Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) predstavil tretí balík konsolidačných opatrení vlády, ktorý obsahuje 22 zmien v celkovej hodnote 2,7 miliardy eur. Hlavným cieľom je zastavenie rastu štátneho dlhu a zaistenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Najzásadnejšie zmeny sa dotknú zdravotných odvodov, ktoré budú vyššie pre zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby. V praxi to znamená nižšie čisté mzdy a vyššie odvody pre živnostníkov. Odborníci však upozorňujú, že Slovensko má už dnes najvyššie odvodové zaťaženie v regióne a ďalšie zvyšovanie môže poškodiť konkurencieschopnosť krajiny.
Minister financií predstavil už tretí balík konsolidačných opatrení vlády Roberta Fica (Smer-SD). Opatrenia majú priniesť 2,7 miliardy eur a podľa ministra sú nevyhnutné na to, aby Slovensko zastavilo nárast štátneho dlhu a zabezpečilo udržateľnosť verejných financií. Kamenický zdôraznil, že vysoké tempo zadlžovania bolo výsledkom predchádzajúcich vlád a súčasná konsolidácia je krokom, ktorý sa nedá odkladať.
Jedným z hlavných bodov je zvýšenie zdravotných odvodov zamestnancov o jedno percento. Tento krok sa dotkne nielen klasických zamestnancov, ale aj samoplatcov a samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). Podľa výpočtov má priniesť štátu 358 miliónov eur. Minister uviedol, že peniaze pôjdu rovno do štátneho rozpočtu, nie do poisťovní. V zdravotníctve sa podľa neho počíta so šetrením. Posledné zvýšenie prinieslo zdravotníctvu dodatočných 357 miliónov eur.
Vyššie zdravotné odvody
Pracujúci budú po novom odvádzať z hrubej mzdy päť percent namiesto doterajších štyroch percent. Zmeny zasiahnu aj zdravotne postihnuté osoby, ktoré budú v rámci zamestnania odvádzať 2,5 percenta. Samotná firma zároveň odvádza za každého zamestnanca zdravotné odvody vo výške 11 percent. Pre porovnanie, v Českej republike je zdravotné poistenie nastavené na úrovni 13,5 percenta hrubej mzdy, pričom zamestnanec platí 4,5 percenta a zamestnávateľ deväť percent.
Zamestnanci na Slovensku však musia očakávať pokles čistej mzdy. Pri hrubom príjme 1 200 eur mesačne by bez konsolidačných opatrení čistá mzda v januári dosiahla niečo vyše 936 eur, po zavedení opatrení klesne približne na 926 eur. Zdravotné odvody sa pritom už zvyšovali od vlaňajšieho januára. Odborníci už vtedy upozorňovali, že ide o krok nesprávnym smerom, keďže Slovensko má dlhodobo vysoké odvodové zaťaženie.
Sadzba zdravotných odvodov pre živnostníkov sa zvýši zo súčasných 15 na 16 percent. Podnikatelia so zdravotným postihnutím budú naďalej platiť polovičnú sadzbu, ktorá však stúpne zo 7,5 na 8 percent. Tieto zmeny sa okamžite premietnu do nákladov, pričom podľa údajov až 80 percent živnostníkov odvádza iba minimálne zdravotné odvody.
Mohlo by vás zaujímať
Praktický príklad ukazuje, že kým pred zmenou by mali od januára budúceho roka živnostníci platiť 114,30 eura mesačne, po zvýšení odvody narastú na 121,92 eura. Živnostníci so zdravotným postihnutím zaplatia 60,96 eura namiesto doterajších 57,15 eura.
Slabé platby za poistencov štátu
Kritici tiež pri poslednom zvýšení odvodov poukazovali na rastúci rozdiel medzi platbami za poistencov štátu a poistným, ktoré odvádza aktívne obyvateľstvo. Od vlaňajška platí pri poistencoch štátu sadzba vo výške 4,5 percenta z vymeriavacieho základu, ktorým je dvanásťnásobok priemernej mzdy spred dvoch rokov. Od januára sa očakáva jej zvýšenie na päť percent. Odborníci aj zdravotnícke organizácie však tvrdia, že ani tieto sadzby nestačia na pokrytie skutočných výdavkov v zdravotníctve.
Opakovane sa preto ozývajú hlasy, že je nevyhnutné zvýšiť platby za poistencov štátu. Najčastejšie sa ako vzor spomína Česká republika, kde je nastavenie príspevkov považované za udržateľnejšie. Viac peňazí do zdravotníctva by podľa niektorých návrhov mohlo priniesť aj zavedenie pripoistenia. To v niektorých krajinách kryje špecifickú starostlivosť, zrýchľuje prístup k liečbe a rozširuje výber poskytovateľov. Podobný model by podľa odborníkov mohol pomôcť aj na Slovensku.
V súčasnom právnom rámci by si občania mohli pripoistiť častejšie preventívne prehliadky alebo rozšírené vyšetrenia v špecializovaných odboroch, napríklad kardiologickej či onkologickej prevencii.
Slovensko má tiež dlhodobo najvyššie odvodové zaťaženie v rámci krajín Vyšehradskej štvorky. Navyše, podľa analytikov je vyššie aj v porovnaní s krajinami ako Rakúsko či Nemecko. Odborníci upozorňujú, že problémom je aj absencia stropu na zdravotné odvody, čo najviac zasiahne zamestnancov s vysokými príjmami. To podľa nich predstavuje riziko pre prilákanie špičkových firiem a talentovaných pracovníkov do slovenskej ekonomiky.
