Slovenská akadémia vied (SAV) po takmer mesačnom čakaní zverejnila výsledky svojej analýzy mRNA vakcín proti Covid-19. Pôvodne mala byť správa predstavená na rokovaní vlády v Senici 27. augusta, no kabinet ju nakoniec stopol. Detaily sa napokon dostali k odbornej aj laickej verejnosti cez vedecký článok, ktorý vyšiel vo forme preprintu, teda ešte pred ukončením recenzného procesu.
SAV vykonala analýzu vakcín na základe poverenia ministerstva zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) a v spolupráci so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Toto poverenie vzniklo pre pochybnosti, ktoré vyvolal vládny splnomocnenec pre preverenie pandémie Peter Kotlár, podľa ktorého vakcíny obsahujú „nebezpečné množstvá DNA“.
Analýza však ukázala, že tieto tvrdenia boli založené na nesprávne vykonaných meraniach. „Množstvo DNA bolo vo všetkých prípadoch hlboko pod povoleným limitom, išlo len o krátke úlomky bez schopnosti fungovať či sa množiť,“ uviedli autori.
Ako sa robila analýza
Výskumníci preverili 15 šarží vakcín, z toho 11 už po dátume spotreby. Použili štyri nezávislé metódy – qPCR, fluorometriu, kapilárnu elektroforézu a sekvenovanie. Všetky potvrdili rovnaký výsledok: DNA vo vakcínach bola prítomná len ako krátke fragmenty, ktoré vznikajú prirodzene pri výrobe mRNA a nie sú dôkazom kontaminácie.
Podľa pravidiel Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Európskej liekovej agentúry (EMA) a amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) nesmie zvyšková DNA prekročiť 10 nanogramov na jednu dávku. Skúmané šarže mali od tejto hranice veľkú rezervu. Navyše, pomer mRNA k DNA sa pohyboval od 1 : 3 300 až po 1 : 30 000, čo ukazuje, že DNA je vo vakcínach v zanedbateľnom množstve.
Čo ukázali exspirované šarže
Aj v 11 dávno exspirovaných šaržiach bolo množstvo DNA hlboko pod limitmi. Vedci pozorovali skôr prirodzené zhoršovanie kvality mRNA, ktorá sa časom láme na kratšie časti. Zaujímavosťou bolo, že šarže so slabšou integritou mRNA mali zakalený vzhľad, aj preto je kontrola kvality vakcín prísne nastavená.
Odkaz vedcov verejnosti
Vedci upozorňujú, že šírenie nepodložených tvrdení cez sociálne siete môže viesť k nedôvere voči očkovaniu a ohroziť verejné zdravie. „Je nesmierne dôležité, aby verejnosť mala prístup k overeným vedeckým dôkazom, nie k dezinformáciám,“ zdôraznili.
Článok je aktuálne dostupný v databáze Research Square ako preprint a čaká na recenzný proces v časopise NPJ Vaccines. Ten patrí medzi rešpektované vedecké periodiká, vydáva ho spoločnosť Springer Nature.
Mohlo by vás zaujímať
Iniciatíva Lekári nahlas varovala pred „primitívnymi útokmi na vedcov“, ktoré môžu spôsobiť dlhodobé škody pre slovenské zdravotníctvo. Podľa nich je nevyhnutné, aby štát jasne stál za vedeckými dôkazmi a zabránil šíreniu neoverených tvrdení, ktoré môžu ohroziť verejné zdravie.
Pacienti a lekári stoja za vedou
Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) upozornila, že spochybňovanie práce Slovenskej akadémie vied podkopáva dôveru vo vedu a medicínu.
„Ak sa verejnosť bude orientovať podľa vyjadrení ľudí ako Peter Kotlár, pacienti sa stanú obeťou demagógie a konšpirácií. To v konečnom dôsledku povedie k poškodeniu ich zdravia,“ uviedla organizácia, ktorá zároveň vyzvala na odvolanie Kotlára.
Pediatri varujú pred dôsledkami pre deti
Slovenská spoločnosť primárnej pediatrickej starostlivosti (SSPPS SLS) zdôraznila, že zavádzajúce tvrdenia o nebezpečných množstvách DNA vo vakcínach ohrozujú očkovanie detí.
Podľa pediatrov môžu podobné vyhlásenia znížiť dôveru rodičov, čo by sa mohlo prejaviť poklesom preočkovanosti. „Výsledkom môže byť vyššia chorobnosť a dokonca úmrtia na choroby, ktorým vieme predísť očkovaním,“ upozornilo vedenie spoločnosti.
Žilinská univerzita v Žiline označila útoky na vedeckú prácu za neprípustné a vyjadrila jasnú podporu SAV. Podľa nej je nevyhnutné, aby sa diskusia o očkovaní opierala o fakty, dôkazy a odborné argumenty, nie o politické či ideologické stanoviská.
Kritiku voči Kotlárovým vyjadreniam predtým vyslovili aj Republiková únia zamestnávateľov či Lekárska fakulta Univerzity Komenského, ktorá upozornila, že takéto postoje legitimizujú odchod mladých lekárov a vedcov do zahraničia.