Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) upozorňuje, že bez jasnej a cielenej integračnej politiky pre zahraničných zdravotníckych pracovníkov nebude možné doplniť kriticky chýbajúci personál. Podľa komory sa situácia v nasledujúcich rokoch ešte zhorší a bez systémových krokov môže viesť k zlyhaniu poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Volajú po poradnom orgáne a udržateľnom modeli integrácie
SKSaPA navrhuje zriadiť poradný orgán na úrovni vlády alebo ministerstva zdravotníctva, ktorý by koordinoval integráciu zahraničných zdravotníkov. Do procesu by mali byť zapojení rezorty zdravotníctva a školstva, profesijné komory a stredné zdravotnícke školy. Cieľom má byť udržateľný model, ktorý umožní rýchle a efektívne zapojenie nových pracovníkov do praxe.
V súčasnosti komora eviduje len 44 sestier z tretích krajín a celkovo 200 zahraničných sestier, čo predstavuje iba 0,6 percenta všetkých registrovaných. Od začiatku vojny na Ukrajine sa do registra nezapísala ani jedna ukrajinská sestra, mnohé dnes pracujú mimo zdravotníctva. Cielený program by im mal umožniť návrat do profesie prostredníctvom jazykovej prípravy, monitoringu a adaptačnej podpory.
Medzi opatrenia patrí aj úprava systému uznávania vzdelania zo zahraničia a zavedenie flexibilných kompenzačných mechanizmov, ktoré by umožnili uchádzačom rýchlo si doplniť kvalifikáciu minimálne na úroveň diplomovanej sestry.
Kríza zdravotníckeho personálu je celoeurópsky problém
Podobné výzvy rieši aj Európska únia. Europoslanci začali pripravovať rozsiahlu správu o prehlbujúcej sa kríze zdravotníckeho personálu, ktorá má byť hotová začiatkom roka 2026. Podľa kampane #DoctorsVoice lekári po celej Európe hovoria o vyčerpaní, preťažení a úvahách o odchode zo systému. V mnohých krajinách sa zatvárajú ambulancie, nemocnice nevedia obsadiť voľné pozície a mladí lekári opúšťajú povolanie.
Príbehy zdravotníkov z Chorvátska, Česka či Grécka hovoria o stovkách hodín nadčasov, nelegálnych službách či práci 83 hodín týždenne počas dlhých rokov. Problémom sú aj nízke platy a rastúca agresivita pacientov. Podľa Európskej komisie odchádzajú sestry často preto, že sa boja preťaženia a necítia dostatočnú podporu na pracovisku.
Mohlo by vás zaujímať
Téme sme sa podrobne venovali v tomto článku: Zdravotníctvo v Európe smeruje ku kolapsu. Takto chce EÚ zastaviť odchod lekárov a sestier
EÚ hľadá riešenia, Slovensko ich bude musieť zapracovať
Na úrovni EÚ sa už realizujú programy ako EU4Health HEROES či BeWell, ktoré sa zameriavajú na plánovanie pracovnej sily a rozvoj digitálnych zručností. Zbierajú sa dáta z dvadsiatich členských štátov, aby sa pochopili dôvody odchodu sestier a určili najefektívnejšie opatrenia od mentoringu a reformy náboru až po lepšiu ochranu na pracovisku.
Niektoré krajiny už zaviedli konkrétne reformy. Francúzsko napríklad povinný rok ambulantnej praxe pre budúcich všeobecných lekárov, Litva legislatívu na zlepšenie pracovných podmienok a Belgicko jasné definovanie kompetencií pokročilých praktických sestier.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je kľúčové zosúladiť vzdelávanie so skutočnými potrebami populácie, zlepšiť podmienky na udržanie personálu a efektívnejšie využívať čas zdravotníckych pracovníkov.
Kríza zdravotníckeho personálu tak nie je len slovenský, ale celoeurópsky problém. Ak chce Slovensko zabrániť odchodu sestier a lekárov, a prilákať nových, musí podľa SKSaPA a odborníkov z EÚ konať rýchlo a integrácia zahraničných zdravotníkov môže byť jednou z nevyhnutných ciest.
