Spoločnosť, ale aj zdravotnícky personál stále stigmatizuje ľudí, ktorí sú HIV-pozitívni. Mýty sa búrajú len pomaly.

„Mnohokrát ľudia nevedia, ako sa k nim správať, odťahujú sa, boja sa bežného kontaktu, čo odzrkadľuje len ich nevedomosť a neznalosť prenosu infekcie. Horšie je, že aj zdravotníci často nepristupujú k takýmto ľuďom profesionálne. Myslím si, že situácia sa postupne rokmi zlepšuje vďaka osvete problematike infekcie HIV/AIDS, no stále je vážna a treba viac úsilia vkladať do informovanosti verejnosti a zdravotníctva,“ povedala pre Zdravotnícky denník  Mária Borsányiová , ktorá vedie Národné referenčné centrum (NRC) pre HIV/AIDS na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU). Dôležitosť profesionálneho prístupu k týmto pacientom na univerzite zdôrazňujú aj študentom.

HIV nedostanete zo záchodovej dosky ani z bazéna

Čo by sme mali o tejto nákaze vedieť? Hoci infekcia vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV) je nevyliečiteľná, je liečiteľná a v súčasnosti nadobúda status chronického ochorenia. Riziko nákazy je pri nechránenom  sexuálnom styku, kontaminovanou krvou a krvnými derivátmi, a prenosom z HIV infikovanej matky na dieťa počas tehotenstva, pôrodu a dojčenia. „V najväčšom nebezpečenstve sú ľudia, ktorí striedajú svojich sexuálnych partnerov a tí, ktorí injekčne užívajú drogy,“ varuje odborníčka.

Infikovaní ľudia však nepredstavujú hrozbu pre svoje okolie pri bežnom sociálnom kontakte ako podaním rúk, žitím v spoločnej domácnosti, používaním sociálnych zariadení, v bazéne a podobne. Prenos HIV nehrozí ani  pri bodnutí hmyzu. „Mali by sme si uvedomiť, že  HIV infikovaní ľudia často môžu prežívať traumu a psychickú ujmu, ktoré sa prehlbujú udržiavaním si odstupu od nich. Súčasná liečba predstavuje efektívnu obranu pri šírení ochorenia, preto pri zodpovednom užívaní liekov je šírenie sa nákazy minimalizované,“ objasnila Borsányiová. Radí podporovať mladých v správnom prežívaní voľného času a aktivít a všetkým ľuďom poznať zdravotný status svojich partnerov, budovať vernosť vo vzťahoch a správať sa zodpovedne a ohľaduplne k ostatným.

Predsudky tak ľahko nezmiznú

Začiatkom minulého roka hovoril Zdravotníckemu denníku o spoločenskej stigme voči ľuďom s HIV aj jeden z nich, riaditeľ občianskeho združenia HIV/AIDS Slovensko Ján Koller. Je to podľa neho spôsobené tým, že ľudia o nákaze HIV vedia málo.

„Musím povedať, že za ten rok a pol vidím malé, ale dôležité zmeny. Na jednej strane platí, že stigma je stále veľmi silná. Ľudia majú obavy a kvôli nedostatočným informáciám si HIV spájajú s predsudkami a morálnym odsúdením. Keď niekto povie, že má HIV, reakcie okolia často nie sú také, aké by mali byť – plné pochopenia a podpory, ale skôr plné strachu a neistoty. Tento strach a neznalosť sú hlavným palivom pre pretrvávajúcu stigmatizáciu,“ vysvetlil Koller. Zároveň ale dodáva, že došlo k pozitívnym posunom.

„Čoraz viac ľudí sa aktívne zaujíma o informácie, ktoré im ako organizácia ponúkame. Naše edukačné kampane, ktoré šírime aj prostredníctvom sociálnych sietí, médií a akcií, majú väčší dosah ako predtým. Ľudia sa už neboja klásť otázky, čo je kľúčové pre odbúravanie predsudkov. Je to proces, ale tieto malé kroky sú dôležité,“ tvrdí Koller. Pozitívny prístup je podľa neho vidieť najmä u mladej generácie. Jednou z osvetových aktivít združenia, o ktorej sme informovali, je kampaň Antistigmavir.

Mohlo by vás zaujímať

Stále však podľa neho treba pokračovať vo vzdelávaní, otvorenosti a otváraní dialógu, aby HIV pozitívni ľudia mohli žiť bez obáv z akéhokoľvek odsúdenia.

Mnohí musia nákazu tajiť

Peter Gába z Odboru epidemiológie na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Bratislave, ktorý spolupracuje so združením HIV/AIDS Slovensko pri testovaní na HIV aj osvetových aktivitách, hovorí, že to, ako spoločnosť vníma nakazených ľudí, nezodpovedá pokrokom v medicíne, liečbe a informovanosti o HIV. „Negatívne vnímanie zvyšuje psychickú záťaž pre ľudí žijúcich s týmto vírusom a vytvára spoločenské bariéry,“ upozornil Gába.

Prieskum z roku 2022, realizovaný Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb, vyplnilo 3 272 HIV pozitívnych respondentov z 54 krajín Európy a Strednej Ázie. Odhalil nelichotivé fakty o vnímaní HIV spoločnosťou.

Takmer tretina (30%) respondentov nepovedala ani jednému členovi rodiny, že žijú s HIV a štvrtina (24 %) uviedla, že priatelia ich odmietli, keď im oznámili svoj zdravotný status. Tretina (33 %) respondentov konštatovala, že s nimi v zdravotníckom zariadení zaobchádzali zle a šestina (16 %) sa zo strachu vyhýbala službám zdravotnej starostlivosti. Jedna štvrtina (23%) zažila, že im kvôli nákaze odmietli poskytnúť zdravotnú starostlivosť.

Možnosti ochrany

Gába taktiež zdôraznil, že HIV sa neprenáša bežným kontaktom, dotykom, bozkom, ani napríklad komármi. Vďaka moderným antiretrovírusovým liekom môžu ľudia s HIV žiť dlhý a plnohodnotný život bez príznakov ochorenia.

„HIV infekcia sa nedá vyliečiť, ale liečba dokáže vírus potlačiť na nedetekovateľnú úroveň, čo minimalizuje riziko šírenia štatisticky na zanedbateľnú úroveň,“ uviedol epidemiológ. Doplnil, že riziko prenosu nie je rovnaké pri všetkých sexuálnych praktikách. Napríklad orálny sex je výrazne menej rizikový ako vaginálny alebo análny.

Upozornil však, že infekcia HIV najmä v skorých štádiách nemusí mať výrazné klinické príznaky, čo môže spôsobiť, že infikované osoby o svojom statuse nevedia a nie sú liečené, čo zvyšuje riziko šírenia HIV.

Na zabránenie šíreniu vírusu je preto dôležité praktizovať sex s ochranou alebo používať dostupnú preventívnu liečbu preexpozičnej profylaxie (PrEP). Na Slovensku ju v plnej výške preplácajú Všeobecná zdravotná poisťovňa a zdravotná poisťovňa Union. Teda pacient nič nedopláca. Poisťovňa Dôvera PrEP naďalej neprepláca ako ochranu pred nákazou u HIV negatívnych osôb a doplatok pre pacienta je 48 eur za jedno balenie (30 tabliet).

Existuje aj PEP alebo post-expozičná profylaxia, ktorá sa musí podať maximálne do 72 hodín po možnej expozícii. Za tú sa podľa riaditeľa HIV/AIDS Slovensko Kollera platí v drahšej forme 600 eur alebo lacnejšej, ale rovnako účinnej alternatíve približne 200 eur. Ak však ide o obeť sexuálneho násilia, PEP má na infektologickej klinike pre liečbu HIV a AIDS úplne bezplatne.

„Poisťovne to plne hradia, nemusí byť žiadny policajný záznam. Podáva sa nielen PEP, ale aj očkovanie proti hepatitíde B a doxycyklín, teda PEP syfilisu a iných sexuálne prenosných ochorení,“ zhrnul Koller.

V ďalšom článku sa budeme venovať téme testovania na HIV.