V roku 2024 sa na Slovensku liečilo z drogovej závislosti 3 023 osôb, čo je o 127 viac než pred rokom a o 31 percent viac ako v roku 2004. Kým pred dvadsiatimi rokmi medzi pacientmi prevažovali užívatelia heroínu, dnes dominujú závislí od pervitínu. Muži tvorili 78,6 percenta všetkých liečených, ženy 21,4 percenta.
Podľa aktuálnych dát, ktoré zverejnilo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), tvorili najväčšiu časť pacientov (43,8 %) užívatelia stimulačných látok, najmä amfetamínov, kam patrí aj pervitín. Opiáty užívalo 21,1 percenta pacientov, čo je o tretinu menej než pred dvomi dekádami. Na treťom mieste boli užívatelia kanabisu (16,9 %), najčastejšie marihuany. V liečbe sa objavovali aj ľudia závislí od kombinácie látok, hypnotík a sedatív, kokaínu či prchavých látok.
Najviac liečených bolo vo veku 30-39 rokov, nasleduje skupina 20-29 rokov a za nimi 40-49 rokov. Kým v roku 2004 dominovali mladí dospelí, v posledných dvoch desaťročiach výrazne pribudlo pacientov v strednom veku. Liečba v skupine ľudí vo veku 40-49 rokov vzrástla až 8,2-násobne. Viac ako 44 percent pacientov už liečbu absolvovalo v minulosti, najčastejšie išlo o užívateľov prchavých látok a sedatív.
Primárne drogy sa podávali najčastejšie fajčením (35,2 %), injekčne (28,4 %) alebo šnupaním (22,7 %). Viac ako polovica pacientov užívala popri hlavnej droge aj inú látku, často marihuanu, pervitín alebo alkohol. Regionálne štatistiky ukazujú najvyšší výskyt liečených v Bratislavskom kraji a najnižší v Prešovskom.
Odborníci: Závislosť nie je len o drogách, treba riešiť aj sociálny kontext
Na medzinárodnej konferencii AddictCZSK v Bratislave v novembri 2024 zaznelo, že závislosť nie je len problém individuálneho správania, ale aj odraz sociálnych a ekonomických podmienok, v ktorých ľudia žijú. Podľa sociálnej vedkyne Aileen O’Gorman z University of the West of Scotland zdravie ovplyvňujú aj faktory ako bývanie, vzdelanie, zamestnanie či sociálne politiky štátu. Pri závislých preto nestačí len výzva na abstinenciu, štát musí vedieť ponúknuť funkčnú pomoc, dostupnú liečbu a kontinuálnu podporu.
Na Slovensku však podľa zástupcov občianskych združení chýba koncepcia služieb a systémové prepojenie starostlivosti. Problémom je aj nedostupná substitučná liečba, najmä vo väzeniach, nedostatočné testovanie drog a obmedzené využívanie náhradných látok. Služby zamerané na znižovanie škôd (harm reduction) sú často limitované len na základné formy pomoci, ako je výmena injekčných striekačiek, poradenstvo či distribúcia kondómov a testov na drogy.
Podľa Dominiky Jašekovej z občianskeho združenia Odyseus je cieľom harm reduction akákoľvek pozitívna zmena, nemusí ísť hneď o úplnú abstinenciu. K službám patrí aj osobná asistencia, sprevádzanie do zdravotníckych zariadení či komunitné centrá, ktoré poskytujú bezpečné zázemie aj ľuďom bez domova.
Prevencia musí začať v rodinách, varuje komisár pre deti
Komisár pre deti Jozef Mikloško upozorňuje, že už v tínedžerskom veku prichádza mnoho mladých ľudí prvýkrát do kontaktu s návykovými látkami a často práve počas letných prázdnin. Podľa európskeho prieskumu ESPAD z roku 2024 až 30 percent mladých prvýkrát skúsi alkohol, marihuanu, LSD či extázu v lete, keď majú viac voľného času a menej dohľadu.
Prevencia by preto mala začínať doma. Dlhodobé dáta aj skúsenosti odborníkov ukazujú, že kvalitný vzťah s rodičmi je najsilnejším ochranným faktorom. Deti, ktoré žijú s oboma rodičmi a majú pocit bezpečia, uvádzajú menší strach či pocit ohrozenia a menej často sa uchyľujú k rizikovému správaniu.
Mohlo by vás zaujímať
Mikloško vyzýva rodičov, aby leto využili na spoločný čas, rozhovory a budovanie dôvery. Odborníci radia neporovnávať sa s „dokonalými dovolenkami“ na sociálnych sieťach, ale zamerať sa na jednoduché spoločné zážitky či už ide o hry, výlety, piknik alebo obyčajné večery strávené spolu.
Podľa lektorky nenásilnej komunikácie Dagmar Cmorej by rodičia mali plánovať program s deťmi spoločne, počúvať ich návrhy a vyhnúť sa prehnanému preplňovaniu dní. Aj čas na „ničnerobenie“ môže byť dôležitou súčasťou zdravého vývoja a prevencie rizikového správania.
