O detských úrazoch sa na Slovensku zbiera veľa údajov, ale sú to tie správne, ktoré skutočne deťom aj lekárom pomôžu? Zo štatistík zdravotných poisťovní, ktoré sú následne spracované Národným centrom zdravotníckych informácií (NCZI) je možné získať dáta o tom, aké veľké deti sa najčastejšie zranili, ktoré časti tela boli poranené, aká deťom bola poskytnutá starostlivosť či ako dlho boli hospitalizované. Už menej je informácií o tom, pri akej činnosti k úrazu došlo, čo obmedzuje aj možnosti prevencie.

Tabuľky s dátami o úrazoch ľudí všetkých vekových skupín sú verejne dostupné na webe NCZI. Aktuálne je spracovaný kalendárny rok 2024. Vedúca oddelenia komunikácie a marketingu NCZI Alena Krčová pre Zdravotnícky denník priblížila, že sledujú niekoľko desiatok ukazovateľov a dáta sú veľmi podrobné. „V prípade potreby iného triedenia vieme pripraviť špecifické výstupy na vyžiadanie,“ povedala. Lekári však volajú po iných údajoch a iných spôsoboch evidencie.

Podľa tabuliek NCZI bolo minulý rok hospitalizovaných spolu 466 detí vo veku do jedného roka. Z vonkajších príčin poranenia boli najčastejšie pády. O okolnostiach pádov však dáta nič nehovoria. Ďalej národné centrum uvádza, že vo vekovej skupine od jedného do 24 rokov bolo s úrazmi hospitalizovaných 12 266 pacientov.

Tiež najčastejšie z dôvodu pádu. Rovnako je to aj u dospelých a seniorov, ale štatistiky nešpecifikujú, odkiaľ ľudia v ktorých vekových skupinách najčastejšie padajú. Pritom napríklad u najmenších detí sú pravdepodobné pády z nejakého nábytku, kým staršie deti môžu padať skôr pri bicyklovaní, korčuľovaní alebo kolobežkovaní.

Nebezpečné elektro-kolobežky

Zdravotníci z Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) v júli informovali, že zaznamenávajú nárast závažných úrazov hlavy u detí, ktoré jazdia na elektrických kolobežkách bez prilby. V dvoch nedávnych prípadoch deti utrpeli poranenia lebky, pričom v jednom prípade musel byť chlapec akútne operovaný pre krvácanie a opuch mozgu.

„V našej nemocnici denne bojujeme o zdravie detí. O to ťažšie sa nám prijímajú prípady, ktorým by sa dalo predísť. Nosíme bezpečnostné pásy v aute, chránime deti v autosedačkách. Je čas, aby sa prilba stala rovnako samozrejmou aj pri kolobežkách, najmä tých elektrických. Rodičov preto prosíme: nehazardujte. Jedna prilba môže zachrániť život vášho dieťaťa,“ povedal riaditeľ NÚDCH Peter Bartoň.

Mohlo by vás zaujímať

„Je obrovský rozdiel, keď dieťa spadne, či má alebo nemá prilbu na hlave. V neurochirurgii bežne riešime diagnózy, ktoré dopredu ovplyvniť nevieme, ale toto môžeme. Preto rodičia, naozaj dôsledne dohliadnite na nosenie prilby a aj na to, že elektrická kolobežka je nebezpečný dopravný prostriedok, ktorý určite nepatrí do rúk detí,“ upozorňuje detský neurochirurg Benedikt Trnovec.

„Poranenia hlavy patria medzi najzávažnejšie, najmä u detí, ktorých mozog sa ešte vyvíja,“ doplnil. Pri jednom z nedávnych prípadov museli lekári dieťaťu odstrániť časť lebky, aby znížili život ohrozujúci tlak v mozgu. Ide o vážny zákrok s rizikami a s dlhým obdobím zotavovania. 

Na Slovensku môžu deti jazdiť na elektrických kolobežkách po cestách až od 15 rokov. Mladšie deti môžu elektro-kolobežku používať na cyklistických trasách, poľných alebo lesných cestách, v obytných zónach a aj na chodníkoch, ak jazdia pri pravej strane, rýchlosťou chôdze a neobmedzujú chodcov.

Prilba nie je pre jazdu zatiaľ na elektrickej kolobežke povinná, no z hľadiska bezpečnosti sa dôrazne odporúča. Odborníci ale upozorňujú, že deti často jazdia bez základných vedomostí o premávke, bez reflexných prvkov a bez znalosti svojich hraníc. Keď im rodičia nenastavia pravidlá a pustia ich jazdiť na elektro-kolobežke bez ochranných prvkov, dochádza nielen k úrazom hlavy, ale aj k zlomeninám končatín, tržným ranám a poraneniam chrbtice.

Najčastejšie? Poranenia hlavy a zlomené ruky

V štatistikách NCZI, ktoré uvádzajú hospitalizácie podľa lokácie poranenia, sú aspoň podrobnejšie rozdelené vekové skupiny a aj to, ktoré časti tela boli poranené. Najčastejšie sú takmer vo všetkých vekových skupinách otvorené rany na hlave a vnútrolebečné poranenia, zlomeniny horných končatín, ale aj vykĺbenie, vyvrtnutie a natiahnutie kĺbov a väzov kolena.

Ako povedal v rozhovore pre Zdravotnícky denník prednosta Kliniky detskej chirurgie, ortopédie a traumatológie vo Fakultnej nemocnici Brno Ladislav Plánka, zlepšeniu prevencie by mohla pomôcť napríklad aj vedomosť, ktoré úrazy sú najčastejšie v ktorých ročných obdobiach. Spolu s kolegami spúšťajú v Česku projekt Národného registra detských úrazov.

Podľa ich vyzbieraných údajov v lete prevažujú pády so zlomeninami horných končatín. Potom nasledujú otrasy mozgu, poranenia chrbta a chrbtice. Až potom sú na rade dolné končatiny, ktorých je viac v zime.

Prečo úrazy ešte neregistrujeme?

Detský chirurg a traumatológ z NÚDCH René Jáger povedal, že lekári by chceli rozbehnúť projekt registra úrazov aj na Slovensku. Národné centrum zdravotníckych informácií pre Zdravotnícky denník reagovalo, že do konca minulého roka prevádzkovalo Národný register úrazov vyžadujúcich ústavnú zdravotnú starostlivosť.

„Keďže ho viacerí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti neplnili v požadovanom rozsahu a zároveň existujú iné zdroje dát ako napríklad výkazy ministerstva zdravotníctva a údaje od zdravotných poisťovní, ministerstvo zdravotníctva rozhodlo o jeho vyradení z registračných povinností NCZI.

Dôležité je povedať, že ani v Českej republike, kde túto oblasť zastrešuje Ústav zdravotnických informací a statistiky, nie je situácia výrazne odlišná. V oboch krajinách sa na analytické výstupy o úrazoch detí používajú najmä administratívne dáta a to z dôvodu preťaženia lekárov a zložitosti manuálneho zadávania údajov do ďalších systémov,“ uviedla hovorkyňa.

NCZI aj ÚZIS pri evidencii úrazov využívajú medzinárodnú klasifikáciu chorôb a výkonov a nemajú všetky detaily úrazov. V Česku dopĺňajú špecifiká úrazov rodičia a deti ručne do dotazníka. Potom opäť zdravotnícky pracovník musí tieto údaje, ktorými nedisponujú ani zdravotné poisťovne, nahrať do informačného systému.

„V prípade záujmu odbornej obce o nový register detských úrazov bude nevyhnutná spolupráca cez ministerstvo zdravotníctva a hlavných odborníkov – najmä pri definovaní minimálneho rozsahu údajov a štandardizovanom spôsobe ich zadávania,“ povedala Alena Krčová.

Detské traumacentrá oficiálne neexistujú

René Jáger pre Zdravotnícky denník povedal, že pripravovaný register by mal byť pod hlavičkou Kliniky detskej chirurgie NÚDCH a plánujú ho etablovať do všetkých nemocníc, ktoré budú klasifikované ako detské traumacentrá. Avizoval, že budú štyri, v Bratislave, Banskej Bystrici, Martine a Košiciach. Na Slovensku však stále nie sú určené jasné definície, čo musí spĺňať nemocnica klasifikovaná ako detské traumacentrum.

Komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva uviedol, že rezort sa v minulosti v rámci Národného programu starostlivosti o deti a dorast rozhodol pristúpiť k projektu zriadenia detských traumacentier a na účel ich vybudovania v nemocniciach v Bratislave, Banskej Bystrici, Martine a Košiciach bola na ministerstve zriadená pracovná skupina odborníkov, najmä detských chirurgov.

„V posledných rokoch sa agenda siete detských traumacentier systematicky nerozvíjala,“ priznali zástupcovia ministerstva. „Aktuálne sa obnovuje záujem o túto oblasť, a to najmä v súvislosti s iniciatívou Kliniky detskej chirurgie Národného ústavu detských chorôb v Bratislave,“ doplnili.

Údaje sú nepoužiteľné

Ako sme konštatovali v predošlom článku, detskí chirurgovia kritizovali aj to, že NCZI, ktoré spravuje systém eZdravie, v ňom zbiera údaje o typoch poranení v skupinách do jedného roka a potom od jedného do 24 rokov. „Nemá to pre nás žiadnu hodnotu. Preto nevieme adekvátne posúdiť mieru úrazovosti v jednotlivých krajoch alebo detských vekových skupinách,“ povedal Jáger. Práve toto by podľa neho malo byť základom prevencie detských úrazov.

„Keď prijmeme stav po dopravnej nehode s úrazom hlavy a stehna, tak tam je uvedené, že išlo o dopravnú nehodu. Ale je rozdiel, či je to zrážka dvojkolesovým vozidlom, štvorkolesovým motorovým vozidlom, zrážka dvoch áut, zrážka cyklistu a auta. Toto sa nešpecifikuje. NCZI dostáva informácie z nemocníc, koľko sa odoperovalo, koľko ľudí zomrelo, možno koľko bolo polytráum. Aj to vyhodnocujú pomaly a k mnohým ročenkám sa nemáme šancu dostať,“ zhodnotil chirurg.