Z ekonomického hľadiska nemôžeme čakať, že tu bude veľa spoločností plných reálnych zamestnancov a záchraniek, ktoré nič nerobia, len čakajú na tender. Pre Zdravotnícky denník to povedal zdravotnícky analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský.

Pripomenul, že na trhu so záchrankami nie sú iní odberatelia ako štát. Tvrdí, že súťaž medzi jednotlivými poskytovateľmi neodkladnej zdravotnej starostlivosti musí balansovať medzi dvoma rizikami: „Že príliš prísne pravidlá vytvoria malý uzavretý kartel a že príliš voľné pravidlá s otvorenými dverami pre hocikoho zase povedú k výberu nekvalitných prevádzkovateľov, ktorí nedokážu naplniť svoje papierové sľuby.“ Je podľa neho na schopnosti zadávateľa, teda ministerstva zdravotníctva, aby súťaž pripravil vyvážene.

Tender na výber poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby (ZZS), ktorý sa na Slovensku realizuje každých šesť rokov, je veľkou témou týchto dní. Lekári, analytici Dušan Zachar a Jana Ježíková, opoziční, ale aj niektorí koaliční politici skritizovali viaceré jeho aspekty.

Napríklad zloženie výberovej komisie, ktoré minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) odmietal zverejniť a vyšlo najavo až neskôr. Tiež to, že víťazi tendra majú byť vopred známi. V médiách sa objavili aj informácie o podozreniach z manipulácie tendra skupinou Agel. Tá tieto tvrdenia odmieta. Na riziká upozornili aj odborári ZZS Bratislava.

Neurobili nič preto, aby bol výber transparentný

„Tender na poskytovateľov ZZS a medializované informácie o jeho priebehu dôveru občanov ani zdravotníkov v systém neprinesú,“ myslí si prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) Iveta Lazorová.

To, že neboli zverejnené mená členov výberovej komisie, ale ani kritériá pre výber poskytovateľov, podľa nej vyvoláva oprávnené podozrenia o transparentnosti celého konania a možnostiach ovplyvnenia výsledkov.

Mohlo by vás zaujímať

„Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že podmienky výberového konania sú v súlade so zákonom, avšak zákony nie sú dokonalé a práve v čase, keď bola možnosť na zmenu napríklad v zákone o záchrannej zdravotnej službe, ktorý pripravilo ministerstvo zdravotníctva tohto roku, sa do tohto zákona nedostalo nič, čo by výberové konanie stransparentnilo. Pričom sa vedelo, že tender vyhlásený bude, napriek tomu nedostatky zákona neopravili,“ vyjadrila sa Lazorová pre Zdravotnícky denník.

Štát pritom za prevádzku staníc ZZS vyplatí prevádzkovateľom veľkú sumu peňazí, dohromady sa hovorí o čiastke dve miliardy eur. Najviac možností rozhodovania má v tomto procese Operačné stredisko ZZS, čo podľa Lazorovej nie je objektívne správne, lebo ministerstvo by si takýto veľký tender malo organizovať vo vlastnej réžii ako regulátor.

„Komisia údajne vyberá na základe bodového systému, kde podmienky sú nastavené tak, že nie je jasné, akým spôsobom budú body prideľované. Treba podotknúť, že donedávna sme nepoznali ani členov výberovej komisie a po zverejnení mien nie sme oveľa pokojnejší, nakoľko jej členov tvoria ľudia, ktorých nemožno označiť za odborníkov či nestranných,“ kritizuje prezidentka sesterskej komory.

Viaceré z prihlásených firiem vznikli krátko pred vyhlásením súťaže, čo podľa Lazorovej vyvoláva viaceré otázky. Okrem toho už niektoré spoločnosti sanitky nielen nakúpili, ale aj označili polepmi, čo naznačuje, že už poznajú výsledky.

Zníži sa kvalita aj dôvera v systém?

Výber poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby podľa Ivety Lazorovej výrazne ovplyvní aj prácu ďalších zložiek v zdravotníctve. „Pri nesprávnom výbere poskytovateľov môže dôjsť k zníženiu kvality a dostupnosti záchrannej služby, čo ovplyvní pacientov a ich bezpečnosť,“ upozorňuje.

Nedôveryhodný alebo netransparentný výber tiež podľa nej môže oslabiť dôveru v celý systém zdravotnej starostlivosti. Nespravodlivé alebo netransparentné tendre môžu spôsobiť plytvanie verejnými prostriedkami, čo má vplyv na financovanie celého zdravotníctva. Prestať veriť systému by mohli aj záchranári a ďalší zdravotníci, čo ovplyvní ich motiváciu a výkon.

Ako by teda kompetentní podľa nej mali postupovať? „Kľúčové je zabezpečiť, aby výberové konanie bolo transparentné, férové a objektívne. Mali by zverejniť kritériá hodnotenia, spôsob prideľovania bodov, zoznam členov výberovej komisie a ich odbornosť, ako aj to, kto ich navrhol,“ hovorí prezidentka komory sestier s tým, že komisia by mala mať jasné kritériá a pravidlá, aby sa minimalizoval vplyv subjektívnych faktorov, „Treba zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov – vrátane overenia pôvodu a minulosti spoločností, ktoré sa hlásia do tendra.“

Dôveryhodnosť by podľa nej zvýšilo aj zapojenie nezávislých expertov alebo občianskych organizácií do procesu. Ten by bolo vhodné pravidelne kontrolovať a hodnotiť zo strany štátnych inštitúcií alebo audítorských firiem.

Neistota záchranárov i pacientov

Slovenská lekárska komora uviedla, že sa k medializovaným informáciám o tendri nebude vyjadrovať, práve kvôli nedostupnosti oficiálnych informácií a faktov.

Prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov a poslanec KDH František Majerský poukázal na to, že päťčlenná výberová komisia každých šesť rokov rozhoduje o tom, kto bude zachraňovať ľudské životy. „Záchranári každých šesť rokov nevedia, či to budú môcť robiť aj naďalej. Určitá skupina si rozdelí zdravotnícky biznis, záchranárov necháva v neistote a pacientov ešte vo väčšej,“ vyhlásil Majerský na tlačovej konferencii, kde spolu s opozičnými kolegami ohlásili zbieranie podpisov pod petíciu na odvolanie ministra zdravotníctva Kamila Šaška.

Taktiež skritizoval, že minister, rovnako ako jeho predchodcovia, s opozičnými poslancami vôbec nekomunikuje ani ohľadom ich pozmeňujúcich návrhov zákonov.

Prečo záchranka generuje zisk?

Podpredsedníčka Základnej odborovej organizácie Záchrannej zdravotnej služby Bratislava Zuzana Pukancová vo svojom komentári na webe Medicína pripomenula, že vrcholový manažér je zodpovedný za dosahovanie cieľov a úloh, plánovanie, organizovanie, vedenie a kontrolu, preto by mal mať adekvátne odborné znalosti v danej oblasti.

„Vedúci manažér Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby, je kľúčová osoba pre koordináciu hybridného systému záchranných zdravotných služieb, preto je legitímna požiadavka verejnosti na ukončené vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa a minimálne päťročnú prax, rovnako ako pri štandardných výberových konaniach,“ hovorí. O podozreniach v súvislosti s predsedom a členmi komisie sme písali v tomto článku.

To, že výberové konania na poskytovateľov ZZS sa robia každých šesť rokov, podľa Pukancovej ohrozuje kontinuitu a rozvoj poskytovanej starostlivosti. „Záchranná zdravotná služba je jediná zložka integrovaného zdravotného systému, v ktorej každých šesť rokov vzniká napätie. Kde systém neumožňuje prijať zásadné zamestnanecké benefity.

Na zamestnancov vzniká tlak, čo často ovplyvňuje aj pracovný výkon. Kvalita sa dosahuje udržaním kontinuity, ochotou do seba investovať, vhodným materiálno-technickým vybavením a bezpečným riadením. Inak indikátory kvality zostanú iba nepriateľom na papieri,“ tvrdí Pukancová.

Podľa predsedu odborovej organizácie ZZS Bratislava Jakuba Sabovika je prirodzené, že každý súkromník potrebuje generovať zisk. „Ale prečo sa má generovať zisk na službe, ktorá je primárne zriadená na záchranu ľudského života? Hasičský záchranný zbor, polícia aj laboratória civilnej ochrany sú štátne, tak je to trochu nefér,“ tvrdí záchranár.

Myslí si, že aj ZZS by mala byť v rukách štátu. „Ak chceme nejaký profit, dajme to prevozovým sanitkám,“ hovorí. Taktiež poukázal na to, že musia existovať kontrolné mechanizmy a dozerať by na to mala nejaká nezávislá inštitúcia.

Minister zdravotníctva avizoval, že k téme tendra sa vyjadrí dnes (v piatok 8. augusta) poobede.