Niektorí ľudia majú v dôsledku svojej diagnózy alebo v seniorskom veku problém s bežnými dennými aktivitami ako sú obliekanie, osobná hygiena, jedenie, varenie a upratovanie. Prípadne nevedia vykonávať činnosti, ktoré si vyžadujú zapojenie jemnej motoriky, teda zvesiť oblečenie z vešiaka, vybrať peniaze z peňaženky, vyťukať PIN v obchode alebo na telefóne či si zapnúť gombíky. Nielen tieto veci pomáha zvládať ergoterapia.
„Ergoterapia je jedným z rehabilitačných odborov, ktorého cieľom je prinavrátenie stratených schopností či zdokonalenie zachovaných zručností, potrebných pre každodenný život,“ uviedli pre Zdravotnícky denník primár fyziatricko-rehabilitačného oddelenia Marek Tkáč a fyzioterapeut Ján Snopko zo špecializovanej rehabilitačnej Nemocnice AGEL Bratislava.
Má teda zlepšiť vykonávanie rôznych pohybových, rozumových a pamäťových činností, nacvičiť jemnú a hrubú motoriku končatín a ich koordináciu v spojitosti so zmyslovými podnetmi. Tiež zlepšiť pamäť, pozornosť, rozhodovanie a plánovanie aktivít.
Ďalším cieľom ergoterapie je podpora psychickej pohody, ktorá spočíva v zlepšení sebavedomia, motivácie, redukcii stresu, udržaní sociálnych kontaktov a začlenení do komunity. Jej súčasťou je aj nácvik a úprava pracovných a záujmových činností.
Uplatňuje sa pri príprave na návrat do školy alebo zamestnania, pomáha pri adaptácii pracovného prostredia alebo výbere vhodných voľnočasových aktivít. Dôležitá je tiež prevencia zhoršenia zdravotného stavu u seniorov, teda predchádzanie pádom, skráteniu svalov a sociálnej izolácii, zavádzanie a trénovanie používania kompenzačných stratégií ako sú špeciálne pomôcky či bezbariérová domácnosť.
Mohlo by vás zaujímať
Učí ovládať kompenzačné pomôcky a zlepšuje pamäť
Ergoterapia podľa Tkáča a Snopka ponúka široké spektrum možností liečby, preto je vhodná pre všetky vekové kategórie a má využitie u pacientov s rôznymi diagnózami. „U detí je to snaha o zlepšenie pamäte, koncentrácie, motorických zručností, sebestačnosti a schopnosti zvládať školské povinnosti a učenie pri diagnózach ako je autizmus, ADHD, či detská mozgová obrna.
Ďalej sa uplatňuje u dospelých najmä s neurologickými ochoreniami s cieľom obnoviť stratené funkcie, nacvičiť bežné denné aktivity a používanie kompenzačných pomôcok pri diagnózach ako je skleróza multiplex, amyotrofická laterálna skleróza, Parkinsonova choroba a stavy po cievnych mozgových príhodách,“ skonštatovali.
Táto terapia sa využíva aj u pacientov so psychickými poruchami ako je porucha osobnosti, schizofrénia, depresia a úzkostné stavy, aby znovu získali sociálne zručnosti, nastavili si štruktúru dňa a vykonávali zmysluplné činnosti. Tiež u pacientov s telesným postihnutím, amputáciami a popáleninami alebo pri stavoch po operáciách či úrazoch ako sú zlomeniny, poranenia šliach a nervov. U nich sa ergoterapia snaží zlepšiť funkčnosť postihnutých častí tela, naučiť, ako ovládať kompenzačné pomôcky a poskytuje pacientom pomoc pri návrate do domácnosti a zamestnania.
Poslednou skupinou sú seniori, ktorým ergoterapia pomáha k zlepšeniu ich samostatnosti a sebaobslužnosti, podporuje rozumové a pamäťové schopnosti a učí bezpečnosti v domácnosti s prevenciou pádov.
Motorika aj rovnováha
„Aktivity pri ergoterapii môžu vyžadovať miernu námahu, s cieľom zlepšiť kognitívne a motorické schopnosti človeka. Využívajú sa pritom rôzne metódy, napríklad arte terapia, muzikoterapia, ale napríklad aj záhradníčenie vo vyvýšených záhonoch,“ vysvetlila ergoterapeutka v Špecializovanej nemocnice Vitalita v Lehniciach Zuzana Blaho Nagy.
Využíva sa široká škála pomôcok a terapeutických nástrojov, ktoré pomáhajú klientom zlepšiť funkčné schopnosti, zvýšiť samostatnosť a bezpečne vykonávať každodenné činnosti. Tkáč a Snopko pre Zdravotnícky denník vysvetlili, že to môžu byť nástavce na WC, stoličky do sprchy, madlá, príbory s hrubšou rukoväťou, protišmykovým povrchom, otvárače na fľaše, obuváky alebo zipsy s úchytmi, ale aj rehabilitačné a tréningové pomôcky ako Thera-band, overball, posilňovač prstov, loptičky rôznej tvrdosti, nestabilné podložky a plošiny, prípadne pomôcky na tréning kognitívnych funkcií – rôzne pamäťové hry, puzzle, skladačky, karty na tréning pozornosti, reči a plánovania, digitálne aplikácie a softvér na kognitívny tréning.
Ďalšou kategóriou sú senzorické pomôcky – loptičky a kefky, tunely, hojdacie vaky, vibračné pomôcky. Taktiež ortézy a polohovacie pomôcky, prípadne sa medzi ne dajú zaradiť aj rôzne moderné asistenčné technológie ako hlasové ovládanie zariadení, počítače s prispôsobeným ovládaním, pomôcky pre nevidiacich a nepočujúcich, elektrické invalidné vozíky, chodítka a schodolezy.
Hlavná terapeutická časť podľa fyzioterapeuta pozostáva z fyzickej aktivity, techník zmyslovej integrácie a kognitívneho tréningu. „Fyzické aktivity vo forme cvičenia sú zamerané na zlepšenie jemnej a hrubej motoriky končatín, koordinácie pohybov, zvýšenie svalovej sily a zlepšenie rovnováhy. Zmyslová integrácia je tvorená aktivitami zameranými na stimuláciu alebo upokojenie zmyslov, teda hojdanie, masáž, svetelné podnety.
Kognitívny tréning cvičí pamäť prostredníctvom pamäťových hier, plánovania úloh, logických zadaní, učí orientácii v čase a priestore,“ popísal Snopko bežné poskytovanie ergoterapie. Na záver terapeut zhodnotí pokrok klienta, jeho spätnú väzbu, odporučí mu úlohy a cvičenie na doma, stanoví ďalšie ciele a dohodnú si termín ďalšej terapie.
Ruky regenerujú pomalšie ako nohy
Užitočné, funkčné, praktické a cenovo dostupné sú napríklad ergoterapeutické pomôcky z dreva, aké vyrába Erika Richtáriková, manažérka zariadení sociálnych služieb v Špecializovanej nemocnici Vitalita v Lehniciach. Tieto pomôcky podľa odborníkov, ktorí sa starajú o seniorov v zariadeniach sociálnych služieb, v denných stacionároch a podobných zariadeniach, majú jednoznačný vplyv na zlepšenie jemnej motoriky, na koordináciu oko-ruka, jemné pohyby ruky, prstov aj na zvyšovanie svalovej hmoty. A to sa ďalej prejavuje väčšou slobodou, menšou frustráciou a dobrým pocitom z toho, že sa človek dokáže o seba postarať napriek diagnóze alebo vyššiemu veku.
Tieto pomôcky sa dajú používať aj doma. „Efekt z používania ergoterapeutických pomôcok je veľmi individuálnou záležitosťou. Kedy sa dostaví v značnej miere závisí od miery postihnutia pacienta, ale aj od toho, nakoľko sa človek aktívne zapája do rehabilitačného procesu a koľko na sebe pracuje. Vo väčšine prípadov však platí, že ruka regeneruje pomalšie ako noha,“ upozornil primár z Lehníc Jozef Koloň. Frekvencia a dĺžka práce alebo skôr hry s ergoterapeutickými pomôckami sa odvíja aj od trpezlivosti a výdrže človeka.
Erika Richtáriková darovala desiatky svojich ergoterapeutických pomôcok zariadeniam sociálnych služieb naprieč celým Slovenskom. „Spätná väzba je nádherná v podobe množstva fotografií a videí. Rozbehla som spoluprácu s občianskym združením Koľko lásky, ktoré mi napomáha distribuovať tieto pomôcky presne na tie miesta, kde ich najviac potrebujú a ocenia,“ uzavrela úspešná tvorkyňa.
