Verejné obstarávanie na prevádzkovateľov staníc záchrannej zdravotnej služby, v hodnote presahujúcej dve miliardy eur, sa stáva terčom čoraz ostrejšej kritiky. Výhrady k nemu majú opoziční a niektorí koaliční politici, odborníci, ale aj lekári.
Najčastejšie sa hovorí o netransparentnosti, neodbornosti a rodinkárstve. Zdravotnícka analytička Jana Ježíková v krátkom rozhovore pre Zdravotnícky denník hovorí, že tender by mohol byť aj nezákonný.
Ako vo všeobecnosti hodnotíte tender na záchrannú zdravotnú službu?
Minister sa rozhodol ísť cestou, ktorú pred ním zvolili aj jeho predchodcovia – a hoci mal pri nedávnej novele zákona o záchrankách príležitosť pravidlá upratať a spriehľadniť, túto možnosť elegantne obišiel. Teraz čelí oprávnenej kritike, pretože takúto mieru netransparentnosti jednoducho obhájiť nejde.
Ak by sa preukázali obvinenia na neodbornosť či netransparentnosť, aké by to malo mať následky?
Ak by sa ukázalo, že členovia komisie nie sú odborne spôsobilí alebo sú v konflikte záujmov, ich rozhodnutia by mohli byť považované za nezákonné. Kým by sa to však právne potvrdilo, chvíľu by to trvalo. Medzitým však vzniká škoda na dôvere ľudí v štát v to, že o úspechu nerozhoduje odbornosť, ale prepojenia.
Je bežné, že si niektoré spoločnosti už nakupujú vozidlá, aj keď ešte nevyhrali súťaž?
Vyzerá to ako veľké podnikateľské riziko, ale s prihliadnutím na moje skúsenosti sa skôr domnievam, že tento nákup rizikom nie je. Uvidíme o pár dní.
A naopak, je bežné, že niektoré spoločnosti nemajú ani zamestnancov či vozidlá, a napriek tomu súťažia o stanice záchranky?
Aj na tomto vidno, aké nešťastné je nastavovať výberové konania tak, že sa rovnaké kritérium dá splniť kvalitatívne rozdielnymi spôsobmi. Keď pritom nikto nevie, čo vlastne štát alebo komisia uprednostní, výsledkom je chaos. Je potrebné to zmeniť.
