Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) predložilo návrh vyhlášky, ktorá zásadne mení požiadavky na správnu prax prípravy transfúznych liekov. Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2026.

Cieľom je zvýšiť bezpečnosť a kvalitu krvi a transfúznych liekov, zjednotiť postupy v transfúziologických zariadeniach a zároveň lepšie chrániť darcov aj príjemcov krvi.

Nové pravidlá pre darcov krvi

Jednou z najvýznamnejších zmien je zvýšenie vekového limitu darcov. Pravidelní darcovia budú môcť darovať krv až do 70 rokov (doteraz 65). Prvodarcovia budú môcť darovať celú krv do 65 rokov, ale len so súhlasom lekára transfuziologického zariadenia a všeobecného lekára. Vyšetrenie darcu bude môcť vykonať nielen lekár, ale aj špeciálne vyškolená sestra, s výnimkou prvodarcov a osôb nad 60 rokov, ktorých vyšetrí vždy lekár.

Pred každým odberom sa bude konať rozhovor s darcom a povinné bude vyplnenie nového dotazníka. Zavádza sa aj povinnosť odobrať a uchovať tzv. arbitrážnu vzorku plazmy alebo séra pri každom odbere, aby bolo možné urobiť opakované testy.

ALT testovanie nahradí DNA a RNA

Novela zavádza povinnosť DNA a RNA testovania krvi, čím sa nahradí doterajšie testovanie ALT. To má podľa rezortu priniesť vyššiu spoľahlivosť a bezpečnosť, pričom sa tým znižujú aj dlhodobé náklady na prevádzku laboratórií.

Povinné vybavenie nemocníc a krvných bánk

Transfuziologické pracoviská budú musieť investovať do modernizácie. Povinné sa stávajú napríklad germicídne žiariče na dezinfekciu vzduchu, defibrilátory a špeciálne prístroje na patogénnu redukciu plazmy a trombocytov.

Zariadenia budú musieť mať aj šokové zmrazovače plazmy, moderné centrifúgy a laboratórne prístroje prepojené s informačnými systémami, ktoré umožnia sledovať celý proces od odberu až po distribúciu.

Nové povinnosti pre krvné banky aj spätné sledovanie

Nemocničné krvné banky budú musieť mať vybudované priestory podľa detailných štandardov – od čakární a miestností na odber krvi až po moderné laboratóriá a sklady. Povinnosťou bude aj zavedenie centrálneho monitorovacieho systému teplôt s alarmami a spätným dohľadom nad transfúznymi liekmi. Dokumentácia sa bude musieť uchovávať najmenej 30 rokov.

Zdravotnícke zariadenia budú musieť zabezpečiť spätné sledovanie každej jednotky transfúzneho lieku od darcu až po príjemcu. Novela stanovuje povinnosť mať pohotovostný plán na okamžité stiahnutie krvi či transfúzneho lieku z používania, ak by sa objavili nežiaduce reakcie alebo udalosti. Zavádza sa aj prísnejšia povinnosť hlásiť všetky závažné nežiaduce reakcie darcov alebo príjemcov.

Mohlo by vás zaujímať

Ekonomické dopady a sociálne prínosy

Podľa analýz bude mať novela pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Príjmy a úspory pre štát a vyššie územné celky dosiahnu od roku 2026 viac než 1,6 milióna eur ročne. Náklady pre podnikateľské prostredie spočívajú najmä v povinnosti dokúpiť nové prístroje, tie sa však majú vykompenzovať úsporami v testovaní a vyššou efektivitou.

Zmeny majú priamy pozitívny dopad na bezpečnosť pacientov. Presnejšia identifikácia darcov a nové testovanie znižujú riziko nesprávneho podania krvi a transfúznych reakcií. Zvýšenie vekového limitu darcov zlepší dostupnosť krvi v čase, keď Slovensko bojuje s nedostatkom darcov.

Do prípravy novely boli zapojení zástupcovia Asociácie nemocníc Slovenska aj Národnej transfúznej služby SR. Najväčšiu diskusiu vyvolala otázka povinného DNA a RNA testovania, ktoré prináša vyššiu bezpečnosť, ale aj nové finančné nároky. Ostatná verejnosť bola informovaná prostredníctvom systému Slov-Lex, pričom niektoré pripomienky ministerstvo zapracovalo (napríklad úpravy o prepustení plazmy z karantény či požiadavky na transportné boxy s online monitorovaním teploty).