Slovenské zdravotníctvo čelí náročnej úlohe – znížiť výdavky a ušetriť stovky miliónov eur, no zároveň udržať kvalitu poskytovanej starostlivosti. Podľa štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva Michala Štofka sa zásadná časť úspor odvíja od zníženia dane z pridanej hodnoty (DPH) na lieky a zdravotnícky materiál, ďalšie peniaze majú priniesť benchmarkingové opatrenia či vratky od farmaceutických spoločností. Zdravotnícka analytička a bývalá štátna tajomníčka rezortu Jana Ježíková považuje tieto opatrenia za realizovateľné a tvrdí, že tento rok nebude nutné siahať na úhrady poskytovateľom. Upozorňuje však, že neefektivita sa nesmie hľadať len v štátnych nemocniciach, ale spravodlivo aj v súkromných zariadeniach. Obaja odborníci zároveň v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia predstavili očakávania od novozriadenej rady pre tvorbu rozpočtu v zdravotníctve, ktorá má zabezpečiť férovejšiu kontrolu výdavkov a príjmov.

Podľa Štofka sa najväčšia časť úspor dosahuje cez daňové opatrenia. „Veľká úspora išla za zmenami v rámci DPH napríklad, ktoré boli priamou úsporou. Pôvodne sme mali napočítaných 101 miliónov, aktuálne odhady hovoria o 90 miliónoch. Z toho 72 miliónov je v nemocniciach,“ povedal. Už v programovej vyhláške vlády bolo podľa neho nastavených 101 miliónov, no v realite sa ukazuje nižšia suma. Aj tak však ide o zásadný zdroj financií, ktorý štát počíta medzi úsporné opatrenia.

Okrem DPH sa vláda zamerala na ústavnú zdravotnú starostlivosť. Tu podľa Štofka prebiehajú benchmarkingové opatrenia pri nákupe špeciálneho zdravotníckeho materiálu a liekov. Cieľom je porovnať výdavky medzi nemocnicami a odstrániť predražené položky. „Primárne tam boli dve zložky úspor. Jedno boli štátne nemocnice a druhé lieky,“ vysvetlil. Pri liekoch sa úspory skladajú z referencovania cien, dekategorizácie niektorých prípravkov či dobehu opatrení, ktoré sa zaviedli už v minulosti.

Samotný proces hodnotenia ešte prebieha. „Je skoro, aby som vedel presne povedať, koľko sa ušetrí. Chceme si počkať na ukončenie dvoch kvartálov a v priebehu tretieho vyhodnotiť, ako nám pôjdu úspory,“ povedal štátny tajomník. Podľa neho sa už dnes rysuje, že sa podarí dodržať výdavkový limit nastavený v rozpočte.

Sú úspory reálne a férové?

Ježíková považuje nastavené opatrenia za uskutočniteľné. „Myslím si, že ich ušetríme, pretože tento rok sú úsporné opatrenia urobené tak, že sa vlastne nemusí nikomu brať. Žiadny segment by nemal pociťovať, že ideme niekomu znížiť ceny alebo úhrady,“ zdôraznila. Podľa nej je gro úspor práve v DPH, ktoré predstavuje približne 101 miliónov.

Ďalším zásadným zdrojom sú vratky od farmaceutických firiem. „Medzi úsporami je 62 miliónov, že farmaceutické firmy vrátia tie vratky, ktoré majú vracať za inovatívne lieky,“ dodala. Okrem toho sa počíta aj s vyrovnávacím rozdielom osem miliónov eur a s opatreniami pri liekoch. Porovnávanie cien so zahraničím má priniesť ďalších 25 miliónov.

Mohlo by vás zaujímať

Ježíková pripomenula, že nejde o starý prístup, keď sa pri revízii výdavkov konštatovalo, že ceny sú vyššie a treba ich znížiť. Tentoraz sa podľa nej opatrenia nastavili tak, že sa reálne dajú zrealizovať. To znamená, že namiesto fiktívnych úspor ide o mechanizmy, ktoré sú podložené konkrétnymi krokmi a už dnes existuje vysoká pravdepodobnosť ich naplnenia.

Nemocnice pod drobnohľadom

Veľká časť opatrení smeruje k nemocniciam. Štofko priznal, že neefektivita sa v značnej miere nachádza práve v štátnych zariadeniach. Aj preto sa hlavné úspory majú sústreďovať na ne. „Vidíme, že veľká miera neefektivity môže byť za štátnymi nemocnicami,“ povedal.

Ježíková však nesúhlasí s tým, aby sa kontrola týkala len verejných zariadení. „Nemyslím si, že práve v súkromných nemocniciach je efektivita vyššia. Keď sa pozriem, koľko percent zo svojich nákladov dávajú na mzdy, v štátnych nemocniciach je to menej ako v súkromných. To znamená, že súkromné dávajú väčší podiel svojich nákladov na platy,“ vysvetlila.

Podľa nej sa analýzy ministerstva financií aj iných inštitúcií ukázali v prospech verejného sektora. „Keď ministerstvo financií porovnávalo okresné nemocnice – župné a súkromné – zistilo, že v skupine Penta sú náklady o sedem percent vyššie a v skupine Agel až o 14 percent vyššie ako vo verejných,“ upozornila. Preto považuje za nespravodlivé, aby sa audit zameral len na štátne zariadenia.

Potreba objektívneho auditu

Ježíková zdôrazňuje, že audit by mal zasiahnuť aj súkromné nemocnice. „Minimálne aspoň dve súkromné by sa mali dať, už len pre tú objektivitu, pre korektnosť a pre spravodlivosť. Aby sme vedeli povedať, či je to tam predražené alebo nie,“ vyhlásila.

Argumentuje tým, že pri vyšších výnosoch a príjmoch nemocníc nie je jasné, kde sa peniaze míňajú. „My nevieme, ako sa úplne míňajú v súkromných nemocniciach, keďže ich nákupy nie sú zverejňované cez centrálny register zmlúv,“ dodala. Podľa nej nie je potrebné sledovať každú menšiu nemocnicu, no aspoň porovnanie vybraných súkromných zariadení by prispelo k objektivite.

Zároveň pripomenula, že podľa viacerých analýz dostávajú menšie nemocnice jednotkové platby vyššie než väčšie. To znamená, že poisťovne im posielajú viac peňazí na konkrétne výkony. Preto považuje za nevyhnutné zistiť, či tieto prostriedky nie sú používané neefektívne a či sa nimi nestrácajú rezervy, ktoré by mohli ísť do systému spravodlivejšie.

Nová rada pre tvorbu rozpočtu

Ďalšou novinkou v slovenskom zdravotníctve je vznik rady pre tvorbu rozpočtu. Štofko vysvetlil, že s jej fungovaním sa začalo už v roku 2024, hoci najskôr neoficiálne. „Mali sme viac-menej už aj oficiálne zasadnutie rozpočtovej rady. Funguje v dvoch výboroch – jeden sa venuje tvorbe rozpočtu a druhý má pravidelne sledovať výdavky na verejné zdravotné poistenie,“ povedal.

Podľa neho je dôležité, aby sa diskusia neobmedzila len na výdavky. „Málokto tu vedie diskusiu o príjmoch. My máme odchýlky v prognózach ministerstva financií počas roka a potrebujeme na ne reagovať,“ zdôraznil. Rada má preto monitorovať aj príjmovú stránku, vrátane odvodov a štátnych platieb.

Štátny tajomník verí, že nová platforma prinesie väčšiu férovosť. „Minimálne sme vytvorili prostredie, kde tá diskusia bude prebiehať omnoho férovejšie,“ povedal. Pripomenul tiež, že sa do nej zapojili všetky asociácie, zdravotné poisťovne aj ministerstvo financií, takže výmena dát bude oveľa transparentnejšia.

Očakávania od novej platformy

Aj Ježíková hodnotí vznik rady pozitívne. „Podľa mňa je to rozumná vec, už len kvôli tomu, že dáta sa zbierajú a vyhodnocujú priebežne,“ uviedla. Dodala, že do procesu je zapojené aj ministerstvo financií či Úrad pre dohľad, čo zaručuje, že rozhodovanie nebude jednostranné.

Zároveň však upozornila na ekonomické limity Slovenska. „Sme oveľa chudobnejšia krajina ako Česká republika a musíme každé euro otáčať dvakrát,“ zdôraznila. Česká republika podľa nej dáva na poistenca štátu o 30 percent viac, pričom má o pätinu vyššie priemerné mzdy. To logicky znamená aj vyššie odvody od ekonomicky aktívnych obyvateľov.

Podľa Ježíkovej preto nie je férové len porovnávať, že Česi majú viac a Slovensko chce toľko isto. „Musíme ako krajina prosperovať, musí nám rásť priemerná mzda, musíme ísť hore a potom bude aj viac peňazí do zdravotníctva,“ uzavrela.