Klimatické opatrenia sa javia ako dlhodobá výzva, no v oblasti zdravia prinášajú zlepšenia okamžite. V rámci európskeho regiónu WHO má akčné plány na zvládanie horúčav iba 21 z 53 krajín. Tieto plány zachraňujú životy. Medzera medzi krajinami je teraz skúškou dôveryhodnosti pred konferenciou COP30 v Beléme, kde bude zdravie v centre pozornosti.

„Urýchlenie vývoja a realizácie týchto plánov nie je len rozumná politika. Je to život zachraňujúca nevyhnutnosť,“ zdôraznilo sa na vypočutí Paneurópskej komisie pre klímu a zdravie 1. septembra.

Táto naliehavosť sa spája s rastúcou globálnou pozornosťou venovanou prepojeniu zdravia a klímy. V auguste priniesol portál EU Perspectives správu, že počet úmrtí súvisiacich s horúčavami vzrástol za dve desaťročia o 30 percent. Len v rokoch 2022 – 2023 zaznamenalo 35 krajín spolu viac než 100-tisíc takýchto úmrtí.

Klimatická zmena napína zdravotnícke systémy

Zároveň sa zdravie posúva vyššie na medzinárodnej klimatickej agende. Globálna konferencia o klíme a zdraví v Brazílii, ktorá sa konala v júli, položila základy pre Akčný plán pre zdravie v Beléme. OSN ho predstaví na COP30 v novembri.

„Klimatické opatrenia prinášajú rozsiahle a merateľné zdravotné prínosy. Zlepšujú životy v priebehu mesiacov až rokov,“ uviedla Lorna Bentonová, vedecká pracovníčka v oblasti planetárneho zdravia na Londýnskej škole hygieny a tropickej medicíny. „Tieto prínosy nevyplývajú len zo zníženia emisií oxidu uhličitého. Pochádzajú aj z obmedzenia metánu, oxidov dusíka, prekurzorov ozónu, PM2.5 a čierneho uhlíka.“

Hans Kluge, regionálny riaditeľ WHO pre Európu, zdôraznil naliehavosť situácie. Klimatickú krízu priamo prepojil s tlakom na zdravotnícky systém.

Mohlo by vás zaujímať

„Zažili sme rekordné vlny horúčav. Spôsobili výrazný nárast úmrtí súvisiacich s horúčavami, katastrofálne požiare a rastúce problémy v oblasti duševného zdravia,“ povedal na Paneurópskej komisii. „Zriedkavé ochorenia prenášané vektormi sa neustále šíria mimo pôvodných oblastí a zdravotnícky aj záchranný systém bojuje s problémami.“

Od južnej Európy až po severské krajiny pribúdajú dôkazy. Klimatická zmena nie je budúcou hrozbou pre zdravie, ale súčasnou záťažou.

Spoločné prínosy zmierňovania dopadov

Pre Katrín Jakobsdóttir, premiérku Islandu a predsedníčku Paneurópskej komisie, je úlohou presvedčiť politikov, že klimatické opatrenia sú zároveň aj zásahom do verejného zdravia.

„Dospeli sme do bodu, keď klimatické opatrenia môžu byť silným motorom pre zdravie obyvateľstva,“ uviedla Jakobsdóttir. Politiky, ktoré znižujú emisie – od podpory aktívnej dopravy cez potravinovú bezpečnosť až po obnoviteľné zdroje energie – môžu priniesť okamžité zdravotné prínosy a zároveň obmedziť znečistenie.

Pokrok je už viditeľný. „V rámci európskeho regiónu WHO sa čoraz viac podnikajú kroky na začlenenie zdravia do národných klimatických opatrení,“ poznamenala islandská premiérka. „Dobré príklady ukazujú merateľné prínosy. To, čo musíme urobiť a čo dúfam, že Paneurópska komisia prinesie, je zhromaždiť tieto najlepšie postupy, zdieľať ich širšie a rozšíriť ich. Pretože naliehavosť je obrovská.“

Medzera v dôkazoch

Napriek rozsahu príležitostí Bentonová poukázala na zásadnú slabinu: väčšina dôkazovej základne je stále modelovaná. „Približne 90 percent dôkazov, na ktoré sa spoliehame, je modelovaných, nie pozorovaných,“ uviedla. „Modely nám nemôžu povedať, čo sa skutočne deje, keď sa politiky zavádzajú v reálnych podmienkach.“

Táto medzera je podľa nej miestom, kde môže Komisia zohrávať dôležitú úlohu. Zavedenie kultúry hodnotenia, zakomponovanie pravidelných ukazovateľov zdravia a rovnosti do každého klimatického opatrenia a vykazovanie výsledkov s viacerými znečisťujúcimi látkami a prínosmi môže pomôcť.

Jedným z rizík je, že nadmerné množstvo politík vytvára ilúziu pokroku. Bentonová poukázala na kľúčovú štúdiu 1 500 klimatických politík za dve desaťročia: „Len asi 10 percent z nich sa ukázalo ako účinných, ale práve tieto vysvetľujú väčšinu skutočných znížení emisií.“

Príklady, ktoré fungovali, ponúkajú lekcie aj pre Európu. Mestské mýtne systémy v Londýne, Štokholme a Miláne znížili znečistenie, obmedzili dopravné zranenia a priniesli príjmy. Keď sa prínosy stali viditeľnými, pôvodný odpor verejnosti sa zmenil na podporu. Takéto prípadové štúdie dokazujú, že hodnotenie a komunikácia môžu urobiť klimatické politiky politicky udržateľnými.

Poučenie z praxe: Európa a svet za jej hranicami

Praktické príklady prišli z Európy aj zo zahraničia. V Severnom Macedónsku profesor Igor Spiroski predstavil aktualizovaný Akčný plán pre horúčavy a zdravie, ktorý bol prvýkrát prijatý v roku 2011 a predĺžený do roku 2030. Zahŕňa oblasť zdravotníctva, školstva, sociálnej starostlivosti a územného plánovania so zameraním na zraniteľné skupiny, ako sú pracovníci vo vonkajšom prostredí a seniori.

„Prítomnosť a partnerstvá sú kľúčové… obyvateľstvo diskutuje o tomto akčnom pláne, pretože vie, že vláda rieši horúčavy ako zdravotný problém,“ povedal. Partnerstvá s Červeným krížom a médiami boli nevyhnutné na budovanie dôvery a rozšírenie dosahu medzi ľudí.

V Španielsku nemocnica La Paz v Madride znížila emisie oxidu dusného z 2 500 ton v roku 2022 na len dve tony v roku 2025 – išlo o dramatický klimatický úspech dosiahnutý jedinou zmenou v klinickej praxi. A vo Victorii v Austrálii priniesla úprava 1 000 nízkopríjmových domácností počas jednej zimy zníženie takmer 6 000 ton emisií CO₂-ekvivalentu a zároveň zlepšenie kvality vnútorného ovzdušia aj celkového blahobytu domácností.

Stopa zdravotníckeho sektora

Zdravotnícke systémy však nie sú iba obeťami klimatickej zmeny, ale aj jej prispievateľmi. Maria Gadenová, šéfka rozvoja v Centre pre udržateľné nemocnice v Dánsku, pripomenula Komisii, že zdravotníctvo je zodpovedné za približne 4,4 percenta globálnych emisií.

„Má byť legálne používať denne milióny jednorazových chirurgických oceľových nástrojov, keď pritom nesmieme používať jednorazové plastové slamky?“ spýtala sa Gadenová. Vyjadrila potrebu povinných národných stratégií odolnosti, reforiem verejného obstarávania na riešenie emisií v dodávateľských reťazcoch a vzdelávania zdravotníckych pracovníkov s cieľom zmeniť prax.

Podľa Margot Wallströmovej, bývalej švédskej ministerky zahraničných vecí a eurokomisárky, chýbajúcim prvkom bola komunikácia. „Príliš dlho to nebolo jadrom činnosti Európskej únie ani Európskej komisie,“ spomenula. „Možno to bolo zavedené trochu priskoro, skôr než ľudia skutočne pochopili, a politickí lídri správne porozumeli, z čoho tieto prepojenia pozostávajú.“

To sa však zmenilo. S Európskou zelenou dohodou, Akčným plánom nulového znečistenia, Environmentálnym akčným programom a Chemickou stratégiou má teraz EÚ silný normatívny rámec. „Všetky tieto prvky, ak sa použijú správne, môžu skutočne veci zmeniť,“ uviedla Wallströmová. „Ale potrebujeme, aby to členské štáty aj realizovali.“

Cesta vpred

Odkaz z vypočutia Komisie bol jasný. Európa musí konať nielen v prospech planéty, ale aj pre okamžité zdravie ľudí. Existujú overené riešenia – od reformy dopravy cez energetické úpravy až po akčné plány pre horúčavy a zdravie. Výzvou je tieto opatrenia rozšíriť, vyhodnotiť ich dopady a zakomponovať spravodlivosť do každého kroku.

S blížiacou sa konferenciou COP30 v Beléme stojí Európa pred voľbou. Prísť s bilanciou roztrieštených národných opatrení, alebo s ucelenou agendou, ktorá vníma klimatické opatrenia ako zásah do zdravia. Rozšírenie najlepších postupov, zakotvenie pravidelných zdravotných ukazovateľov do klimatickej politiky a zmenšenie medzery medzi záväzkami a ich realizáciou budú kľúčom k dôveryhodnosti Európy na globálnej scéne.

Článok bol prevzatý z webu EU Perspectives patriaci pod vydavateľstvo Media Network, pod ktoré patrí aj Zdravotnícky denník.