Spojené štáty zohrávajú kľúčovú úlohu vo výskume a vývoji. V posledných rokoch však, žiaľ, aj v šírení dezinformácií. Algoritmy sociálnych sietí, ktoré ich podporujú, tak podkopávajú snahu o zlepšenie verejného zdravia na celom svete. Odborníci prostredníctvom časopisu Lancet preto volajú po regulácii týchto médií a zabudovaní infraštruktúry na overovanie faktov.

Počas pandémie covidu vyvolali protichodné informácie o nosení rúšok a očkovaní zmätok nielen v Spojených štátoch. Ako sa však ukázalo, práve USA tieto zmätky celosvetovo priživili lavínovým šírením dezinformácií.

„Aj keď dezinformácie nie sú špecifické len pre Ameriku, ich rozsah a globálny dosah áno. Analýza 316 miliónov tweetov súvisiacich s vakcínou od októbra 2019 do marca 2021 v 18 jazykoch zistila, že USA fungovali ako hlavný exportér dezinformácií o vakcíne proti covidu-19, pričom americké účty boli neúmerne zastúpené ako ústredné uzly v globálnych dezinformačných sieťach,“ uvádzajú v časopise Lancet Heidi Larson, pôsobiaca na katedre dynamiky infekčných ochorení na Londýnskej škole hygieny a tropickej medicíny, a Simon Piatek z londýnskeho New Imagination Lab.

Na vine je okrem iného dizajn mainstreamových sociálnych médií, z ktorých väčšina má sídlo v USA. Ich algoritmy totiž uprednostňujú emocionálne nabitý a polarizujúci obsah. Analýza takmer 300 miliónov tweetov na Twitteri (teraz X) v roku 2021 ukázala, že iba 800 účtov bolo zodpovedných za tretinu všetkých retweetov s dezinformáciami o vakcíne. A ten najvýznamnejší, asi neprekvapivo, patril súčasnému americkému ministrovi zdravotníctva Robertovi F. Kennedymu Jr. Práve od neho pochádzalo 13 % všetkých dezinformačných retweetov.

Zníženie záujmu o očkovanie v Európe aj Afrike

A výsledok? V západnej Afrike, najmä v Nigérii a Ghane, virálne príspevky na sociálnych sieťach z USA propagujúce konšpiračné teórie narušili dôveru a znížili dopyt po vakcínach proti covidu a detských vakcínach. Tiež vo východnej Európe, najmä v Rumunsku a Bulharsku, prispeli k nízkemu záujmu o očkovanie.

Šírenie dezinformácií tak podkopalo dôveru v programy verejného zdravia, ako aj v inštitúcie, ktoré ich poskytujú. Tento trend teraz ešte prehlbujú kroky amerického ministra Roberta F. Kennedyho, ktorý v júni odvolal všetkých 17 členov Poradného výboru pre imunizačné postupy (ACIP) a následne ich nahradil 8 vlastnými ľuďmi. A to nehovoríme o gigantických škrtoch, ktoré paralyzovali Americkú agentúru pre medzinárodný rozvoj (USAID), skomplikovali fungovanie Globálnej aliancie pre vakcíny (GAVI) a brzdia vývoj mRNA vakcín.

Mohlo by vás zaujímať

Je potrebné zachovať nezávislosť zdravotníckych agentúr

„Keď popredný darca obmedzí podstatné časti medzinárodného financovania vedy aj dodávok vakcín, popri mnohých ďalších zdravotníckych programoch, spochybňuje to globálne úsilie v oblasti zdravia a umožňuje celosvetový rozkvet konšpirácií a dezinformácií. Strata sa týka financovania, reputácie multilaterálneho úsilia a kľúčovej podpory dôveryhodných informačných zdrojov, čo prispieva k šíreniu dezinformácií, podkopáva dôveru vo vakcíny a riskuje životy,“ opisujú v Lancete Larson a Piatek.

Podľa nich je preto potrebná jasná stratégia na boj proti dezinformáciám o vakcínach v USA. Mala by zahŕňať 2 body:

  • Chrániť vedeckú nezávislosť v rámci federálnych zdravotníckych agentúr. Politickí funkcionári by nemali zasahovať do odborného vedenia a orgány ako Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) či Národné inštitúty zdravia (NIH) by mali mať zaručenú autonómiu bez ohľadu na aktuálnu vládu.
  • Regulácia digitálnych platforiem musí riešiť cezhraničné zdravotné škody. Potom, čo dobrovoľné moderovanie obsahu zlyhalo, musia legislatívne nástroje vynucovať transparentnosť algoritmov a umožňovať odstraňovanie dezinformácií.

Z celosvetového hľadiska by bol na mieste vznik záväzného medzinárodného kódexu o integrite digitálneho zdravia, ktorého ústredným bodom by bola algoritmická transparentnosť. Súčasné platformy sociálnych médií používajú systémy odporúčania obsahu, ktoré nepodliehajú nezávislej moderácii ani dohľadu, napriek rastúcemu množstvu dôkazov o tom, že tieto algoritmy systematicky šíria dezinformácie.

Do prevádzky platforiem by mala byť tiež zabudovaná koordinovaná infraštruktúra na overovanie faktov, ktorá nebude dobrovoľná alebo outsourcovaná, ale naopak prispôsobiteľná jednotlivým jazykom a sociokultúrnym kontextom.

Celosvetový dosah bez zodpovednosti

„Dezinformácie prekračujú hranice, napriek tomu väčšina regulačných reakcií zostáva národná a fragmentovaná. Dôveru vo vakcíny, a dôveru verejnosti v zdravotnícke systémy všeobecne, nemožno obnoviť, ak národy fungujú izolovane, zatiaľ čo nebezpečný obsah sa algoritmami šíri naprieč platformami, ktoré sú globálne integrované, ale minimálne zodpovedné,“ zdôrazňujú Larson a Piatek.

Potrebu boja proti dezinformáciám podčiarkuje zmena klímy a s ňou súvisiace šírenie chorôb, vysídľovanie v dôsledku konfliktov a rastúce riziko zoonóz (infekcií, ktoré sú prirodzene prenosné priamo alebo nepriamo medzi zvieratami a ľuďmi).

„Svet rozdelený dezinformáciami o zdraví nie je dobre pripravený reagovať na ďalšiu pandémiu. Obnovenie verejnej dôvery a imunizačnej odolnosti si vyžiada konzistentné, na dôkazoch založené posolstvá od najvplyvnejších svetových aktérov spolu so silnými a spravodlivými zdravotníckymi infraštruktúrami, ktoré spoľahlivo dodávajú život zachraňujúce vakcíny.

Stále je čas konať. Vyžaduje to však konfrontáciu s nepríjemnými pravdami o úlohe USA v podnecovaní nedôvery a s politickými rozhodnutiami, ktoré to umožnili. Svet si nemôže dovoliť ďalšiu krízu, v ktorej by sa životy strácali nie kvôli nedostatku vakcín, ale kvôli nedostatku pravdy,“ uzatvárajú Larson a Piatek.