Telemedicína a diaľkový monitoring pacientov sa stávajú realitou aj na Slovensku, hoci podľa odborníkov sú ešte len v začiatkoch. Prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) Monika Palušková a medicínsky riaditeľ siete nemocníc Agel Vladimír Dvorový sa v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia zhodujú, že moderné technológie dokážu výrazne pomôcť pri sledovaní pacientov, no upozorňujú aj na ich riziká.

Kým certifikované zariadenia umožňujú zachytiť vážne zdravotné komplikácie a včas reagovať, bežné smart hodinky či aplikácie sú len orientačným nástrojom. Hodinky z obchodu podľa nich nie sú medicínsky prístroj a varujú pred falošným pocitom bezpečia, ktorý môže mať tragické následky.

Na Slovensku je podľa Paluškovej diaľkové monitorovanie pacientov zatiaľ len v plienkach. Kým vo svete už funguje širšie, u nás lekári zbierajú prvé skúsenosti. „Mnohokrát, keď použijeme technologický prístroj, napríklad holter na tlak, pacient ho nosí 24 hodín, potom ho musí priniesť, my ho pripojíme na počítač a až potom z toho získame údaje. Aj keď by nám dáta poslal, prístroj musí aj tak doniesť,“ vysvetlila.

Práve preto má telemedicína zatiaľ množstvo praktických obmedzení. Ako ukážkový príklad uvádza monitoring diabetikov, ktorí používajú senzor. „Toto je krásny príklad toho, ako viete pacientovi pomôcť na diaľku bez toho, aby sa vôbec musel ozvať,“ zdôraznila. Systém vie lekára upozorniť, keď hladina cukru klesne pod stanovenú hranicu, a on môže okamžite reagovať.

Palušková zároveň upozornila na „džungľu telemedicíny“ na Slovensku. „Každý si tu robí, čo chce. Chvalabohu za legislatívu, ktorá to už aspoň čiastočne očesala,“ uviedla. Podľa nej je zásadné, aby zariadenia boli seriózne kalibrované a certifikované, inak lekár nemôže garantovať ich presnosť. „Tu ide o zdravie a o život,“ dodala.

Mohlo by vás zaujímať

Keď rozhodujú minúty a správne dáta

Dvorový zdôraznil, že telemedicína má obrovský význam pri tzv. krehkých pacientoch s viacerými diagnózami. Uviedol príklad 65-ročného muža po infarkte, ktorý mal cukrovku, vysoký tlak a obličkové zlyhávanie. Kombinácia liekov, nachladnutia a dokonca aj pohár grepovej šťavy mohla viesť k vážnej poruche srdcového rytmu. „Maličká súhra zmien môže viesť k tomu, že pacient zomrie doma, kým príde sanitka,“ varoval.

Podľa neho je možné tomu predísť práve vzdialeným monitoringom. Netreba mať dáta v reálnom čase, dôležitý je sledovaný trend. „Stačí, ak pacienta odmonitorujeme dvakrát či trikrát denne. Keď lekár vidí, že trend je nepriaznivý, vie, že sa s pacientom niečo deje, a tým mu môžeme zachrániť život,“ vysvetlil.

Aj Palušková ponúkla konkrétnu skúsenosť. Staršia pacientka – diabetička s vysokým krvným tlakom – prišla do ambulancie na bicykli s tým, že sa necíti dobre. „EKG bolo ešte bez zmien, no ďalšie vyšetrenie už ukázalo zvýšené hodnoty naznačujúce infarkt,“ opísala.

Dáta okamžite poslali do kardiocentra, kde ich vyhodnotili a namiesto bežného transportu pacientku rovno previezli na špecializované pracovisko. „Dostali sme sa do okna, kedy sme jej vedeli pomôcť. Toto je presne to pekné na telemedicíne,“ zdôraznila.

Smart hodinky ako lákadlo aj hrozba

Pacienti čoraz častejšie nosia do ambulancií údaje zo svojich smart hodiniek. Dvorový priznáva, že v niektorých prípadoch môžu byť užitočné. „Niekedy to je prospešné, no zariadenie musí byť certifikované. Väčšinou majú certifikáciu na konkrétnu diagnózu, napríklad fibriláciu predsiení. Ale nič iné nedokážu,“ vysvetlil.

Smart hodinky merajú len jednokanálové EKG, zatiaľ čo na spoľahlivú diagnostiku lekár potrebuje až 12 zvodov. „Je to orientačné vyšetrenie, ktoré nás vie naviesť, ale nemôžeme sa naň spoliehať. Každý pacient by si mal nechať odmerať pulz, to je často viac než akákoľvek aplikácia,“ zdôraznil kardiológ.

Podľa Paluškovej je však dôležité, aby všetky údaje posúdil lekár. „Každý prístroj, hlavne ak ho používa laik, má svoje pozitíva aj negatíva,“ uviedla. Varovala však pred fenoménom, keď pacienti začínajú byť závislí od svojich zariadení.

„Neustále sledujú údaje, dokonca sa sami testujú, provokujú zmeny, aby niečo vyvolali. Prídu s množstvom údajov a chcú, aby sme ich vyhodnotili,“ opísala. Aj preto zdôrazňuje, že dáta majú význam iba vtedy, keď sa na ne kriticky nahliada a pacient vie, čo od nich očakávať.