtus, že kto o samovražde hovorí, nemyslí to vážne. Práve naopak, často ide o volanie o pomoc. Pozornosť treba zbystriť, ak blízky človek hovorí, že by radšej zomrel, že nikomu nechýba alebo že sa nemal nikdy narodiť. Nebezpečné môžu byť aj zmeny správania: vyhýbanie sa priateľom, strata záujmov, nadmerné užívanie alkoholu či drog, riskantné správanie alebo nezvyčajné upratovanie majetku.

„Treba mať na pamäti, že mnohí ľudia sa snažia svoju bolesť skrývať. Nechcú, aby si ich blízki niečo všimli, a preto dokážu byť veľmi presvedčivými hercami. Často pôsobia pokojne, hoci vo vnútri prežívajú extrémnu beznádej,“ vysvetľuje psychologička.

Mohlo by vás zaujímať

Pomoc existuje, dôležité je nezostať sám

Psychologička vyzýva, aby ľudia so svojimi myšlienkami nezostávali sami a hľadali pomoc. Môžu sa obrátiť na rodinu, priateľov alebo odborníkov – psychológov či psychiatrov. Pomoc je dostupná aj anonymne prostredníctvom krízových liniek.

Krízová linka pomoci – 0800 500 333, www.krizovalinkapomoci.sk
Linka dôvery Nezábudka – 0800 800 566, www.linkanezabudka.sk

Ak sa vám niekto zverí, že uvažuje o samovražde, podľa Mamoňovej Lorencovičovej je dôležité zachovať pokoj a poskytnúť priestor na rozhovor. „Nepanikárme, neodsudzujme, ale povzbuďme ho, aby vyhľadal odbornú pomoc. Pomôžme mu nájsť aj ďalších ľudí, ktorým dôveruje, a spoločne ho nasmerujme k psychológovi či psychiatrovi,“ radí odborníčka.

Beznádej a smútok podľa nej často zatemňujú myslenie, preto dobre mienené rady nestačia. „Človek potrebuje reálnu podporu, nie frázy. Práve podpora a empatia môžu zachrániť život,“ dopĺňa.

Žijeme v dobe výkonu, zabúdame na seba

Psychologička zároveň upozorňuje na širší spoločenský rozmer. „Žijeme v dobe, kedy sme sami sebe najväčším nepriateľom. Neustále sa ženieme za výkonmi, chceme byť dokonalí a učíme tomu aj svoje deti. Zabúdame pritom na oddych, zdravý životný štýl a čas s blízkymi,“ hovorí.

Podľa nej je dôležité učiť deti aj dospelých, ako správne vyjadrovať hnev, dovoľovať si prežívať autentické pocity a byť vnímaví k sebe aj k ostatným. „Byť láskavý, vnímavý a otvorený rozhovoru môže zachrániť život,“ uzatvára Silvia Mamoňová Lorencovičová.