Slovenské matky vo veľkej miere začínajú s dojčením už krátko po pôrode. Po prepustení z pôrodnice dojčí vyše 90 percent žien, no s každým pribúdajúcim mesiacom sa počet detí vyživovaných materským mliekom postupne znižuje. Vyplýva to z dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), ktoré zverejnilo pri príležitosti Svetového dňa dojčenia.
Podľa dát NCZI bolo v roku 2023 na konci šiesteho mesiaca plne dojčených 55 percent detí. Rozdiely medzi krajmi sú však výrazné, najlepšie výsledky dosiahol Bratislavský kraj, kde výlučne materské mlieko dostávalo až 68 percent detí. Nasledovali Trenčiansky a Prešovský kraj. Na opačnom konci rebríčka sa ocitol Banskobystrický kraj, kde bolo plne dojčených len 47 percent dojčiat.
Väčšina žien dojčí hneď po pôrode, rozdiely sú podľa spôsobu pôrodu
Dojčenie do jednej hodiny po narodení bolo podľa údajov zahájené u 62 percent živonarodených detí. V prípade spontánneho pôrodu to bolo až 77 percent, pri cisárskom reze len 32 percent. U predčasne narodených detí sa dojčenie do hodiny od pôrodu podarilo v necelých 20 percentách prípadov.
NCZI pripomína, že práve predčasne narodené deti z dojčenia profitujú ešte výraznejšie. Materské mlieko im pomáha s adaptáciou na prostredie mimo maternice, chráni ich pred infekciami a má pozitívny vplyv na ich vývin.
Kombinovaná výživa je bežná, no materské mlieko dominuje
Po prepustení z pôrodnice bolo materským mliekom kŕmených 92 percent detí. Až 49 percent detí pritom dostávalo kombináciu materského a umelého mlieka alebo len umelú výživu. Mlieko z banky bolo podávané 9 percentám detí a parenterálna výživa bola použitá v 4 percentách prípadov.
NCZI tak pri príležitosti Svetového dňa dojčenia pripomína, že podpora dojčenia zohráva kľúčovú úlohu nielen v období po pôrode, ale aj v ďalších mesiacoch života dieťaťa.
