Ústa sú bránou do celého organizmu. Neliečené zubné kazy, aj u mliečnych zubov, môžu viesť k infekciám, ktoré sa rozšíria do celého tela a môžu ovplyvniť srdce, trávenie, dýchanie aj imunitu človeka.

Preto je dôležité, aby každý mal prístup k pravidelnej stomatologickej starostlivosti, čo nie je samozrejmosť. Vysoké riziko zubných kazov majú zdravotne znevýhodnené deti, no ich potreby v prevencii a starostlivosti o chrup sú často ignorované. Upozornila na to Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením.

Bolestivé alebo chýbajúce zuby môžu spôsobovať aj to, že deti sú hanblivé, majú sociálne problémy a nižšie sebavedomie. Zdravé zuby im pomáhajú pri vývine reči a správnej výslovnosti.

Čo hovorí zákon?

Podľa zákona o zdravotnej starostlivosti má každé dieťa právo na časovo a miestne dostupnú zdravotnú starostlivosť, vrátane zubno-lekárskej starostlivosti, ktorá zahŕňa preventívne, liečebné aj pohotovostné výkony. Zákon o rozsahu úhrad určuje, že na základe verejného zdravotného poistenia sa každému poistencovi do 18 rokov plne hradia dve preventívne prehliadky u zubára ročne a poistencovi od 18 rokov jedna takáto prehliadka za rok.

Preventívna stomatologická prehliadka zahŕňa podrobnú prehliadku chrupu, ďasien a ďalších tkanív ústnej dutiny a tiež kontrolu dentálnej hygieny a hygienických návykov. Zdravotné výkony poskytnuté v súvislosti so zubným kazom sa uhrádzajú len vtedy, ak človek v predchádzajúcom roku absolvoval preventívnu prehliadku, a len v základnom prevedení.

Ak zubár použije drahší materiál alebo vykonáva pokročilejšie výkony, rozdiel si človek hradí sám. Analgosedácia, teda čiastočné utlmenie vedomia, alebo celková anestézia sa na základe verejného zdravotného poistenia plne uhrádza len vtedy, ak výkon vzhľadom na prejavy ochorenia nie je možné vykonať bez nej, a to na základe odporúčania ošetrujúceho lekára.

Mohlo by vás zaujímať

Prvá preventívna stomatologická prehliadka by mala byť urobená okolo jedného roka dieťaťa a túto informáciu by mali rodičom poskytovať primárni pediatri počas deviatej preventívnej prehliadky v ich ambulancii. Prvých deväť všeobecných preventívnych prehliadok má dieťa absolvovať v prvom roku života.

Ako je to naozaj?

V realite je však zubno-lekárska starostlivosť často nedostupná. Prevencia a edukácia je slabá a pediatri počas deviatej preventívnej prehliadky často neposkytujú rodičom poradenstvo o potrebe prvej preventívnej prehliadky dieťaťa u zubného lekára. „Následne počas 10. preventívnej prehliadky nevyžiadajú od rodiča informáciu o absolvovaní tejto stomatologickej prehliadky, hoci by podľa zákona mali,“ konštatuje Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením.

Predsedníčka Výboru Slovenskej komory zubných lekárov pre prevenciu Michaela Lifková pre Zdravotnícky denník povedala, že v súčasnosti je návšteva zubného lekára dobrovoľná, teda za jej neabsolvovanie nehrozia nijaké sankcie, a nie sú ani nástroje, ako efektívne overiť, či dieťa na prehliadke bolo.

Lifková tvrdí, že v ideálnom prípade by dieťa malo absolvovať prvú preventívnu prehliadku hneď po prerezaní prvého zuba, najneskôr do jedného roka veku. „Okrem vyšetrenia je takisto nutné edukovať rodičov ako predchádzať vzniku zubného kazu. Dôležitým aspektom je tiež navykanie dieťaťa na ošetrujúceho lekára,“ zhrnula.

Mnohí rodičia však s deťmi prichádzajú k zubárovi prvýkrát až vtedy, keď ich zuby bolia alebo sú pokazené. To je často v predškolskom veku. Preventívne prehliadky sú nevyužívané pre nízke povedomie rodičov aj slabý dôraz štátu na prevenciu. Návštevnosť je síce u detí vyššia ako u dospelých, ale zďaleka nie ideálna. Lifková hovorí, že zo strany štátu by najviac pomohla zmena legislatívy, ktorá by urobila detské preventívne prehliadky povinnými, podobne ako je to v iných európskych krajinách.

„Na to by sa nadviazala možnosť sankcií pre rodičov, ktorí neplnia svoju zodpovednosť. Tieto preventívne prehliadky by mali byť pre deti do 18 rokov bezplatné, vrátane röntgenových vyšetrení, aby rodičom nevznikali finančné náklady,“ myslí si stomatologička. Tiež podľa nej treba zlepšiť prepojenosť medzi pediatrami a zubnými lekármi.

Potrebujú špecifický prístup

Zanedbané zuby má veľa detí so zdravotným znevýhodnením. Problém je napríklad v tom, že tieto deti vyžadujú špecifický prístup a napríklad sedáciu či anestéziu, ktoré však nie sú štandardne dostupné u všetkých stomatológov.

V praxi sa podľa Platformy rodín často stáva aj to, že zubár v celkovej anestézii vytrhne zub bez snahy o jeho záchranu. Potvrdila to aj Lifková zo zubno-lekárskej komory. „Často to nie je len kvôli snahe o úsporu času, ale aj pre nedostatočné vzdelanie alebo technické vybavenie. Niektorí zubári napríklad nemajú dostatočné znalosti endodoncie, teda ošetrenia koreňových kanálikov, u mliečneho chrupu,“ vysvetlila.

​Slovenská komora zubných lekárov sa snaží tento problém riešiť napríklad tým, že zvyšuje dôraz na celoživotné vzdelávanie zubných lekárov, organizuje školenia a kurzy, kde sa môžu naučiť moderné záchovné metódy.

Okrem toho jej členovia pracujú na nastavení vyšších štandardov pre poskytovanú starostlivosť. „Ak zistíme, že lekár nekoná v súlade s etickým kódexom alebo platnými štandardmi, môžeme zahájiť disciplinárne konanie. Naším hlavným cieľom je však presvedčiť lekárov o tom, že zub sa má vždy zachrániť, ak je to možné. Je to najlepší a najekonomickejší prístup pre pacienta,“ zdôraznila Michaela Lifková.

Ambulanciám chýba podpora, rodinám peniaze

Hoci základné stomatologické výkony sú hradené z verejného zdravotného poistenia, v praxi podľa Platformy rodín pretrvávajú výrazné finančné bariéry, najmä pri starostlivosti o deti a osoby so znevýhodnením.

Spomínaná endodoncia na mliečnych zuboch ani šetrné zachovávajúce výkony namiesto vytrhnutia nie sú zazmluvnené zdravotnými poisťovňami. Verejné zubné ambulancie podľa rodičov detí so znevýhodnením často nie sú kapacitne ani odborne pripravené prijímať tieto deti, najmä ak potrebujú špeciálne zaobchádzanie. Ošetrenia sa tak presúvajú do súkromných ambulancií, kde rodičia znášajú vysoké doplatky z vlastných zdrojov, často v stovkách eur.

Dôsledok je, že deti, ale aj dospelé osoby so znevýhodnením sú často vylúčené z reálne dostupnej stomatologickej starostlivosti, hoci majú na ňu formálny nárok. Táto starostlivosť je podmienená finančnými možnosťami rodiny, čo je v rozpore so zásadou rovnosti a nediskriminácie.

Nie všetci zubní lekári prijímajú deti, najmä ak ide o deti s poruchami vývinu, mentálnym postihnutím či autizmom. Mnohé ambulancie pacientov so znevýhodnením odmietajú a neexistuje systém podpory stomatológov pri starostlivosti o deti a osoby so znevýhodnením.

Hrozivé čakačky

Aj predstaviteľka komory zubných lekárov Lifková potvrdila, že ošetrovanie týchto pacientov je mimoriadne náročné. Potrebujú špeciálny, individuálny prístup a často aj špeciálne vybavenie, napríklad analgosedáciu alebo celkovú anestéziu. Potrebujú aj dlhší čas na ošetrenie a empatického, trpezlivého lekára.

Problém je, že zubní lekári na to nie sú dostatočne vybavení a časovo náročné ošetrenia si nemôžu dovoliť aj z ekonomického hľadiska. Poisťovne podľa Lifkovej nepreplácajú adekvátne náklady na dlhšie ošetrenie, špecializované pomôcky alebo sedáciu. Mnoho ambulancií tak nemá dostatočnú motiváciu, ale ani finančné a technické možnosti, aby sa venovali tejto skupine pacientov.

Podľa Platformy rodín sa tak v praxi stáva, že aj akútna bolesť sa rieši s oneskorením, čo je v rozpore s právom na neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Ošetrenie pre zdravotne znevýhodnené deti sa v súčasnosti centralizuje na niekoľko málo pracovísk.

Čakacie lehoty na zubné ošetrenie v celkovej anestézii podľa údajov z roku 2024, ktoré Platforme rodín detí so zdravotným znevýhodnením poskytlo ministerstvo zdravotníctva, sa pohybujú od 10 dní až do štyroch rokov. V zubnej ambulancii v Onkologickom ústave svätej Alžbety v Bratislave si počkáte 10 až 14 dní na vytrhnutie zuba a šesť až osem týždňov na výkony s použitím výplní.

Jeden až tri mesiace budete s dieťaťom čakať na všetky výkony vo Fakultnej nemocnici Nitra, Fakultnej nemocnici Prešov a Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice. Až deväť mesiacov to potrvá v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Banská Bystrica, no rekord drží Univerzitná nemocnica Martin, kde je bežná čakacia lehota na zubné ošetrenie v celkovej anestézii až 48 mesiacov.

Ako situáciu zlepšiť?

Odborníci pritom stále zdôrazňujú, že prevencia je jednoduchšia a lacnejšia ako liečba. Kazivosť zubov nie je dedičná, podľa Platformy rodín skôr „dedíme“ nesprávne návyky. Pravidelné čistenie a preventívne zubno-lekárske prehliadky uľahčujú život a šetria peniaze, pretože zanedbaná starostlivosť vedie k zbytočným bolestiam, komplikáciám a často aj drahej liečbe.

Deti si až približne do 10 až 12 rokov nevedia vyčistiť zuby dostatočne samy, preto im treba denne pomáhať a dočisťovať. Zodpovední sú za to rodičia, ktorých to môže naučiť dentálny hygienik – raz vidieť a vyskúšať je lepšie ako len počuť.

Pre zlepšenie reálnej dostupnosti zubno-lekárskej starostlivosti pre deti a osoby so zdravotným znevýhodnením Platforma rodín navrhuje zriadiť minimálne jednu detskú zubnú ambulanciu v každom okrese, so zmluvným vzťahom so zdravotnými poisťovňami.

Špecializované pracovisko pre ošetrenie v celkovej anestézii, ktoré bude poskytovať plne hradenú starostlivosť pacientom s indikáciou, by sa podľa rodičov detí so znevýhodnením malo zriadiť v každom krajskom meste, a v rámci detských nemocníc treba vybudovať stomatologické centrá aj pre zdravotne znevýhodnené deti. Detské nemocnice sa nachádzajú v Bratislave, Banskej Bystrici, Martine a Košiciach a sú na to personálne a materiálno-technicky vybavené.

Platforma na svojom webe uvádza aj ďalšie návrhy toho, čo by pomohlo. Dôležitá je finančná motivácia lekárov a spravodlivé úhrady za výkony. Platby za ošetrenie detí a osôb so zdravotným znevýhodnením by mali zohľadňovať náročnosť výkonov, vrátane tej časovej.

Starostlivosť je pre mnohých nedostupná

Komora zubárov pre Zdravotnícky denník uviedla, že analgosedácia alebo celková anestézia aktuálne sú plne hradené poisťovňami len vo veľmi obmedzených prípadoch a pri bežnom ošetrení detí a dospelých, ktorí majú napríklad panický strach zo zubára, si ju musí pacient platiť sám. Nie všetky ambulancie však poskytujú ošetrenie v sedácii alebo anestézii.

Prekážky sú najmä finančná náročnosť, keďže vybavenie a prítomnosť anesteziológa sú veľmi drahé, legislatívne požiadavky na prevádzku spĺňajú len špecializované pracoviská a nie každý zubný lekár má potrebné skúsenosti s prácou pod sedáciou. Preto je takéto ošetrenie dostupné len v obmedzenom počte špecializovaných ambulancií a nemocníc, čo vytvára veľké regionálne rozdiely a na ošetrenie sa dlho čaká.

Úhrady za stomatologické výkony sú podľa komory dlhodobo najväčším problémom. „Poisťovne už roky nevalorizujú platby za výkony adekvátne k rastúcim nákladom. To má za následok, že zubné ambulancie musia spoplatňovať mnohé výkony, aby prežili. Systematická stomatologická starostlivosť sa pre mnohých pacientov stáva nedostupnou,“ konštatovala Michaela Lifková.

​Poisťovne by aj podľa nej mali zvýšiť platby za základné výkony, najmä preventívne prehliadky a výkony u detí. Adekvátne by mali uhrádzať aj špecializované výkony, ako je spomínaná sedácia alebo ošetrovanie náročnejších pacientov.

„Zaviesť by sa mal aj koeficient náročnosti pre ošetrovanie detských alebo znevýhodnených pacientov. Ideálne by bolo, keby sa štát zameral na preventívny program, ktorý by sa zameriaval na zníženie výskytu zubného kazu a parodontitídy v populácii. Budovanie zodpovednosti o vlastné zdravie je kľúčovým bodom, na ktorom musíme pracovať spoločne,“ uzavrela predsedníčka Výboru Slovenskej komory zubných lekárov pre prevenciu.