Psychické zdravie znamená viac než len neprítomnosť psychického ochorenia a je neoddeliteľnou súčasťou celkového zdravia. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) opisuje psychické zdravie ako stav, keď si uvedomujeme vlastné schopnosti, dokážeme sa vyrovnávať s každodenným stresom, produktívne pracovať a podieľať sa na fungovaní komunity. Teda, vieme kognitívne, emočne a spoločensky fungovať.

Psychické zdravie alebo well-being ovplyvňuje množstvo faktorov. Neznamená to vyhýbať sa stresujúcim situáciám, ktoré život prináša, ale vedieť ich zvládať. Za účelom posilnenia psychického zdravia existuje veľa európskych iniciatív, ale aj aktivity na národnej úrovni. Dokážu byť ale silnejšie ako negatívne externé vplyvy na naše psychické zdravie?

Duševné zdravie potrebuje viac

Aktuálny európsky program zdravia, platný na roky 2021 – 2027, sa nazýva EU4Health. Je štvrtým programom Európskej únie (EÚ) v oblasti zdravia a vznikol ako reakcia na pandémiu Covid-19.

„Vidíme absolútnu pandémiu problémov duševného zdravia,“ upozornila europoslankyňa Veronika Cifová Ostrihoňová (Renew Europe) v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia. Tvrdí, že pri tvorbe rozpočtu po roku 2027 bude „dôrazná v tom, aby programy ako EU4Health mali jasne alokované peniaze aj na psychiku“. Nejde podľa nej o sólo iniciatívu a aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová avizovala, že duševné zdravie bude jednou z priorít Komisie.

Program EU4Health podporuje a dopĺňa vnútroštátne politiky s cieľom presadzovať a zlepšovať zdravie ľudí v EÚ a zabezpečuje ochranu ľudského zdravia vo všetkých politikách a činnostiach únie. Avšak Ministerstvo zdravotníctva SR pre Zdravotnícky denník uviedlo, že program v súčasnosti nemá samostatnú kapitolu zameranú na duševné zdravie.

Európske opatrenia

Európska únia podľa rezortu považuje oblasť duševného zdravia za veľmi dôležitú a vníma potrebu komplexného prístupu, od prevencie až po liečbu a podporu zraniteľných skupín. Komisia v roku 2023 prijala oznámenie o komplexnom prístupe k duševnému zdraviu, ktoré má pomôcť členským štátom a iným zainteresovaným subjektom prijať potrebné opatrenia na riešenie výziev v oblasti duševného zdravia.

Oznámenie prinieslo 20 kľúčových iniciatív s celkovým financovaním 1,23 miliardy eur, ktoré majú priamo aj nepriamo pomôcť členským štátom pri zavádzaní komplexného prístupu k duševnému zdraviu. Následne v roku 2024 Komisia predstavila rámec na monitorovanie realizácie opatrení.

Mohlo by vás zaujímať

Rámec konštatuje, že duševné zdravie úzko súvisí s mnohými oblasťami politiky, ako sú zamestnanosť, vzdelávanie, výskum, digitalizácia, územné plánovanie, kultúra, životné prostredie a klíma. Tento medziodvetvový prístup je zameraný na zosúladenie postavenia duševného a telesného zdravia.

Situácia s duševným zdravím nie je dobrá

Správa o zdravotných profiloch krajín z roku 2023, ktorú v rámci projektu Stav zdravia v EÚ vypracovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Európske stredisko pre monitorovanie politík a systémov v oblasti zdravia obsahuje prehľad situácie v oblasti duševného zdravia vo všetkých členských štátoch EÚ, v Nórsku a na Islande.

Uznáva, že obavy, úzkosti a pocity depresie v dôsledku ničivých účinkov pandémie Covid-19, vojny Ruska voči Ukrajine, zmeny klímy a straty biodiverzity, ale tiež nezamestnanosti a rastúcich životných nákladov, tlakov digitálnej sféry a sociálnych médií zhoršili už aj tak zlú úroveň duševného zdravia v populácii, a to najmä u detí a mladých ľudí.

Problémy s duševným zdravím nie sú medzi skupinami obyvateľstva rozložené rovnomerne, napríklad depresia býva častejšia u žien a v skupinách obyvateľstva s nižšími príjmami a úrovňami vzdelania. Na potrebu konať upozornil napríklad prieskum Eurobarometra o duševnom zdraví publikovaný v októbri 2023. Vyplynulo z neho, že v dvanástich mesiacoch, ktoré predchádzali prieskumu, mala takmer polovica Európanov emocionálny alebo psychosociálny problém, ako je pocit depresie alebo úzkosti. Polovica týchto ľudí pritom nevyhľadala odbornú pomoc.

Koľko sa v psychických problémoch stratí peňazí?

Už pred pandémiou Covid-19, ktorá bola v rokoch 2020-2022, podľa Európskej komisie trpel každý šiesty obyvateľ EÚ problémami s duševným zdravím. Celkové náklady spojené s týmito problémami sa v 27 krajinách EÚ a v Spojenom kráľovstve odhadujú na viac ako 4 percentá HDP, teda vyše 600 miliárd eur.

Zo správy Zdravie v skratke za rok 2022 vyplynulo, že takmer každý druhý mladý Európan má nenaplnené potreby z hľadiska starostlivosti o duševné zdravie. Podiel mladých ľudí, ktorí hlásia príznaky depresie, sa počas pandémie vo viacerých krajinách EÚ viac ako zdvojnásobil.

Komisia preto konštatuje, že treba ďalej investovať do starostlivosti o duševné zdravie a do reforiem systémov zdravotníctva vrátane pracovníkov v oblasti duševného zdravia. Nemenej dôležité je odstrániť stigmatizáciu a diskrimináciu, ktoré duševné zdravie obklopujú.

Európska komisia spravuje Portál s najlepšími postupmi v oblasti verejného zdravia, ktorý uľahčuje zber najlepších a sľubných postupov v členských štátoch EÚ, výmenu týchto postupov medzi členskými štátmi a ich vykonávanie. Za prioritnú oblasť v rámci vykonávania najlepších postupov stanovili členské štáty EÚ v roku 2018 práve duševné zdravie. V roku 2019 im bol predložený predbežný výber najlepších postupov, ktoré jednotlivé krajiny následne zoradili na základe svojich vnútroštátnych priorít.

Postupy, projekty, ale aj nedostatok odborníkov

Európska komisia ďalej konštatuje, že z troch postupov, ktoré získali najvyššie hodnotenie, sa v súčasnosti realizujú dve iniciatívy.

Prostredníctvom jednotnej akcie ImpleMENTAL sa v Európe zavádza belgická reforma systému v oblasti duševného zdravia, ktorej cieľom je posilnenie komunitných služieb zameraných na klienta, ako aj rakúsky viacúrovňový program prevencie samovrážd.

Ďalšie projekty sú zamerané na depresiu, neurologické poruchy či multidisciplinárnu odbornú prípravu v oblasti duševného zdravia pre zdravotníckych pracovníkov, učiteľov, pedagógov a sociálnych pracovníkov. Celá Európska únia totiž zápasí s nedostatkom psychiatrov, psychológov a sestier.

Kto sú zraniteľné skupiny?

Za uplynulé tri roky už na európske projekty týkajúce sa duševného zdravia vrátane reformy systému bolo pridelených viac ako 30 miliónov eur.

V rámci pracovného programu EU4Health 2023 bola na financovanie podpory duševného zdravia a prevencie problémov s duševným zdravím poskytnutá suma 18,5 milióna eur. Činnosti sú zamerané aj na zraniteľné skupiny, ako sú migranti, utečenci, Rómovia a osoby vysídlené z Ukrajiny. Tiež na riešenie psychických problémov onkologických pacientov a osôb, ktoré sa vyliečili z rakoviny, ako aj ich opatrovateľov a rodín.

Slovenské opatrenia

Na Slovensku minulý rok vznikol Výbor pre psychosociálnu podporu v oblasti duševného zdravia pod Radou vlády SR pre duševné zdravie. Jeho cieľom je podľa rezortu zdravotníctva poskytnúť technickú platformu pre koordinovanú a cielenú krízovú intervenciu, propagovať, podporovať a zvyšovať kapacity intervencií, ktoré spĺňajú relevantné štandardy kvality, a ďalšie veci.

V krajine sa zameriavame aj na vzdelávanie odborníkov v tom, aby dokázali namiesto obmedzovacích prostriedkov v zdravotníckych zariadeniach využívať rôzne deeskalačné techniky a podobne.