Dnešní pacienti sú aktívnejší, než si mnohí lekári uvedomujú, často prichádzajú s vopred „vygooglenou“ diagnózou alebo využívajú umelú inteligenciu na hľadanie odpovedí.
Podľa prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Eleny Marušákovej je to však pozitívny trend, pretože človek sa zaujíma o svoje zdravie a chce spolupracovať. Upozornila na to v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia. Vedúci lekár urgentného príjmu Penta Hospitals Galanta Jozef Fatrsík v ňom však zdôrazňuje, že najdôležitejším nástrojom diagnostiky zostáva dôsledná anamnéza a komunikácia s pacientom, nie len moderné zobrazovacie vyšetrenia.
Oboch odborníkov spája dôležitý názor, že lekári by mali pacientov viac počúvať, trpezlivo ich viesť a nikdy nepodceňovať ich sťažnosti, aj tie nepresné či naivné.
Pacientov netreba zosmiešňovať alebo demotivovať
Marušáková upozorňuje, že keď pacient príde k lekárovi s diagnózou z Googlu, je to známka jeho záujmu o vlastné zdravie. „Ak vám príde pacient s tým, že si už niečo hľadal na Googli, znamená to, že je aktívny a ochotný spolupracovať,“ vysvetľuje.
Podľa nej je dôležité tento záujem využiť a pacienta nedemotivovať ani nezosmiešňovať. Sama sa stretla aj s cedulkami na ambulanciách typu „ak vás diagnostikoval doktor Google, nech vás aj lieči“, čo považuje za nesprávny prístup.
Moderní pacienti sú podľa nej čoraz sofistikovanejší. Mnohí už pri hľadaní informácií využívajú aj umelú inteligenciu, čo predstavuje pre lekárov novú výzvu v komunikácii. Podľa Marušákovej však pacient nemá súťažiť s lekárom o určenie diagnózy, ale opisovať svoje príznaky bez interpretácií. Skúsený lekár by mal klásť otázky tak, aby odfiltroval domnienky a zameral sa na kľúčové informácie.
Mohlo by vás zaujímať
„Keď poviem, že ma bolí na hrudníku, neznamená to, že mám infarkt,“ vysvetľuje prezidentka AOPP. Pacient by mal jasne popísať miesto a charakter bolesti, zatiaľ čo lekár má citlivo dopĺňať otázky. Zároveň upozorňuje, že zdravotníci sú len ľudia, nie dokonalé stroje z amerických seriálov, a pacient by to mal mať na pamäti.
Najlepší nástroj lekára? Nie CT, ale rozhovor
Fatrsík z galantského urgentu dopĺňa, že základom bezpečnej zdravotnej starostlivosti je kvalitná anamnéza a správna triáž. „Najcennejšia informácia je to, čo poviete pánovi doktorovi,“ zdôrazňuje. Na urgentných príjmoch preto sestry najskôr pretriedia pacientov podľa naliehavosti, merajú tlak či okysličenie krvi a podľa prvotných údajov lekári rozhodujú o ďalších krokoch.
Veľa ľudí si podľa neho dnes myslí, že najdôležitejšie sú počítačová tomografia (CT) alebo magnetická rezonancia, no v skutočnosti rozhoduje rozhovor a správne otázky. Fatrsík učí mladých kolegov, že ak sa na niečo nepýtajú, môžu prehliadnuť dôležitú diagnózu. „To, čo sa spýtate pacienta, je za mňa sväté,“ dodáva. Pacient s bolesťou hlavy dostane iné otázky než ten, kto udáva tlak na hrudníku: Ak sa podľa neho lekár nespýta presne, môže minúť podstatnú diagnózu.
Marušáková pripomína, že pacient nie je lekár a často prichádza s úzkosťou alebo stresom, kvôli ktorým zabudne uviesť niektoré príznaky. Preto odporúča, aby si ľudia pred návštevou lekára pripravili zoznam príznakov a liekov, hoci nie každý zdravotník to vníma pozitívne.
Lekár by však mal cielene klásť otázky a vnímať pacienta ako celok – nie len súbor oddelených orgánov. „Najdôležitejšia časť diagnostiky je anamnéza, pohľad, pohmat a posluch,“ hovorí prezidentka AOPP. Upozorňuje, že zanedbanie komunikácie vedie k tomu, že vedľajšie účinky liekov sú často mylne považované za nové ochorenie a pacient zbytočne dostáva ďalšie lieky, čo vedie k polypragmázii.
Lekár má preveriť všetky dostupné informácie
Fatrsík súhlasí s dôležitosťou komunikácie s pacientom a dodáva, že lekár má preveriť všetky dostupné informácie, aj keď väčšina prípadov nie je akútna. „Jeden z desiatich pacientov s bolesťou na hrudníku má naozaj infarkt. Ale každý si zaslúži poctivé vyšetrenie,“ vysvetľuje.
Dôležité je tiež prispôsobiť komunikáciu aj jednoduchším pacientom či seniorom, aby na konci konzultácie rozumeli, čo sa s nimi deje a aké lieky majú užívať. Podľa Fatrsíka je nevyhnutné mať otvorenú a trpezlivú komunikáciu aj pri informovaných súhlasoch, vyšetreniach či liečbe, pretože aj pacient s demenciou dokáže pri vhodnom prístupe pochopiť podstatu výkonu.
Lekár by mal preveriť aj elektronickú liekovú kartu – často sa stane, že pacient tvrdí, že sa na nič nelieči, hoci karta ukazuje sedem liekov. „Vtedy mu slušne oznámime, že vysoký tlak je rovnako ochorenie,“ dodáva Fatrsík. Marušáková upozorňuje aj na druhú stranu mince, keď majú pacienti tendenciu očakávať „dokonalého robota“, hoci lekár je len človek s vlastnými limitmi. „Nežijeme v ideálnom svete a žiadna ambulancia nevyzerá ako v seriáli Chicago Hope,“ pripomína.
