Slovenské zdravotníctvo musí znížiť výdavky, zastaviť rast dlhov a pritom zachovať kvalitu starostlivosti. Podľa štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva Michala Štofka sú hlavné neefektivity práve v štátnych nemocniciach, na ktoré sa preto zameriavajú nové úsporné opatrenia. Rezort pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) pritom tvrdí, že už zavádza systémové kroky na stabilizáciu dlhov a komunikuje s Európskou komisiou, aby Slovensko nedostalo pokutu. Zdravotnícky analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský však upozorňuje, že dlh presahujúci 800 miliónov eur nie je možné splatiť bez zásadnej reformy a že štátne nemocnice nemajú motiváciu zadlžovanie zastaviť.

Štofko v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia priznal, že najväčšia miera neefektivity sa nachádza v štátnych zariadeniach. Podľa neho sa preto úspory majú sústrediť práve na tieto nemocnice. Rezort zdravotníctva pre Zdravotnícky denník uviedol, že už realizuje konkrétne kroky. „Ministerstvo zdravotníctva zavádza systematické opatrenia, ktorými docieli stabilizáciu dlhov štátnych nemocníc. Proces ich zavedenia si však vzhľadom na komplexnosť vyžaduje čas,“ uviedol rezort.

Na výsledky sa bude čakať roky

Podľa ministerstva patria medzi prijaté kroky nové procesy, detailnejšie sledovanie výkonnosti nemocníc a zavedenie kritérií a ukazovateľov (KPIs), ktoré musia poskytovatelia zdravotnej starostlivosti spĺňať. Rezort tvrdí, že vďaka týmto zmenám sa dosahuje „vyššia efektivita a hospodárnosť nemocníc“. Na konci júna tohto roka sa podľa ministerstva podarilo dosiahnuť úspory oproti plánovaným nákladom, čo nemocniciam umožnilo uhradiť viac záväzkov po lehote splatnosti.

„Finančná situácia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti bola vzhľadom na tvorbu dlhov výrazne ovplyvnená platovým automatom, ktorý vyžaduje významné finančné prostriedky,“ uviedol rezort a dodal, že preto je ťažké uspokojiť všetkých veriteľov. Ministerstvo tiež informovalo, že vedie diskusiu s ministerstvom financií o potrebe financovania sektora zdravotníctva, vďaka ktorej sa podarilo navýšiť rozpočet na budúci rok. Rezort by tiež mal spustiť centrálne verejné obstarávania, nové informačné systémy a zlepšiť digitalizáciu procesov.

Vlachynský však pripomína, že doterajšie kroky nemožno zatiaľ hodnotiť. „Veľmi ťažko sa mi to hodnotí zvonka, nateraz musíme ministerstvu veriť. Časom to uvidíme na pravidelne zverejňovaných údajoch hospodárenia,“ uviedol pre Zdravotnícky denník. Podľa neho bude možné skutočne posúdiť efekt opatrení až po dlhšom časovom horizonte – aspoň troch a viac rokoch.

Brusel pokutu neudelil, komunikácia pokračuje

Ministerstvo zdravotníctva zároveň ubezpečuje, že Slovensko zatiaľ nedostalo žiadnu pokutu od Európskej komisie. „Aktívne komunikujeme s predstaviteľmi Európskej komisie o aktuálnej situácii v oblasti dlhu štátnych nemocníc. Pravidelne poskytujeme Komisii aktuálne reporty a čísla,“ uviedlo ministerstvo.

Rezort zároveň tvrdí, že vďaka prijímaným opatreniam verí v pozitívny vývoj. „Slovensko zatiaľ pokutu nedostalo a veríme, že aplikáciou systematických opatrení docielime nápravu a súlad so smernicou Európskej únie (EÚ), tak, aby Slovensko nikdy pokutu ani nedostalo,“ píše ministerstvo v stanovisku pre Zdravotnícky denník.

Mohlo by vás zaujímať

Pokuta však nie je najväčším rizikom. „Pokuta nie je vyslovene za dlhy, ale za oneskorenie platieb dodávateľom. Európske orgány sú v týchto sporoch pomerne benevolentné a nechávajú štátom veľký priestor na nápravu,“ vysvetlil Vlachynský. Aj keby k pokute došlo, podľa neho by zrejme nič nevyriešila. „Ak by prišlo k udeleniu pokuty vo výške 50-tisíc eur denne, teda 18 miliónov ročne, porovnajte si to s 800 miliónmi dlhu. Otázka je, či by vôbec takýto trest mal účinok,“ dodal.

Chýbajú motivácie, ktoré by zastavili zadlžovanie

Podľa Vlachynského sa dlh štátnych nemocníc nedá vyriešiť z bežnej prevádzky. „Podľa poslednej oficiálnej správy o dlhu za rok 2024 tento predstavoval cez 800 miliónov eur. Z výnosov z bežnej prevádzky je tento dlh nesplatiteľný. Obrovský úspech by bolo, keby sa zastavilo aspoň jeho narastanie,“ upozorňuje analytik.

Vlachynský zároveň kritizuje, že v systéme chýbajú motivácie pre nemocnice, aby hospodárili efektívnejšie. „Naopak, systém k zadlžovaniu motivuje. Prečo neminúť viac, ak viete, že vám to skôr alebo neskôr odpíšu? Načo platiť sociálne odvody, keď ich neplatenie má presne nula dôsledkov?“ pýta sa analytik.

Podľa jeho slov sa verejná správa často snaží šetriť spôsobom, ktorý v skutočnosti len odkladá problémy. „Celá verejná správa má tendenciu šetriť znižovaním kapitálových výdavkov. V doprave to môže znamenať odloženú opravu mostov, v nemocnici odložený nákup prístroja – ani jedno nie je úspora, len výmena účtovného dlhu za skrytý kapitálový dlh,“ vysvetľuje Vlachynský.

Audit zatiaľ bez výsledkov

Zlepšenie hospodárenia malo podľa analytika priniesť optimalizovanie siete nemocníc, no tento proces podľa neho stagnuje. „Zlepšenie mala priniesť optimalizácia siete, ale aj tá smeruje na slepú koľaj, na konci ktorej všetky nemocnice dostanú všetky výkony, o ktoré si požiadajú,“ hovorí.

Podľa Vlachynského sa mal uskutočniť aj rozsiahly audit fungovania štátnych nemocníc, ktorý by ukázal, kde presne vzniká neefektivita. Podľa plánovaných úspor na tento rok mal priniesť 19,2 milióna eur. Ministerstvo zdravotníctva však zatiaľ neuviedlo, aká bude reálna úspora. „Čas plynie, verejné informácie o ňom zatiaľ žiadne,“ upozorňuje analytik. Dodáva, že veľké verejné investície do výstavby nových nemocníc sa v hospodárení prejavia možno až o päť až desať rokov.

V rámci konsolidácie sa debatovalo aj o transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. To by v praxi znamenalo, že by sa nemocnice nemohli zadlžovať tak, ako doteraz. Zákon to neumožňuje, pri riadení by museli postupovať ako bežné firmy. Využívali by sa nástroje ako predlženie, úpadok, konkurz či bankrot. Vláda však od myšlienky transformácie upustila. „Transformácia nemocníc sa nielenže nechystá, ale vláda ju vyslovene odmietla,“ uzatvára Vlachynský.