Vládny návrh zákona o psychologickej činnosti a psychoterapeutickej činnosti sa konečne dostal do programu rokovania Národnej rady SR. Jeho cieľom má byť podľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD) zlepšenie dostupnosti psychologickej a psychoterapeutickej starostlivosti a jednotná regulácia psychoterapeutickej činnosti naprieč rezortami. Zákon navrhuje povinnú registráciu psychológov a psychoterapeutov a garantom ich činnosti má byť Slovenská komora psychológov. Deklaroval to na štvrtkovej schôdzi parlamentného zdravotníckeho výboru. Už v týchto oblastiach ale naráža na niekoľko problémov.

Mnohí aktéri poukazujú na nedostupnosť starostlivosti o duševné zdravie na Slovensku. Vo svojej správe to deklaroval aj Najvyšší kontrolný úrad. „Dôvodmi nedostatku odborníkov vykonávajúcich psychologickú a psychoterapeutickú činnosť, sú okrem iného systémové bariéry, doterajšia neúplná a vzájomne nepreviazaná legislatívna úprava výkonu psychologickej činnosti ako aj psychoterapeutickej činnosti naprieč jednotlivými rezortmi, nedostatočná podpora vzniku nových pracovných miest odborníkov poskytujúcich starostlivosť o duševné zdravie, nových pracovísk, kde by sa takéto služby poskytovali komplexne, neadekvátne finančné ohodnotenie týchto odborníkov, limitujúce normatívy a chýbajúca nadrezortná koordinácia a spolupráca,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva v dôvodovej správe k zákonu.

Na Slovensku pracuje v rezorte zdravotníctva približne 25 percent psychológov, ostatných 75 percent vykonáva činnosť mimo neho, väčšina v rezorte školstva. Opozičný poslanec Marek Krajčí (Slovensko) pripomenul, že Slovenská komora psychológov (SKP), ale aj ďalšie organizácie mali k zákonu vážne výhrady (písali sme v tomto a tomto článku). Okrem iného z neho opäť vypadla legislatívna úprava psychoterapie mimo zdravotníctva, teda napríklad aj v rezortoch školstva, vnútra alebo sociálnych vecí.

Štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Štofko tvrdí, že zo zákona zatiaľ vyňali psychoterapiu v iných rezortoch, lebo je to zásadná vec, ktorá si bude vyžadovať samostatnú pozornosť. Aj Šaško hovorí, že niektoré veci zatiaľ ostávajú otvorené, no o téme komunikuje s odborníkmi a má naplánované viaceré stretnutia súvisiace napríklad s duševným zdravím detí. Medzi nimi aj stretnutie s komisárom pre deti Jozefom Mikloškom.

Pôvodný návrh bol nevykonateľný

Michal Sabo (PS), ktorý na zdravotníckom výbore vystúpil ako hosťujúci poslanec, sa veľmi angažuje v otázkach duševného zdravia. „Za niekoľko rokov bolo v tomto zákone x úprav. Predošlá stiahnutá úprava bola nevykonateľná v praxi, čo potvrdil aj odbor legislatívy a práva. Ani nová nie je dokonalá a už teraz vopred vieme, že bude novelizovaná,“ podotkol.

Poznamenal, že komora psychológov dala k zákonu 60 pripomienok, bolo ich akceptovaných menej ako 20 a ani to neboli tie najzásadnejšie. Poslanec Oskar Dvořák (PS) dodal, že pri rozširovaní a sprístupňovaní psychologickej a psychoterapeutickej starostlivosti bude dôležitá aj finančná stránka a rovnako potrebujeme pevne stanovené termíny a záväzky. S tým súhlasia aj ďalší poslanci, nestačí podľa nich len povedať, že ďalšia časť sa bude riešiť samostatným zákonom, no bez časového rámca.

Mohlo by vás zaujímať

Prezident SKP Ján Grossmann hovorí, že odborníci majú k zákonu dve najzásadnejšie výhrady – prvou je to, že garantami majú byť klinickí psychológovia, a to aj pre psychológov v iných špecializáciách, kde nemajú odbornosť. Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre psychológiu Katarína Jandová tvrdí, že dáva zmysel, aby dohľad vykonával klinický psychológ, lebo má najväčšie penzum vedomostí.

Kto má byť garantom?

Grossmann ale poukázal na rozdiely medzi rôznymi kategóriami psychológov, klinickými psychológmi, ktorí pracujú v zdravotníctve, poradenskými a ďalšími psychológmi. „Navyše keď garanti odídu zo zdravotníckych zariadení, dostupnosť starostlivosti sa zníži a bude ohlodaná kvalita,“ dodal.

Viceprezidentka SKP Monika Farkašová doplnila: „Ja ako klinický psychológ si neviem predstaviť, že by som išla robiť garanta poradenskému psychológovi, lebo táto psychológia je iná.“

Poslanec a lekár Tomáš Szalay (SaS) doplnil, že každá odbornosť by mala mať vlastných garantov aj preto, lebo klinických psychológov je málo, veľmi dlho sa k nim čaká a ani nedáva veľký zmysel, aby poradenskému psychológovi s desiatkami rokov praxe robil garanta napríklad začínajúci klinický psychológ.

Bude o všetkom rozhodovať ministerstvo?

Druhou hlavnou výhradou psychológov je to, že vo všetkých oblastiach má mať podľa návrhu zákona kľúčové slovo ministerstvo. „Je to vážny zásah do samosprávy SKP ako organizácie. S tým nesúhlasíme a vnímame ako precedens, že potom tak môžu postupovať aj pri iných komorách. Pripúšťame, aby ministerstvo vydávalo licencie a bolo odvolacím orgánom, ale odmietame, aby rozhodovalo o všetkom,“ vyhlásil Grossmann.

Predseda zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SD) avizoval, že zákon sa bude v Národnej rade SR prejednávať na schôdzi v stredu 10. septembra ráno. „Psychológovia aj pacienti ho už naozaj potrebujú. Potom po prvom čítaní ešte budete mať priestor na pozmeňujúce návrhy,“ povedal.

Oskar Dvořák na sociálnej sieti uviedol, že novela psychologického zákona sa ťahá už niekoľko mesiacov. „Podstatou úpravy by mala byť dostupná zdravotná starostlivosť. V prvom rade umožniť psychoterapeutom a psychológom jednoduchší a rýchlejší vstup do systému, keďže je ich akútny nedostatok. A tak vo výsledku priniesť dostupnú starostlivosť k pacientom. Žiaľ, pacient sa v zákone vôbec nerieši. Rovnako nedostatok psychoterapeutov ani nástroje, ako ich dostať do systému. Je to technokratický balík, ktorý dostupnosť paradoxne ešte viac komplikuje,“ myslí si poslanec výboru.

Minister Kamil Šaško priznal, že prijatie zákona naháňajú kvôli čerpaniu prostriedkov z plánu obnovy. „Tento problém je širší ako jeden zákon. Hoci je to nedokonalé, konečne máme nejaký zákon, ktorý sa tomu systematicky venuje. Už táto diskusia ukazuje, že sa o tom treba ďalej baviť,“ povedal.

Poslanci výboru zákon v hlasovaní odobrili, pričom opozícia sa zdržala a odporučili plénu Národnej rady schváliť ho. Pozmeňovacie návrhy koalície ani opozície neprešli.

Sociálne dávky bez papierových potvrdení?

Zdravotnícky výbor sa stretol prvý raz po letných prázdninách. Poslanci si minútou ticha uctili svoju zosnulú členku Annu Záborskú.

Venovali sa aj ďalším témam. Vyjadrili súhlas s rámcovou zmluvou o spolupráci Slovenska s Českom v oblasti záchrannej služby. Štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Marián Valentovič im predstavil vládny návrh zákona o sociálnom poistení, ktorý má elektronizovať a zefektívniť procesy pri poskytovaní dávok sociálneho poistenia. Zavádza napríklad aj elektronickú tehotenskú knižku.

Ďalej sa zaoberali problémom záchrannej zdravotnej služby a výberu poskytovateľov. Minister v auguste zrušil tender, ktorý mal mať podľa uniknutých informácií vopred dohodnutých víťazov. Poslanci aj minister poukázali na to, že sa musia zmeniť podmienky, na čo je potrebná legislatívna zmena. Nevedia sa ale zhodnúť na časovom rámci a dočasných povoleniach na prevádzkovanie pre terajších poskytovateľov. „Nesmie sa stať, že (do uskutočnenia riadneho výberového konania) niekde nebude sanitka alebo vrtuľník,“ vyhlásil Šaško.

Čo ďalej so záchrankou?

Denník SME však informoval, že Šaško po vypršaní povolenia na štyri stanice záchraniek (v Brezovej pod Bradlom, Pezinku, Galante a Trenčíne) poveril naďalej ich prevádzkovaním firmu Life Star Emergency, čím porušil zákon. Firma totiž dostala pokutu za nelegálne zamestnávanie ľudí a tak nie je legálne vydať jej licenciu. Minister však tvrdí, že zákon neporušil. Odkázal, že jedinou podmienkou na vydanie dočasného poverenia je to, že záchranka má platné povolenie na prevádzkovanie staníc.

Opoziční poslanci kritizujú netransparentnosť celého konania, absenciu jasných pravidiel a konkrétneho časového rámca. „Musí to byť urobené tak, aby sa ľudia k záchranke dostali, ale aby nehrozili ďalšie kauzy,“ povedala na schôdzi výboru Jana Bittó Cigániková (SaS).

Opozícia skritizovala aj neustále zmeny týkajúce sa umiestnenia plánovanej národnej univerzitnej nemocnice. Podľa aktuálnych informácií by sa mala začať stavať v bratislavských Vajnoroch.

Predseda výboru Baláž varoval, že v parlamente sa vyskytla infekcia hepatitídy A, teda tzv. choroby špinavých rúk. Upozornil na dodržiavanie hygienických opatrení.