Národná rada SR v piatok schválila rozsiahlu novelu ústavy. Zmeny sa týkajú viacerých oblastí – od definície pohlavia a obmedzení adopcií až po posilnenie rodičovských práv. Jednou z najdôležitejších noviniek z pohľadu zdravotníctva je výslovný zákaz náhradného (surogátneho) materstva.

Čo sa mení

Novela prináša viacero zmien:

  • Ústava uznáva len dve pohlavia – muža a ženu na biologickom základe.
  • Osvojiť dieťa môžu len zosobášené páry, adopcie nezosobášenými osobami sa vylučujú.
  • Do ústavy pribudol výslovný zákaz náhradného materstva.
  • Posilňujú sa rodičovské práva – rodičia budú rozhodovať o účasti detí na vyučovaní nad rámec štátneho programu, napríklad pri témach intimity či sexuálnej výchovy.
  • Zakotvuje sa právo dieťaťa poznať svojich rodičov – matkou je žena, ktorá dieťa porodí, otcom muž.
  • Zavádza sa garancia rovnosti mužov a žien pri odmeňovaní.
  • Ústava zdôrazňuje zvrchovanosť Slovenska v kultúrno-etických otázkach.

Nové ustanovenia vstúpia do platnosti 1. novembra. Slovensko sa tak zaradí medzi krajiny, ktoré v ústave výslovne zakotvili zákaz náhradného materstva a súčasne obmedzili adopcie len na manželské páry.

Náhradné materstvo po novom zakázané

Kým doteraz slovenská legislatíva náhradné materstvo výslovne neupravovala, od novembra bude priamo zakázané na ústavnej úrovni. Vychádza sa z princípu, že matkou je žena, ktorá dieťa porodí. Zákaz sa vzťahuje na všetky formy surogácie – či už komerčnú, alebo tzv. altruistickú, kde by biologická matka nedostala finančnú odmenu, ale náhradu nákladov súvisiacich s tehotenstvom.

Podstata náhradného materstva spočíva v tom, že oplodnené vajíčko sa vloží do maternice inej ženy, ktorá dieťa vynosí a po pôrode odovzdá páru alebo jednotlivcovi, s ktorými mala zmluvu. V niektorých krajinách je táto prax povolená v obmedzenej podobe, Slovensko sa však zaradí k štátom, ktoré ju zakázali úplne.

Podporovatelia zákazu tvrdia, že ide o spornú prax s etickými i právnymi rizikami, ktorá sa môže blížiť k obchodovaniu s deťmi. Zastávajú názor, že aj keď je surogácia označovaná za „altruistickú“, vždy zahŕňa finančné alebo materiálne záväzky voči žene, ktorá dieťa vynosí. Podľa týchto hlasov má byť materstvo a pôrod neoddeliteľne spojené s rodičovskými právami a povinnosťami.

Naopak, Benátska komisia Rady Európy upozornila, že zakotvenie zákazu priamo do ústavy výrazne sťažuje možnosť budúcich právnych úprav. Uviedla však, že samotný zákaz surogácie nie je v rozpore s európskymi alebo medzinárodnými normami. Kritici novely, vrátane Amnesty International Slovensko, hovoria o obmedzení ľudských práv a rozporoch s medzinárodným právom.

Mohlo by vás zaujímať

Politické pozadie

Za novelu ústavy hlasovalo 90 zo 99 prítomných poslancov. Proti bolo sedem, dvaja sa hlasovania nezúčastnili a nikto sa nezdržal. Podporu jej vyjadrili všetci poslanci koaličných strán Smer-SD, Hlas-SD (s výnimkou poslanca Jána Ferenčáka, ktorý nebol prítomný) a SNS.

Z opozície novelu schválila väčšina poslaneckého klubu KDH, pričom František Majerský a František Mikloško sa hlasovania nezúčastnili. Za ústavné zmeny hlasovali aj traja poslanci z hnutia Slovensko, Za ľudí a Kresťanskej únie – Marek Krajčí, Rastislav Krátky a Richard Vašečka.

Reakcie koalície

Premiér Robert Fico (Smer-SD) ešte pred hlasovaním označil novelu ústavy za „historickú šancu“ a „ústavnú hrádzu proti progresivizmu“. Podľa neho Slovensko musí aktívne chrániť tradičné hodnoty pred ideologickými prúdmi. „Buď dnes, alebo už nikdy,“ vyhlásil.

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD) označil schválenie novely za významný moment a dôkaz stability koaličného klubu. Zdôraznil, že zmeny neznamenajú len zakotvenie dvoch pohlaví či zákaz náhradného materstva, ale aj posilnenie rovnosti medzi mužmi a ženami v odmeňovaní. Raši zároveň vysvetlil neprítomnosť poslanca Jána Ferenčáka zo zdravotných dôvodov a poprel špekulácie o oslabovaní klubu Hlasu-SD.

Podporu zmene vyjadrila aj Slovenská národná strana (SNS), ktorá ju označila za historický krok. Strana ocenila, že Slovensko sa stalo jednou z prvých krajín EÚ, kde je v ústave jasne definované pohlavie muža a ženy. Zároveň privítala posilnenie princípu rovnakého ohodnotenia žien a poďakovala sa poslancom, ktorí novelu podporili. Podľa SNS Slovensko ukázalo, že „v rámci Európskej únie dokážu zvíťaziť rozum, hodnoty a princípy“.

Reakcie opozície

Schválenie novely ústavy vyvolalo ostrú kritiku časti opozície. Predseda hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka označil hlasovanie za „hanebné“ a vyhlásil, že pre neho znamená koniec akýchkoľvek úvah o spolupráci s hnutím Slovensko. Dôvodom je fakt, že viacerí poslanci tohto klubu novelu podporili. Podľa Šimečku tým „naskočili Robertovi Ficovi na populizmus“ a prispeli k prijatiu zmien, ktoré podľa neho spochybňujú miesto Slovenska v Európskej únii a jeho právnom priestore.

Kritické slová zazneli aj od strany SaS. Jej predseda Branislav Gröhling označil postup poslancov hnutia Slovensko za „hanbu“ a dôkaz, že s nimi nie je možné spolupracovať. Poslankyňa Mária Kolíková upozornila, že prijatie ústavných zmien môže ohroziť čerpanie eurofondov a oslabiť postavenie Slovenska v Rade Európy. Jana Bittó Cigániková (SaS) dodala, že novela poškodí osudy mnohých ľudí a je výsledkom vplyvu „náboženských fanatikov“ v parlamente.