Zdravotnícke dáta na čiernom trhu: Môžu sa poisťovne vyhýbať „drahým“ pacientom?

Zdravotnícke dáta sú na čiernom trhu jednou z najcennejších komodít. Prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) Monika Palušková v podcaste Perspektívy zdravia upozornila, že o ne môžu mať záujem komerčné poisťovne, ktoré by sa tak mohli vyhnúť neprofitabilnej životnej poistke. Zdravotnícky denník sa však zaujímal, či sa podobným spôsobom nemôžu „drahším“ pacientom vyhýbať aj zdravotné poisťovne na Slovensku. Podľa odborníkov by im to však v ničom nepomohlo. Dokonca by „prevalenie“ takéhoto konania mohlo poisťovni a jej značke uškodiť.

V súčasnej dobe vyspelých technológií, ktoré sa využívajú aj v zdravotníctve, je jednou z kľúčových otázok aj ochrana citlivých údajov. Medicínsky riaditeľ siete nemocníc Agel Vladimír Dvorový v podcaste Zdravotníckeho denníka povedal, že celý reťazec získavania, prenosu, uskladnenia a spracovania dát musí byť chránený. Podľa neho sa tiež nesmie stať, že by poisťovne alebo iné subjekty na základe dát odopierali ľuďom starostlivosť. Zdravotníctvo je podľa neho postavené na solidarite a tak to musí zostať.

Palušková v podcaste pripomenula, že zdravotnícke dáta sú na čiernom trhu jednou z najcennejších komodít. Komerčné poisťovne by si ich podľa nej mohli kúpiť na to, aby sa v poistnom kmeni vyhli rizikovým pacientom, ktorí budú drahí napríklad pri poistnej udalosti v rámci životného poistenia. Zároveň však zdôraznila, že správne uchované a štruktúrované údaje môžu pomôcť vede a plánovaniu. „Budeme vedieť predikovať chorobnosť populácie, prispôsobiť diagnostiku aj liekovú politiku,“ vysvetlila.

Kupčenie s dátami by skôr uškodilo

Odborníci, na ktorých sa obrátil Zdravotnícky denník, sa zhodujú, že zdravotným poisťovniam, ktoré by sa chceli vyhnúť rizikovým pacientom, by boli zdravotnícke dáta z čierneho trhu na nič. Naopak, podobným konaním by si mohli uškodiť.

Zdravotnícky analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský pre Zdravotnícky denník hovorí, že nepozná prostredie nelegálneho obchodu s dátami na Slovensku, ale ako ekonómovi mu takéto správanie z porovnania individuálnych prínosov a rizík na strane poisťovní v dnešnom prostredí príde skôr nepravdepodobné.

„Na jednej strane poisťovňa nemôže odmietnuť správne vyplnenú prihlášku poistenca, nech by bol akokoľvek chorý. Maximálne môže upraviť svoju náborovú kampaň, ale aj to by bolo problematické, keďže tieto kampane sú z veľkej časti plošné,“ vysvetľuje.

Mohlo by vás zaujímať

Zdravotne znevýhodnené deti majú vysoké riziko kazov. Prečo ich ale veľa zubárov neošetruje?

Zdravotné poisťovne si zo zákona nemôžu vyberať poistencov na základe ich rizika ani podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušana Zachara. „Z doterajšej histórie sa ani neukazuje, že by to robili. Potenciálne vyberanie si hrozienok by mal v čo najvyššej možnej miere eliminovať aj mechanizmus prerozdeľovania zdravotných odvodov medzi zdravotnými poisťovňami,“ pripomína pre Zdravotnícky denník. Na Slovensku totiž funguje medzi poisťovňami prerozdeľovací mechanizmus, ktorý kompenzuje zvýšené náklady chorejšieho kmeňa. „Aj chorý poistenec tak môže byť za istých podmienok lukratívny,“ uvádza Vlachynský.

Analytik z INESS dodáva, že prípadné „prevalenie“ takejto činnosti by naviac napáchalo zdravotnej poisťovni značné marketingové škody. Nelegálne obchodovanie s osobnými medicínskymi dátami sa podľa neho deje najmä v Spojených štátoch amerických, tam ale tieto dáta slúžia skôr na okrádanie poisťovní cez vytváranie falošných požiadaviek na preplatenie, neoprávnené čerpanie starostlivosti či na získavanie liekov na ilegálne účely.

Podľa Zachara sa na Slovensku dajú legálnou cestou kúpiť napríklad dáta o liekoch. „Dáta získané legálnou cestou môžu zdravotné poisťovne určite používať pri svojom rozhodovaní a obchodnej politike, a aj tak určite robia,“ dodáva.

Poisťovne ľudí neodmietajú

Zdravotnícky denník sa všetkých troch zdravotných poisťovní na slovenskom trhu opýtal, či niekedy mali k dispozícii dáta, na základe ktorých sa potom rozhodovali o prijatí alebo neprijatí poistencov do vlastného kmeňa. Zaujímal sa aj o to, či im už niekto ponúkal zdravotnícke dáta na predaj legálnou či nelegálnou cestou.

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), ktorá patrí štátu, tvrdí, že poistencom sa môže stať každý, kto má záujem byť jej poistencom a spĺňa príslušné legislatívne podmienky. Štátna poisťovňa sa okrem toho stretáva s ponukami poradenských alebo konzultačných firiem, ktoré svojim klientom ponúkajú za poplatok poradenstvo, ako zlepšovať ľudské zdravie a zdravotnú starostlivosť prostredníctvom využitia regionálnych alebo celosvetových zdravotníckych dát.

„Tieto dáta od poisťovne buď požadujú alebo ich ponúkajú. S nelegálnymi ponukami predaja zdravotníckych dát sme sa zatiaľ nestretli,“ tvrdí pre Zdravotnícky denník hovorkyňa VšZP Danka Capáková. Pri svojej obchodnej politike podľa nej VšZP pracuje s dátami o produkcii poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. „Dáta o zdravotnom stave poistencov nemá Všeobecná zdravotná poisťovňa k dispozícii v spracovateľnej podobe a nepracuje s nimi pri tvorbe politík a stratégií,“ dodáva Capáková.

V podobnom duchu reaguje aj poisťovňa Dôvera. „Poistencov si nevyberáme, žiadneho ani nemôžeme odmietnuť. Navyše existuje tzv. prerozdeľovací mechanizmus poistného, ktorý do istej miery kompenzuje vyššie náklady za poistencov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje drahšiu liečbu,“ pripomína jej hovorca Matej Štepiansky.

Podľa jeho slov sa poisťovňa nikdy nestretla ani s ponukou na predaj zdravotníckych dát – či už legálnou alebo nelegálnou cestou. „V súlade s GDPR a kyberzákonom máme zavedené prísne technické a organizačné opatrenia, ktoré zabezpečujú dôvernosť, integritu a dostupnosť údajov. Akákoľvek manipulácia s dátami mimo zákonného rámca by bola okamžite nahlásená a riešená ako bezpečnostný incident,“ tvrdí Štepiansky. Dodáva, že poisťovňa používa agregované dáta bez osobných údajov.

Ako funguje prerozdeľovací mechanizmus

Príjmy zdravotných poisťovní pochádzajú z povinného poistného. Za ekonomicky neaktívnych poistencov, ako sú deti či dôchodcovia, odvádza platby štát. Zamestnanci či podnikatelia platia odvody zo mzdy alebo podľa daňového priznania. Všetky vybrané peniaze sa následne z troch zdravotných poisťovní zlievajú do spoločného fondu a odtiaľ smerujú do prerozdeľovania.

Prerozdeľovací mechanizmus je postavený na princípe solidarity. Peniaze sa rozdeľujú medzi poisťovne podľa štátom nastavených pravidiel, ktoré zohľadňujú rizikový profil poistencov. Rozdeľuje sa 96 percent z celkového vybraného poistného. Poisťovne s vyšším podielom nákladnejších poistencov, čiže starších či chronicky chorých, dostanú zo spoločného balíka viac, aby pokryli vyššie výdavky. Zabraňuje sa tak vyberaniu len mladších a zdravších klientov.

V praxi to znamená, že napríklad štátna poisťovňa, ktorá má spravidla ťažší poistný kmeň, príjme po prerozdelení viac financií, než by vybrala len od vlastných poistencov. Vyplýva to aj z toho, že má zatiaľ najväčší poistný kmeň. Naopak, súkromné poisťovne vybraného poistného cez prerozdeľovanie odovzdajú v prospech poisťovne s nákladnejšou klientelou.