Ušný šelest, známy aj ako tinnitus, postihuje podľa odhadov až 15 percent populácie. Hoci nejde o samostatné ochorenie, ale o symptóm, jeho následky dokážu výrazne znížiť kvalitu života. Pacienti často zápasia s poruchami spánku, zhoršenou koncentráciou, úzkosťami či depresiami. Odborníci však upozorňujú, že dnešná medicína už ponúka viacero spôsobov, ako tinnitus zmierniť alebo dokonca úplne odstrániť.

Tinnitus je zvuk, ktorý človek vníma, aj keď nemá vonkajší zdroj. Môže ísť o pískanie, hučanie, šumenie alebo zvonenie v ušiach. Nejde o ochorenie, ale o symptóm, ktorý môže súvisieť s poruchami sluchu, neurologickými, cievnymi či psychickými problémami. Tinnitus sám osebe nie je životu nebezpečný, no dokáže výrazne znížiť kvalitu života pacienta.

Príčiny siahajú za hranice ucha

Primárka neurológie Nemocnice AGEL Komárno Eva Hanáčková vysvetľuje, že tinnitus sa síce spája so sluchovým aparátom, no neraz má neurologické, cievne alebo psychogénne príčiny.

„Môže ísť o sprievodný príznak ochorení nervového systému, ako sú skleróza multiplex, migréna, epilepsia, mozgové ischémie či akustický neurinóm. Zaujímavá je aj súvislosť s krčnou chrbticou, najmä segmenty C2-C4 môžu pri funkčných poruchách alebo svalovom napätí tinnitus vyvolať alebo zhoršiť,“ hovorí Hanáčková. Významnú úlohu podľa nej zohráva aj mozgový kmeň, ktorý obsahuje centrá sluchovej a vestibulárnej dráhy.

Diagnostika ako kľúč k liečbe

Cesta k riešeniu začína diagnostikou. V prvom kroku sa zvyčajne vylučujú príčiny v uchu, až následne nastupuje neurológ. Neurologické vyšetrenie je nevyhnutné najmä pri jednostrannom alebo pulzujúcom tinnite, prípadne ak je sprevádzaný závratmi, poruchami rovnováhy či citlivosti.

Lekári preto využívajú magnetickú rezonanciu mozgu a mostomozočkových uhlov, CT angiografiu, EEG či špecializované vestibulárne testy. Pri podozrení na súvis s krčnou chrbticou je vhodné aj jej MRI alebo funkčné zobrazovacie metódy. Správne určenie pôvodu tinnitu je rozhodujúce pre ďalší postup, ak ide o sprievodný symptóm, rieši sa základné ochorenie, ak nie, lekári kombinujú rôzne terapie.

Moderné možnosti liečby

Dnešná medicína ponúka celý rad metód, ktoré dokážu pacientovi priniesť úľavu:

  • Tinnitus Retraining Therapy (TRT) – využíva generátory šumu a psychologické poradenstvo, ktoré „preučia“ mozog, aby tinnitus nevnímal ako hrozbu.
  • Kognitívno-behaviorálna terapia (CBT) – pomáha zvládať stres, úzkosť a depresiu spojené s tinnitom.
  • Neuromodulácia – transkraniálna magnetická či elektrická stimulácia mozgu zasahuje priamo sluchové centrá.
  • Hyperbarická oxygenoterapia – v akútnej fáze zlepšuje prekrvenie vnútorného ucha.
  • Digitálne aplikácie – ponúkajú personalizované zvukové terapie, relaxačné cvičenia či digitálnu CBT, čo je populárne najmä medzi mladšími pacientmi.
  • Medikamentózna liečba – zahŕňa lieky na zlepšenie prekrvenia, antikonvulzíva, antidepresíva a v špecifických prípadoch aj botulotoxín.
  • Chirurgické riešenia – využívajú sa len výnimočne, napríklad pri neurinóme alebo cievnych malformáciách.

„Tinnitus je multifaktoriálny problém a jeho liečba si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Nezastupiteľná je úloha psychológa či psychiatra, pretože psychický stav pacienta výrazne ovplyvňuje vnímanie symptómov. Fyzioterapia zas prináša úľavu pri cervikogénnom tinnite,“ dopĺňa Hanáčková.

Nádej pre pacientov

Hoci tinnitus mnohým pacientom výrazne komplikuje život, moderná medicína dokazuje, že už nejde o neprekonateľný problém. Správna diagnostika, kombinácia terapií a multidisciplinárny prístup dokážu priniesť výrazné zlepšenie a v mnohých prípadoch aj úplnú kontrolu nad týmto nepríjemným javom.