Zmena poskytovateľa záchranky by nemala mať vplyv na kvalitu starostlivosti o pacienta, keďže tá musí spĺňať zákonné štandardy, ale môže ovplyvniť ochotu pracovať a motiváciu samotných záchranárov. Pre Zdravotnícky denník to povedal predseda Základnej odborovej organizácie Záchrannej zdravotnej služby (ZZS) Bratislava Jakub Sabovik. Na problémy s tendrom na poskytovateľov ZZS poukázali aj ďalší aktéri v zdravotníctve.

Netransparentný, zmanipulovaný, skorumpovaný. Môže byť aj nezákonný. Tak hodnotia lekári, analytici Dušan Zachar a Jana Ježíková, opoziční, ale aj niektorí koaliční politici tender, ktorého víťazi budú najbližších šesť rokov zodpovední za prevádzkovanie záchraniek na Slovensku. Kritizujú zloženie výberovej komisie, ktoré minister zdravotníctva Kamil Šaško odmietal zverejniť a vyšlo najavo až neskôr. Tiež poukázali na to, že víťazi tendra majú byť vopred známi. V médiách sa objavili aj informácie o podozreniach z manipulácie tendra skupinou Agel. Tá tieto tvrdenia odmieta.

Tender, okolo ktorého sa objavuje čoraz viac pochybností, podľa záchranára Jakuba Sabovika podkopáva dôveru v celý systém. Hovorí, že ho vyrušuje najmä zloženie výberovej komisie a permanentné tajnosti okolo celého procesu.

Veľké peniaze

„Zásadný problém komisie, celého tendra a vôbec všetkých tendrov od roku 2004 je tá netransparentnosť. Už v tendri pred šiestimi rokmi sa hovorilo o prepojeniach člena komisie na jednu z firiem a to isté sa deje teraz,“ hovorí Sabovik narážajúc na člena výberovej komisie Mateja Ovčiarku, bývalého nadriadeného dočasného riaditeľa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Mariana Povolného. Dvojmiliardový tender organizuje práve operačné stredisko, ktorému aktuálne šéfuje Povolný.

Matej Ovčiarka ako riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia počas vlády Petra Pellegriniho čelil kritike za nehospodárne odmeňovanie externých pracovníkov, tzv. dohodárov, ktorí mali mesačne zarábať až 4-tisíc eur.

„Nejaké médium orientačne vyrátalo, že na jednu stanicu viete v priemere vygenerovať mesačný zisk 5 až 10-tisíc. Keď získate napríklad desať staníc, tak to máte 50-tisíc mesačne,“ priblížil Sabovik motivácie uchádzačov.

Mohlo by vás zaujímať

Môžu byť zmeny aj v Bratislave?

Pokiaľ ide o vplyv na pacienta a kvalitu poskytovanej starostlivosti, podľa záchranárskeho odborára sa po zmene poskytovateľa ZZS v zásade nič nezmení. „Akýkoľvek poskytovateľ vyhrá, pacientovi to môže byť v podstate jedno, lebo štandardy ZZS na Slovensku sú nastavené dosť prísne, veľa preberáme aj z európskych štandardov. Dovolím si tvrdiť, že vzdelanie našich záchranárov je na vysokej úrovni,“ hovorí.

„Keď človek pracujúci na niektorej stanici prejde pod iného poskytovateľa, je to stále ten istý záchranár, len na uniforme má iné logo. Sanitku bude mať podobnú, s tými istými prístrojmi. Úroveň poskytovanej neodkladnej starostlivosti to neovplyvní,“ doplnil. Sám ako záchranár pracoval na rôznych miestach na Slovensku pre troch rôznych poskytovateľov.

Na otázku, či by sa teoreticky mohlo stať, že v hlavnom meste už nebude pôsobiť štátna ZZS Bratislava, ale tender vyhrá niekto iný, odpovedá, že stať sa môže všetko a záleží to na tom, akú silu majú ľudia, ktorí sa snažia pretlačiť svoj záujem. „Ale ako záchranár si nemyslím, že nejaký súkromný poskytovateľ chce prevádzkovať body v Bratislave. Pre poskytovateľa to môže byť istá forma marketingu, ale v Bratislave je veľmi veľa výjazdov a veľká fluktuácia personálu. Ovplyvňuje to veľmi veľa faktorov, niektorí ľudia vydržia pracovať na záchranke v Bratislave, iní nie,“ podotkol.

Čo ľudí motivuje v štátnej záchranke?

Doplnil, že niektorí kolegovia pracujú v štátnej záchranke ešte od rozdelenia Československa a strávili tam celý svoj kariérny život. „Na rozdiel od súkromných poskytovateľov máme odborovú organizáciu, kolektívnu zmluvu, ktorá zamestnancom garantuje isté benefity, a trochu iný spôsob vedenia spoločnosti,“ vysvetľuje. „Nechcem nikoho uraziť, ale keď za takýmto kolegom príde 30-ročný manažér, ktorý možno odslúžil dva roky vo výjazde, potom robil niekde vo vedení a bude mu hovoriť, čo a ako má robiť inak, môže sa stať, že ten záchranár sa jednoducho zdvihne a odíde. Čiže zmena prevádzkovateľov staníc môže mať sčasti dosah aj na deficit personálu,“ upozornil Jakub Sabovik.

Záchranári sa podľa neho každých šesť rokov boja, akú uniformu si budú obliekať, lebo v štátnej organizácii majú akú-takú stabilitu. Výplata im chodí zo štátnej pokladnice. „Neviem o tom, že by nejaký súkromný poskytovateľ mal odborovú organizáciu. Na druhej strane, aby bol súkromný poskytovateľ konkurencieschopný, musí dať zamestnancom nejaké benefity. Takže si myslím, že v oblasti mzdového ohodnotenia tam nebude veľký rozdiel. Nemôže byť, pretože ľudia by potom odišli pracovať inam,“ zhrnul.

Majú robiť ľudia, ktorí tomu rozumejú

Nemyslí si, že výber poskytovateľov ZZS prevádzkujúcich jednotlivé stanice negatívne ovplyvní spoluprácu zložiek v zdravotníctve a Integrovanom záchrannom systéme. „Tie štandardy, legislatívu a metodické usmernenia musí dodržiavať každý poskytovateľ. V prípade nejakého pochybenia alebo zanedbania zdravotnej starostlivosti možno podať podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Za pochybenie je trestnoprávne zodpovedný samotný poskytovateľ ZZS,“ podotkol Sabovik.

Hovorí, že odborári ZZS Bratislava, ale aj ďalšie organizácie podali k reforme záchrannej zdravotnej služby nespočetné množstvo pripomienok, no v jej obsahu sa nič nezmenilo. „Tvorcovia povedali, že pri tvorbe reformy sa inšpirovali v zahraničí. To je v poriadku, ale systém v inej krajine je absolútne iný. Systém so všetkými zložkami treba budovať od začiatku, ale oni išli do zahraničia a z každého systému si vytiahli jednu zložku. Takto reformu nespravíte,“ kritizuje, „Zásadný problém je aj ten, že sa nepýtali ľudí z terénu, čo funguje dobre a čo treba zmeniť. Tvorcovia reformy sú ľudia, ktorí pracovali na záchranke buď veľmi dávno alebo vôbec.“

To sa podľa neho ukázalo aj pri zložení komisie na výber poskytovateľov ZZS. „Je to akoby som ja prišiel do obchodu a povedal im, ako ho majú manažovať a aký tovar majú predávať. Tej problematike absolútne nerozumiem,“ hovorí Sabovik o tom, že predsedom komisie je zástupca riaditeľa operačného strediska Jakub Horňák, ktorý má bakalársky titul z pedagogickej fakulty, v minulosti pôsobil ako regionálny manažér v obchodnom reťazci Tesco a pred nástupom do operačného strediska nemal žiadne skúsenosti so záchrannou zdravotnou službou.

„Nechajte záchranku robiť ľudí, ktorí jej rozumejú a nedávajte tam tých, ktorí so záchrankou nemajú nič spoločné, lebo sa to vždy vypomstí,“ uzavrel Jakub Sabovik.