Dostanú sa ľudia skôr k psychológovi? Zabezpečiť to má schválený zákon, no podľa opozície a odborníkov to nebude také ľahké. Kde vidia problémy?

Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu schválili vládny návrh zákona o psychologickej a psychoterapeutickej činnosti. V pléne ho predstavil minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD). Nová legislatíva má zlepšiť dostupnosť psychologickej a psychoterapeutickej starostlivosti.

Zákon má tiež zaviesť nadrezortnú pôsobnosť Slovenskej komory psychológov. Z výsledkov zverejnených na webe Národnej rady SR vyplýva, že zo 146 prítomných poslancov 78 hlasovalo za, 36 proti a 32 poslancov sa zdržalo hlasovania. Kým za zákon hlasovali poslanci koaličných strán, tí opoziční boli proti alebo sa zdržali.

Dôvodová správa k zákonu konštatuje, že na Slovensku v rezorte zdravotníctva vykonáva psychologickú činnosť približne len štvrtina psychológov. Ostatné tri štvrtiny pracujú mimo zdravotníctva, z nich väčšina v školstve. Zvýšenou koordináciou a intenzívnejšou spoluprácou by sa novou právnou úpravou mohla docieliť adresná a včasná pomoc v oblasti starostlivosti o duševné zdravie najmä u detí a mládeže.

Opoziční poslanci ale kritizovali, že zo zákona, na ktorom sa pracuje päť rokov, napriek názvu vypadla právna úprava psychoterapie a venuje sa len psychológii. Za ďalší problém označili to, že podľa zákona majú klinickí psychológovia garantovať aj prácu odborníkov v iných špecializáciách, ktoré sú v mnohých veciach odlišné – teda poradenská, školská, pracovná, dopravná či forenzná psychológia.

Mohlo by vás zaujímať

Jedna špecializácia dôležitejšia ako iné?

„Klinická psychológia sa žiaľ prezentuje ako nadradená všetkým ostatným psychológiám,“ poukázal poslanec Michal Sabo (PS). Kritizoval aj to, že zo zákona boli vypustené ustanovenia o psychoterapii. Podelil sa o vlastnú skúsenosť so psychoterapiou, ktorá mu podľa jeho slov zachránila život pri prekonávaní posttraumatickej stresovej poruchy.

„Želám si, aby všetci ľudia mali bezbariérový prístup k starostlivosti o svoje zdravie, aj to duševné. Preto treba dostať do systému čo najviac odborníkov a odborníčok, ktorí sú pripravení pomáhať,“ hovorí. Od roku 2020 mal návrh množstvo verzií a tú, ktorá bola predložená tento rok na jar, ministerstvo zdravotníctva stiahlo, pretože bola neopraviteľná. Sabo pripomenul, že sa tak vyjadril Odbor legislatívy a aproximácie práva NR SR.

V súčasnej schválenej verzii je podľa neho veľa vecí spravených lepšie, ale opozícia za zákon nezahlasovala, keďže má aj mnohé výhrady. Podľa nej nenapĺňa cieľ a čoskoro bude potrebné ho novelizovať. Neboli totiž akceptované viaceré pripomienky odborníkov a zo zákona vypadla práve psychoterapia, hoci zvýšenie jej dostupnosti bolo pôvodným zámerom.

Podľa Saba pri tvorbe zákona na prvom mieste neboli klienti, respektíve pacienti. „Ministerstvo zdravotníctva prispôsobuje tvorbu legislatívy osobným záujmom úzkej skupiny ľudí, ktorí presadzujú ideu, že existujú väčší a vyvolenejší odborníci ako tí ostatní odborníci. Ministerstvo tento naratív živí a je to veľmi škodlivé,“ hovorí o nadraďovaní klinickej psychológie.

Zmeny s nesprávnym účelom

Na nedostupnosť psychologickej a psychoterapeutickej starostlivosti poukazovali opoziční poslanci a poslankyne spolu s odborníkmi už na jar tohto roka. „Ministerstvo formálne pripravilo zákon tak, aby bol splnený cieľ plánu obnovy, ale nie je splnený cieľ samotnej reformy,“ povedal vtedy Michal Sabo. V pripomienkovom konaní bola k zákonu predložená hromadná pripomienka, ktorú ministerstvo zdravotníctva odignorovalo.

Zvýšeniu dostupnosti starostlivosti o duševné zdravie bránia systémové problémy, predovšetkým v uznávaní kvalifikácie. „Je množstvo kvalifikovaných odborníkov, ktorí nemôžu poskytovať psychoterapiu preplácanú zdravotnou poisťovňou, lebo na to nie je vytvorené legislatívne zázemie,“ hovorí Tina Gažovičová (PS).

„Zákony sa nemôžu tvoriť spôsobom, že potrebujeme minúť peniaze z plánu obnovy a predkladaná legislatíva potom nerieši to, čo riešiť má,“ dodal Tomáš Szalay (SaS).

Predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SD) hovorí, že problém je práve v animozitách medzi psychológmi, ktoré spomínal Sabo. „Oceňujem prístup ministerstva, že zákon vôbec prišiel. Sám minister povedal, že nie je dokonalý a bude ho treba meniť,“ povedal na schôdzi parlamentu.

Poslanec Peter Stachura (KDH) s ním súhlasí v tom, že robiť systémové zmeny je na Slovensku obrovský problém. „Panuje tu prístup Áno, poďme robiť zmeny, ale nesmú sa týkať mňa. Na ministerstve musí byť osvietený tím s nejakou víziou,“ podotkol.

Necitlivé reči

Poslanec Oskar Dvořák (PS) pripomenul: „Dôležité je aj scitlivovať jazyk. Ľudia sa hanbia hovoriť o tom, že majú psychické problémy aj kvôli tomu, aký jazyk používame.“ Dal príklad, že keď v prvom čítaní hovoril o nedostatku psychológov a problémoch, ktoré z toho pramenia, podpredseda parlamentu Andrej Danko (SNS), ktorý predsedal schôdzi, si „robil srandu, že čo si z toho robím psychologickú poradňu.“

Inokedy si podľa Dvořáka koaliční aj niektorí poslanci nadávajú do bláznov, hovoria, že ten druhý si zabudol dať tabletky a podobne. „Keď nás sleduje niekto, kto má problémy s duševným zdravím, a je aj veľa takých detí, zafixujú si, že je to nejaká nadávka. No nie je hanba priznať si problémy, vyhľadať pomoc a riešiť problémy predtým než prerastú do niečoho závažnejšieho,“ zdôraznil.

Sabo podotkol, že ľudia, ktorí pomoc vyhľadávajú, čelia jednej bariére za druhou. Starostlivosť o duševné zdravie momentálne sanujú namiesto štátu mimovládne organizácie a občianske združenia.

Ťahanice so záchrankami

V rámci tejto legislatívy poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh poslanca Zdenka Svobodu (Hlas-SD), ktorý sa týka záchraniek. Úprava má zmeniť postup pri zrušení povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby alebo pri jeho nevydaní. Ministerstvo zdravotníctva má tak po novom v prípade, ak by poskytovateľovi zrušilo povolenie, vydať poverenie na dočasné prevádzkovanie danej stanice inému poskytovateľovi, ktorý povolenie má. Podrobnejšie sa téme venujeme v tomto článku.

Opozícia skritizovala, že ide o prílepok nesúvisiaci so zákonom, ku ktorému bol predložený. František Majerský (KDH) poukázal, že takéto zmeny legislatívy sú nezákonné, rovnako ako celý záchranársky tender, čo konštatoval aj Najvyšší kontrolný úrad. O tendri Majerský tvrdí, že to bol „do očí bijúci podvod“ a jeho víťazi boli vopred známi. Kritizuje, že hoci bol zrušený pred dvoma mesiacmi, doteraz nie je jasné, čo sa bude diať ďalej a ako bude zabezpečené zachraňovanie ľudí. Majerský a Stachura preto tvrdia, že minister zdravotníctva Šaško musí vo svojej funkcii skončiť.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) v stredu pred rokovaním vlády vyhlásil, že si nevie predstaviť zopakovanie tendra na záchranky. Prichádzajú podľa neho do úvahy tri scenáre. Buď zavedenie opcie štátu na stanice, zoštátnenie systému alebo reforma Integrovaného záchranného systému, do ktorého už dnes patrí polícia a Hasičský a záchranný zbor. Záchranky by tak podľa neho mohli patriť pod ministerstvo vnútra.

Parlament zároveň v stredu schválil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady SR s Rámcovou zmluvou cezhraničnej spolupráci v oblasti záchrannej zdravotnej služby medzi Slovenskom a Českom. V prihraničných oblastiach na slovenskom území teda budú môcť zasahovať aj českí záchranári a rovnako slovenskí záchranári na prihraničnom českom území. Podobné zmluvy má Slovensko aj s Rakúskom a Maďarskom.