Slovensko je v oblasti telemedicíny a digitálneho zdravotníctva na chvoste Európy. Odborníci upozorňujú, že trvalo až 12 rokov, kým sa podarilo dosiahnuť pokrok, ktorý v iných krajinách zvládajú za dva až tri roky. Prezidentka Slovenskej spoločnosti všeobecných lekárov Monika Palušková a medicínsky riaditeľ siete nemocníc Agel Vladimír Dvorový sa v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia zhodujú, že pandémia síce prinútila systém hýbať sa rýchlejšie, no aj napriek legislatívnemu ukotveniu zostáva telemedicína pozadu. Najväčším problémom je podľa nich absencia vízie, jasnej stratégie a štruktúry, ktorá by umožnila efektívne zavádzanie inovácií.

Palušková otvorene pomenovala, že Slovensko v telemedicíne dlhé roky stagnovalo. „Ťažko povedať, kde sa nachádzame, pretože sme vychádzali z úplnej nuly a úprimne povedané, Slovensko stále nemá víziu, kam by sa malo dostať,“ hovorí prezidentka Slovenskej spoločnosti všeobecných lekárov. Dodáva, že to, čo inde dokázali za dva alebo tri roky, trvalo u nás štyrikrát dlhšie: „Nám to trvalo zhruba dvanásť rokov, ale pán Boh zaplať aspoň za to.“

Podľa nej bol významným impulzom až covid. „Pacienti to vnímali tak, že sa nemohli dostať k lekárovi, ale ten pretlak bol tak obrovský, že nebolo možné vybaviť 150 až 170 pacientov denne. Preto prišli do ambulancií. A vďaka pandémii, ktorá priniesla potrebu rýchlejších technológií, sme sa pohli aj v oblasti, ktorá dovtedy stagnovala,“ vysvetľuje Palušková.

S podobným pohľadom prichádza aj Dvorový. „Na Slovensku nám naozaj chýba vízia. Nemáme jasne definovanú zdravotnú politiku, nemáme jasno v tom, ako chceme hradiť zdravotnú starostlivosť do budúcna a v akom rozsahu ju poskytovať. Nemáme teda jasno ani v tom, ako robiť telemedicínu a digitálne zdravie,“ hovorí medicínsky riaditeľ siete nemocníc Agel. Zdôrazňuje, že bez vízie pre verejné zdravie, teda bez jasného plánu, ako dosiahnuť dlhší a zdravší život obyvateľstva, zostanú digitálne nástroje iba doplnkom bez väčšieho účinku.

Legislatívne ukotvenie je len prvý krok

Od vlaňajšej jesene je telemedicína na Slovensku súčasťou legislatívy. Podľa Paluškovej však cesta k tomu bola náročná. „Bol to veľmi náročný proces a musím povedať, že keď som sa zúčastňovala tvorby toho odseku, ktorý podmieňuje fungovanie telemedicíny, bol to obrovský boj. Ministerstvo odmietlo náš návrh definície, no nakoniec sa podarilo presadiť ju tak, ako ju dnes poznáme,“ opisuje.

Palušková pripomína, že do zákona sa dostali rôzne typy telemedicínskych nástrojov, ktoré môžu využívať lekári aj nelekári. „Chvalabohu za to, pretože legislatíva určuje správny začiatok. A ten je pre budúcnosť rozhodujúci,“ zdôrazňuje.

Mohlo by vás zaujímať

Diagnóza z Googlu? Pre lekárov to môže byť prínos, nemali by však zabúdať na dôležitú vec

Zároveň upozorňuje, že hoci legislatívny rámec už máme, Slovensko je v praxi stále na začiatku. „Je to všetko v plienkach. Ak sa pozrieme do západnej Európy a najmä do severských či pobaltských krajín, tie sú skutočne na vrchole,“ hodnotí Palušková.

Inovácie predbiehajú zvyky

Dvorový vysvetľuje, že inovácie vo všeobecnosti prichádzajú do zdravotníctva rýchlejšie, než je spoločnosť pripravená ich prijať. „Technológia predbieha naše zvyky, etiku, morálku. To spôsobuje obavy, strach a nižšiu akceptovateľnosť. Každá dobrá vec si musí nájsť miesto a získať dôveru,“ hovorí.

Podľa neho nestačí iba nadšenie z nových možností. „Každá inovácia, či už robotická operácia alebo telemedicína, potrebuje dôveru pacienta. Musí byť klinicky etablovaná na úrovni vedeckých dôkazov, že je prospešná. To všetko si vyžaduje čas, postup a aj peniaze,“ dopĺňa Dvorový.

Zdôrazňuje, že aj keď by si mnohí želali rýchle zavádzanie noviniek, proces má svoje pravidlá. „Niektoré veci by sme radi urobili hneď, ale musíme rešpektovať potrebu štruktúry, vedeckého overenia aj finančného krytia. Bez toho inovácie nebudú fungovať,“ hovorí.

Potrebujeme štruktúru, rámec a jasné pravidlá

Podľa Dvorového sa telemedicína na Slovensku zatiaľ vyvíja skôr chaoticky. „Rôzni poskytovatelia – od jednoosobových lekárskych s.r.o. až po veľké siete – skúšajú prinášať vlastné riešenia. Technológie sú čoraz lacnejšie a dostupnejšie, a preto sa experimentuje,“ približuje.

Tento živel však podľa neho nie je dlhodobo udržateľný. „Čo je dôležité, je dať tomu všetkému rámec. Potrebujeme legislatívu, ktorá definuje hranice bezpečného a prospešného, klinické štúdie, ktoré potvrdia účinnosť, a úhradové mechanizmy, ktoré jasne určia, na čo má pacient nárok,“ zdôrazňuje.

Podľa neho iba dobre navrhnutá štruktúra môže umožniť, aby sa nové technológie rýchlo a efektívne dostali do praxe. „Dobre nakreslená a vymyslená štruktúra nám pomôže zrýchliť použitie technológií, ktoré vo svete vznikajú každý deň. Bez nej sa budeme iba motkať na mieste,“ uzatvára Dvorový.