Na Slovensku sa dá otestovať na HIV na rôznych odberových miestach, na viacerých z nich sa testy vykonávajú aj anonymne. Sú to napríklad Národné referenčné centrum (NRC) pre prevenciu HIV/AIDS na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZÚ), niektoré regionálne úrady verejného zdravotníctva či občianske združenia Dom svetla v zdravotníckom zariadení na Bebravskej ulici v Bratislave a HIV/AIDS Slovensko, ktoré prevádzkuje prvý testovací checkpoint mimo zdravotníckeho zariadenia v krajine.
„Zohrávajú významnú úlohu z hľadiska pritiahnutia ľudí s možnosťou voľného testovania sa a tým spoznania svojho reálneho HIV statusu. Pre niekoho je prijateľnejšie prísť na test anonymne. Samozrejme, k reálnemu zhodnoteniu zdravotného stavu je dôležitá pred- aj potestová konzultácia,“ povedala pre Zdravotnícky denník Mária Borsányiová, ktorá vedie NRC pre prevenciu HIV/AIDS.
Ako sme informovali v Zdravotníckom denníku, podľa zástupcov pacientov aj odborníkov je stigma okolo tejto diagnózy stále veľmi silná. Zmena postoja spoločnosti ešte nejaký čas potrvá, ale smerujú k nej malé kroky. Borsányiová hovorí, že osvetu vykonávajú rôzne občianske združenia, mimovládne organizácie a informácie sa priebežne prezentujú aj v masmédiách. Dvakrát ročne sa konajú Týždne európskeho testovania a príležitostne aj školenia zdravotníckych pracovníkov. Jednotlivé úlohy z Národného programu prevencie HIV/AIDS v SR sa podľa odborníčky postupne napĺňajú v rámci zodpovednosti jednotlivých inštitúcií.
Ako sa infekcia HIV vlastne diagnostikuje?
Peter Gába z Odboru epidemiológie na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Bratislave hovorí, že najdostupnejšou formou testovania na Slovensku je použitie rýchlotestu dostupného v lekárni alebo v testovacích checkpointoch. Najčastejšie sa používajú dva typy rýchlotestov – z kapilárnej krvi a zo slín. Nie sú medzi nimi veľké rozdiely. Oba typy detegujú protilátky proti HIV. Rýchlotest z krvi môže v niektorých prípadoch detegovať aj špecifický p24 antigén, teda hlavný proteín vírusu HIV. Ten je možné u infikovaného človeka zachytiť ešte o niekoľko dní skôr ako protilátky.
Podľa Borsányiovej diagnostika nemá veľkú výpovednú hodnotu v ranných štádiách infekcie, keď môže byť falošne negatívna. „Diagnostické okno,“ teda čas od infikovania sa až po vytvorenie dokázateľného množstva protilátok proti vírusu, je individuálne, ale môže to trvať aj 6 až 12 týždňov po infekcii. „Vždy odporúčame klientom našej ambulancie, aby prišli minimálne 3 mesiace po rizikovom kontakte na testy. Vtedy by výsledok negatívny mal byť naozaj negatívny,“ hovorí predstaviteľka NRC pre prevenciu HIV/AIDS.
V tom prípade sa prítomnosť vírusu už testuje imunoenzymatickými testami (ELISA) alebo chemiluminiscenčnou imunoanalýzou (CMIA), ktoré zachytia nielen anti-vírusové protilátky, ale aj dôkaz proteínu p24. Ďalšie testy dokážu zachytiť protilátky proti konkrétnym HIV proteínom či vírusovú nukleovú kyselinu z krvi metódou PCR.
Mohlo by vás zaujímať
„Aktuálne sa využívajú moderné kombinované testy (Ag/Ab), ktoré dokážu zachytiť prítomnosť infekcie už po 3 až 4 týždňoch po rizikovom kontakte. Laboratórne diagnostické testy sa vykonávajú na žiadosť lekára alebo na vlastnú žiadosť samoplatcu prostredníctvom mnohých komerčných laboratórií na Slovensku,“ povedal Gába z RÚVZ. Na monitoring liečby HIV-pozitívnych pacientov sa využíva technika real-time PCR, teda kvantifikácia vírusu v krvnej plazme infikovanej osoby.
Liečený človek nikoho nenakazí
Ak je rýchlotest reaktívny, teda udáva prítomnosť protilátok proti HIV, treba bezodkladne vyhľadať pomoc infektológa. Na Slovensku je 5 špecializovaných zdravotníckych zariadení zameraných na liečbu a dispenzarizáciu osôb s infekciou HIV. Sú to ambulancie vo Fakultnej nemocnici Nitra, Univerzitnej nemocnici Martin, Fakultnej nemocnici F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici a centrá v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach a v Univerzitnej nemocnici Bratislava na Kramároch.
Ak sa laboratórne potvrdí pozitívny výsledok, lekár navrhne terapeutický plán. „Pri liečbe je potrebné si uvedomiť, že HIV je chronická infekcia, ktorá sa nedá vyliečiť, ale pomocou kombinovanej antiretrovírusovej terapie sa môže výrazne potlačiť množstvo vírusu v tele a predchádza sa rozvoju AIDS. Úspešná liečba zároveň výrazne znižuje prenosnosť vírusu na iných ľudí,“ ubezpečil Gába. Používa sa skratka U = U (z anglického undetectable = untransmittable, teda nedetekovateľný = neprenosný).
Náročné na psychiku
Vďaka výrazným pokrokom v medicíne môžu osoby liečené na infekcie HIV viesť plnohodnotný život, vrátane toho intímneho. Je však potrebné striktne sa riadiť pokynmi lekára a dodržiavať frekvenciu lekárskych kontrol.
„Pozitívny výsledok je vždy náročný pre psychiku, preto je vhodné využiť dostupnú psychologickú a sociálnu podporu, poradenstvo a podporné skupiny, ktorú poskytujú mnohé občianske združenia a neziskové organizácie,“ odporúča Peter Gába. Ak test potvrdí HIV infekciu, je potrebné o tom informovať sexuálnych partnerov a odporučiť im, aby sa išli otestovať na HIV. Aj nových sexuálnych partnerov treba o zdravotnom statuse informovať, prípadne im odporučiť užívanie predexpozičnej profylaxie (PrEP), o ktorej sme tiež písali v predchádzajúcom článku: HIV je dnes liečiteľný, stigma je však stále silnejšia než fakty. Ako sa vírus prenáša a kde hrozí riziko?
Na Slovensku osoby s HIV musia o svojom stave informovať aj lekárov pred invazívnymi zákrokmi, nesmú byť darcami krvi ani iného biologického materiálu a svojim konaním nesmú ohrozovať zdravie iných osôb.
Spolupráca: údaje z terénu a odborné informácie
RÚVZ Bratislava v spolupráci s Ústavom epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a občianskym združením HIV/AIDS Slovensko participovali na vzdelávacích a osvetových aktivitách určených študentom medicíny. „V rámci týchto osvetových aktivít sme pripravili informačný leták s najčastejšími mýtami o sexuálne a krvou prenosných infekciách, o najúčinnejších formách prevencie a o možnostiach testovania a pomoci v prípade reaktívneho či pozitívneho výsledku testu,“ doplnil epidemiológ Gába.
Občianske združenia odborníkom pomáhajú získavať údaje, ktoré sú potrebné pre objasnenie epidemiologickej situácie, a ktoré treba evidovať a hlásiť nadnárodným organizáciám.
Aj NRC na SZÚ spolupracuje s mimovládnymi organizáciami, ktoré sa dlhodobo profilujú v oblasti prevencie, osvety a práce s kľúčovými populačnými skupinami. Organizácie im odovzdávajú aktuálne informácie z terénu a odborníci vykonávajú supervíziu preventívnych a edukačných materiálov. Poskytujú konfirmačné vyšetrenia, poradenstvo a kontakty na infektológov. „Máme zavedenú Linku dôvery, kde sa môžu ľudia v pracovných hodinách na nás telefonicky obracať so svojimi otázkami a pochybnosťami ohľadom infekcie HIV/AIDS,“ dodala Borsányiová.
Dôležitá je komunita a spolupatričnosť
Združenie HIV/AIDS Slovensko bolo založené vo februári 2023 a v ňom vzniklo aj prvé komunitné centrum HIV na Slovensku. Nachádza sa na Pražskej ulici v Bratislave. V októbri 2024 sa v ňom podarilo vybudovať aj vôbec prvý testovací checkpoint HIV v nezdravotníckom zariadení. „Vnímam to ako veľký úspech, pretože to nebolo vôbec jednoduché a stálo to veľké úsilie, ale napokon sa nám to podarilo, aj so všetkými nariadeniami a povoleniami, ktoré k tomu patria. Veľká vďaka patrí aj úradom, že nám boli nápomocní a hľadali riešenia,“ povedal pre Zdravotnícky denník riaditeľ združenia Ján Koller.
Checkpoint funguje každú stredu od 17:00 do 20:30. Od apríla tohto roka spustili aj novinku – online rezerváciu, ktorá primárne slúži na testovanie mimo checkpointu každú stredu. „Funguje na rezervačný systém, čiže človek si vyberie dátum a konkrétny čas, ktorý mu vyhovuje. Môžem povedať, že táto rezervácia má u nás obrovský úspech,“ tvrdí Koller.
Ďalším „míľnikom“ združenia je spustenie pravidelných komunitných stretnutí ľudí žijúcich s HIV, ktoré sú na súkromné pozvánky. „Teší ma, že aj vďaka nám sa vytvára bezpečný priestor pre ľudí žijúcich s HIV, kde si môžu vymieňať svoje skúsenosti, rozprávať sa a budovať aj nové priateľstvá,“ povedal. „Snažíme sa ku každému človeku pristupovať individuálne, pretože hoci je táto diagnóza jednoznačne daná, emócie dokážu byť vždy rôznorodé a to nielen v prípade, keď príde človek do priameho kontaktu s týmto ochorením, ale aj bežnou formou, napríklad informáciami o prevencii a možnostiach ochrany a podobne,“ zhrnul Ján Koller.
Na RÚVZ Bratislava je zasa zriadená Poradňa prevencie sexuálne a krvou prenosných infekcií vrátane HIV a AIDS. V rámci nej testovanie osôb rýchlotestami zatiaľ nevykonávajú, ale Peter Gába hovorí, že je prioritou takéto testovanie v blízkej budúcnosti poskytovať.