Po roku a pol fungovania prvej autonómnej mobilnej stanice (AMoS) Záchrannej zdravotnej služby (ZZS) v Komjaticiach, obci na hlavnom ťahu medzi Nitrou a Novými Zámkami, záchranári tento koncept hodnotia ako funkčný, spoľahlivý a zodpovedajúci ich očakávaniam.
„Stanica plní svoj účel a spoľahlivo zabezpečuje zázemie pre poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti v danom regióne. Posádka Rýchlej zdravotnej pomoci (RZP) Komjatice zo stanice AMoS vykonala už vyše 2500 zásahov k pacientom,“ povedal pre Zdravotnícky denník Matej Polák, riaditeľ ZZS ZaMED, ktorá stanicu prevádzkuje.
Nižšie náklady na prevádzku
Rozloženie staníc pozemnej záchranky definuje vyhláška ministerstva zdravotníctva. Minulý rok pribudla v zákone o záchrannej zdravotnej službe povinnosť rezortu minimálne raz za šesť rokov aktualizovať rozloženie sídiel staníc záchraniek v krajine v závislosti od demografického vývoja, zmien cestnej siete, potrieb obyvateľov i poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Stanicu zloženú z modulov je možné postaviť za dva dni, kedykoľvek ju rozložiť a presunúť na iné miesto v nezmenenom štandarde pracovného prostredia záchranárov. Je tak flexibilnejšia ako klasické „kamenné“ stanice. Prvú takúto stanicu uviedli do prevádzky v januári 2024 práve v Komjaticiach.
Medzi hlavné výhody tohto typu stanice podľa Poláka patrí najmä možnosť vytvoriť priestory presne na mieru potrebám záchrannej zdravotnej služby, bez stavebných kompromisov. „Posádka RZP Komjatice teraz vďaka ideálnej dispozícii priestorov a dopravnému napojeniu stanice AMoS dokáže k pacientom vyraziť ešte skôr, než z pôvodnej stanice.
Pozitívne sa preukázala aj energetická efektívnosť prevádzky, čo vnímame ako dôležitý prvok udržateľnosti a finančnej výhodnosti celého riešenia,“ hovorí s tým, že spotreba energie na vykurovanie a chladenie autonómnej mobilnej stanice bola o vyše polovicu nižšia ako na klasickej murovanej stanici.
Mohlo by vás zaujímať
Keď chýbajú vhodné budovy
ZaMED má pripravené na nasadenie aj ďalšie mobilné stanice. Žiadne iné však zatiaľ neboli uvedené do prevádzky. „Hlavným dôvodom bolo, že ešte donedávna nebolo jasné, ako bude vyzerať nová sieť staníc záchrannej zdravotnej služby, teda v ktorých mestách a obciach budú po novom zákonom určené sídla staníc ZZS,“ podotkol Polák.
Vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorou štát určil sídla staníc záchraniek na obdobie po roku 2025 bola vydaná až koncom mája tohto roku. „V zmysle tejto vyhlášky sa mnohé stanice záchrannej zdravotnej služby budú musieť v priebehu rokov 2025 a 2026 presťahovať na nové miesta. Mnohé z týchto miest sú aj v malých obciach, ktoré nemajú vhodné nehnuteľnosti pre stanicu záchranky,“ hovorí riaditeľ ZaMED.
Poskytovateľ prevádzkuje viacero staníc ZZS predovšetkým v regiónoch na juhu Slovenska. Tým, že v mnohých obciach je nedostatok vhodných budov, sa podľa Mateja Poláka potvrdila opodstatnenosť konceptu mobilných staníc. „Ako poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby nemáme možnosť ovplyvniť sieť ZZS, teda geografické rozloženie staníc po Slovensku, ale vieme sa jej technicky a prevádzkovo prispôsobiť,“ povedal.
Aké stanice stavia štát?
„V tejto chvíli máme informácie, že náš koncept by chceli po ukončení aktuálne prebiehajúceho výberového konania na poskytovateľov ZZS použiť aj ďalší poskytovatelia, najmä v obciach bez vhodných nehnuteľností,“ tvrdí Polák.
Zároveň však títo poskytovatelia čakajú práve na ukončenie výberového konania, na základe ktorého bude známe, ktorý poskytovateľ bude zabezpečovať záchranku v ktorom meste alebo obci.
Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby tento rok začalo aj s výstavbou viacerých klasických murovaných staníc ZZS, ktorá je financovaná z európskych prostriedkov Pánu obnovy a odolnosti SR. Štát plánuje prostredníctvom operačného strediska tieto stanice prenajímať poskytovateľom ZZS. Jedna z nich sa má postaviť v Partizánskom, miesta ďalších staníc zisťujeme.
