Európsky parlament začne z vlastnej iniciatívy pripravovať významnú správu, ktorá má riešiť prehlbujúcu sa krízu zdravotníckeho personálu v Európe. Tento krok podnietila rastúca politická naliehavosť a varovné signály prichádzajúce z nemocničných chodieb naprieč EÚ.
Správu spoločne pripravujú Výbor pre verejné zdravie (SANT) a Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL), pričom jej dokončenie sa očakáva začiatkom roka 2026. Europoslanci sa k práci na dokumente vrátia po letnej prestávke a kľúčové vypočutie expertov je naplánované na september.
Cieľ je jasný, vytvoriť odpoveď na úrovni EÚ na jednu z najväčších štrukturálnych hrozieb, ktorým čelia európske zdravotnícke systémy.
Ako poukazuje kampaň #DoctorsVoice, ktorú vedie Stály výbor európskych lekárov (CPME), lekári po celej Európe o sebe hovoria ako o „vyčerpaných, preťažených a uvažujúcich o odchode zo systému“.
Kríza už nie je len varovaním do budúcnosti, deje sa už teraz. Po celej Európe sa zatvárajú ambulancie, vidiecke nemocnice nevedia obsadiť voľné pozície a mladí lekári opúšťajú toto povolanie.
Mohlo by vás zaujímať
Kampaň zosilňuje hlas zdravotníkov z prvej línie. Jeden lekár z Chorvátska opísal svojich kolegov ako „preťažených, vyhorených a zvažujúcich odchod z profesie, nie pre nedostatok nadšenia, ale preto, že ich sklamal zdravotnícky systém“.
V Českej republike lekár uviedol, že pracoval „stovky hodín nad zákonné limity“, pričom niektorí jeho kolegovia sú odkazaní na nelegále nadčasy, aby prežili. Lekárka z Grécka spomína na osem rokov, počas ktorých pracovala 83 hodín týždenne. „Tieto pracovné podmienky ovplyvňujú naše zdravie aj osobné vzťahy. Potrebujeme ochranu a rešpekt,“ uviedla.
Lekári z celej EÚ hovoria podobné príbehy, od nízkych platov v Grécku až po narastajúcu agresivitu pacientov v Holandsku a Slovinsku. Podľa viceprezidenta CPME Andreasa Botzlára „existuje nesúlad medzi realitou zdravotnej starostlivosti v praxi a rozhodnutiami politikov“.
Zlomový moment: Parlament odpovie novou správou
Ako odpoveď na situáciu europoslanci spustili spoločnú prácu výborov s cieľom pripraviť komplexnú stratégiu. Pripravovaná správa, ktorá je zatiaľ v návrhovej fáze, má slúžiť ako plán reforiem na úrovni EÚ aj jednotlivých členských štátov.
„Celý sektor zdravotníctva ide na nadčasy,“ varovala na úvod iniciatívy poslankyňa Li Andersson. Podľa nej sú dôsledky rôznorodé, od zhoršujúceho sa duševného zdravia až po klesajúcu atraktivitu povolania, čo všetko živí bludný kruh, ktorý môže úplne rozložiť systémy starostlivosti.
Prípravná fáza začala oficiálnou výmenou názorov s Európskou komisiou. Počas nej sa prehodnotili aktuálne programy financované EÚ, ako napríklad spoločná akcia EU4Health HEROES (zameraná na plánovanie) a projekt BeWell (zameraný na digitálne zručnosti). Viacerí europoslanci však spochybnili, či samotné financovanie stačí na riešenie krízy, ktorá sa stala krízou ľudského kapitálu.
Komisia predstavuje opatrenia a varuje, že peniaze samy osebe nestačia
Komisia potvrdila, že do zdravotníckych systémov EÚ sa už investuje viac ako 55 miliárd eur, 43 miliárd z Plánov obnovy a odolnosti a 12,5 miliardy z Kohéznych fondov. Zároveň však zdôraznila, že tieto výdavky musia byť previazané so strategickými reformami.
„Nebudeme konkurencieschopnou ekonomikou, ak naša populácia nebude zdravá,“ uviedla Katarzyna Ptak-Bufkens z Generálneho riaditeľstva pre zdravie (DG SANTE). Zdôraznila potrebu silnejšieho prepojenia medzi európskym financovaním a reformami týkajúcimi sa zdravotníckeho personálu, najmä prostredníctvom Európskeho semestra.
Jednou z cielených iniciatív je udržanie sestier v systéme. Z dvadsiatich členských štátov sa zbierajú dáta, aby sa pochopilo, prečo sestry odchádzajú a aké opatrenia treba prijať. Napríklad mentoring, reformu náboru a lepšiu ochranu na pracovisku. „Odchádzajú, pretože sa boja preťaženia,“ vysvetlila Ptak-Bufkens, „a pretože nemajú podporu.“
Niektoré národné vlády už podnikajú konkrétne kroky, ale výzvy sú v rôznych krajinách odlišné. Francúzsko zaviedlo povinný rok ambulantnej praxe pre všeobecných lekárov v príprave. Litva prijala legislatívu na zlepšenie pracovných podmienok. Belgicko schválilo dva zákony, ktoré jasne definujú kompetencie a zodpovednosti pokročilých praktických sestier.
Napriek tomu Komisia varovala pred univerzálnymi riešeniami zhora. „Nemôžeme tieto problémy riešiť rovnakým spôsobom v Rumunsku a v Holandsku,“ uviedla Ptak-Bufkens. „Sila je v členských štátoch.“
Desať krokov k zmene: Do diskusie vstupuje plán WHO
Bývalý eurokomisár pre zdravie a europoslanec Vytenis Andriukaitis vyzval výbory, aby za základ stratégie použili plán Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Ako člen pôvodného autorského tímu predstavil desaťbodový plán, ktorý označil za „naliehavú akčnú stratégiu pre všetkých 27 členských štátov“.
Plán zahŕňa zosúladenie vzdelávania so skutočnými potrebami populácie, rozšírenie digitálnych nástrojov, podporu duševného zdravia a vytváranie lepších podmienok na udržanie personálu. „Inak,“ varoval, „budeme donekonečna opakovať tie isté štatistiky.“ Zároveň vyzval Európsky parlament, aby tlačil na Radu EÚ, aby prijala konkrétne odporúčania vychádzajúce z tejto stratégie.
Mladí lekári a WHO: Koordinácia pre lepšiu efektivitu
Zároveň vzniká stratégia aj zo strany mladšej generácie lekárov. Asociácia európskych mladých lekárov (EJD) nedávno prijala dokument s názvom Politika optimalizácie zdravotníckych systémov prostredníctvom riadenia pracovnej sily.
WHO/Europe tento krok privítala ako „kľúčový posun“ a vyzvala členské štáty, aby mu venovali pozornosť. Dr. Cathal Morgan, technický pracovník WHO/Europe, označil rámec EJD za „reakciu zameranú na človeka, ktorá reaguje na kritický nedostatok personálu a budúce systémové šoky“.
Odporúčania EJD sa sústreďujú na optimalizáciu kombinácie zručností a rozdelenia úloh medzi zdravotnícke profesie s cieľom znížiť neefektivitu a rozdiely v poskytovaní starostlivosti. Zároveň žiadajú širšie využitie digitálnych nástrojov na podporu poskytovania zdravotnej starostlivosti, najmä v prostredí s obmedzenými zdrojmi. Politika takisto zdôrazňuje potrebu posilnenia dátových systémov o zdravotníckej pracovnej sile, čo umožní presnejšie a dôkazmi podložené plánovanie a nasadzovanie personálu.
„V konečnom dôsledku ide o to, ako efektívne využívame vzácny čas zdravotníckych pracovníkov,“ povedal Dr. Patrick Pihelgas, predseda Výboru pre zdravotnícku pracovnú silu EJD.
Ďalší míľnik príde v septembri, keď Európsky parlament usporiada odborné vypočutie, ktorého cieľom bude doplniť do správy ďalšie fakty a argumenty. Europoslanci chcú celý text finalizovať začiatkom roka 2026. Do toho času budú lekári aj pacienti očakávať viac než len slová.
Článok bol prevzatý z webu EU Perspectives patriaci pod vydavateľstvo Media Network, pod ktoré patrí aj Zdravotnícky denník.
