Národná banka Slovenska (NBS) chce mať prístup k informáciám o zdravotnom poistení. O prístup požiadala cez pripomienku k novele zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. V súčasnosti platí, že takéto informácie sú chránené klauzulou o mlčanlivosti. Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) však tvrdí, že požiadavka centrálnej banky je oprávnená. Odborník z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) ale nepredpokladá, že by národnú banku zaujímali citlivé údaje. Napriek tomu si ich však NBS bude môcť od poisťovní vyžiadať.

NBS cez pripomienku k novele legislatívy o zdravotných poisťovniach žiada, aby poskytnutie informácií zdravotnou poisťovňou a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) na jej vyžiadanie nebolo považované za porušenie mlčanlivosti. Odôvodňuje to tým, že informácie potrebuje na zabezpečenie vykonávania jej pôsobnosti, činností a úloh.

Rezort zdravotníctva tvrdí, že je to oprávnená požiadavka. „Uvedenú pripomienku sme zapracovali do návrhu zákona. Účelom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť právny rámec na získavanie údajov od zdravotných poisťovní. Aby mohli orgány verejnej moci zodpovedne plniť svoju pôsobnosť a úlohy vyplývajúce z osobitných predpisov, rozhodnutia musia vychádzať zo spoľahlivých údajov, a to vrátane tých z oblasti zdravotníctva,“ uvádza komunikačný odbor ministerstva pre Zdravotnícky denník.

Keďže bude novinka zapracovaná priamo do zákona, zdravotné poisťovne budú musieť centrálnej banke poskytnúť informácie na jej vyžiadanie. „Pokiaľ bude požiadavka NBS zapracovaná do legislatívy, Union to bude, samozrejme, rešpektovať a postupovať v zmysle zákona,“ potvrdzuje Beáta Dupaľová Ksenzsighová, hovorkyňa poisťovne Union.

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) tvrdí, že sa medzi informáciami môžu objaviť aj citlivé údaje. „Návrh nevylučuje, že NBS bude na účel plnenia svojej pôsobnosti v oblasti menovej politiky s cieľom udržiavať cenovú stabilitu požadovať od zdravotných poisťovní aj osobné údaje poistencov. V takom prípade musí, samozrejme, pri spracúvaní osobných údajov, dodržiavať nariadenie GDPR a zákon o ochrane osobných údajov, vrátane prijatia technických a organizačných opatrení na zabezpečenie bezpečnosti osobných údajov,“ uvádza pre Zdravotnícky denník hovorkyňa VšZP Danka Capáková.

Mohlo by vás zaujímať

Klauzula o mlčanlivosti

V súčasnosti legislatíva hovorí, že ľudia zo zdravotnej poisťovne a každý, kto sa podieľa na jej činnosti, je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone alebo v súvislosti s výkonom svojej funkcie alebo zamestnania. Platí to aj po skončení vo funkcii alebo zamestnaní. „Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje aj na spracovávané osobné údaje,“ uvádza sa v zákone.

Pri tejto klauzule platí aj niekoľko výnimiek. K určitým informáciám sa môžu dostať úrady pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, súdy, prokuratúra, polícia, daniari, colníci, obce vo veciach daňového konania, Národný bezpečnostný úrad, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo, súdni exekútori, správcovia konkurzu či reštrukturalizácie, inšpektorát práce, samosprávne kraje, Úrad pre verejné obstarávanie, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Úrad verejného zdravotníctva a orgány, ktoré vydávajú povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia.

Takmer pri všetkých výnimkách musí byť prístup k informáciám opodstatnený a slúžiť na vopred definovaný účel.

Po novom by sa mala medzi výnimky zaradiť aj centrálna banka. Analytik z INESS Martin Vlachynský pritom naznačuje, že je to legitímne. Podľa jeho slov len vďaka historickej súhre náhod platí, že finančný dozor nad zdravotnými poisťovňami vykonáva ÚDZS, kým nad všetkými ostatnými finančnými inštitúciami to robí NBS.

„Celkovo je postavenie zdravotných poisťovní trochu hybridné – v niektorých ohľadoch sú a v iných zase nie sú poisťovňami. Je preto možné, že v rámci svojich existujúcich kompetencií a povinností pociťuje NBS informačnú dieru zo strany zdravotného poistenia. Nepredpokladám, že by ju zaujímali akékoľvek citlivé údaje, skôr pôjde o údaje inštitucionálneho finančného charakteru,“ hovorí pre Zdravotnícky denník.

NBS: Informácie potrebujeme pri nastavovaní politík

Samotná centrálna banka tvrdí, že potrebuje prístup k spoľahlivým údajom z oblasti zdravotníctva, aby mohla ako orgán verejnej moci zodpovedne plniť svoju pôsobnosť a úlohy. „NBS ako centrálna banka musí pri nastavovaní menovej politiky s cieľom udržiavať cenovú stabilitu zohľadňovať mzdové a inflačné tlaky, ktoré môžu byť spojené s nedostatkom produkčnej kapacity.

Dlhodobý ekonomický rast a cenová stabilita závisia od dostupných produkčných kapacít v ekonomike, ktoré sú čoraz viac ovplyvnené aj nepriaznivou demografiou a zdravotným stavom populácie,“ uvádza v pripomienke NBS.

Starnutie obyvateľstva spolu s nízkym počtom rokov prežitých v zdraví podľa centrálnej banky výrazne určujú aktivitu populácie a jej produktivitu, čím vplývajú na dlhodobý potenciálny rast ekonomiky. „Zdravotný stav populácie, jej budúca ekonomická aktivita ako aj hospodárenie zdravotného systému majú taktiež zásadný vplyv na udržateľnosť verejných financií.

Rastúce výdavky na zdravotnú starostlivosť a dôchodky, spolu s klesajúcim počtom prispievateľov, môžu ohroziť fiškálnu stabilitu a vyvolať tlak na verejný dlh a úrokové sadzby. Ak by verejné financie prestali byť udržateľné, môžu nastať systémové riziká pre finančný sektor,“ odôvodňuje požiadavku na prístup k informáciám NBS.

Hlavným cieľom NBS je podľa zákona udržiavanie cenovej stability, pričom sa podieľa na spoločnej menovej politike, ktorú určuje Európska centrálna banka pre eurozónu. Jej úlohou je aj udržiavať fungovaniu finančného trhu a ochraňovať spotrebiteľov. Zároveň je NBS povinná identifikovať, sledovať a posudzovať riziká, ktoré hrozia finančnej stabilite.

Zdravotnícky denník sa s otázkami obrátil aj priamo na NBS. Do publikovania článku však centrálna banka nereagovala.