Telemedicína a digitálne služby v zdravotníctve sú na Slovensku stále v začiatkoch. Chýba jednotná stratégia, štandardy a stabilné financovanie, čo brzdí ich plošné zavedenie.

„Telekonzultácie aj telemonitoring sa využívajú len obmedzene, bez systémovej podpory a napojenia na zdravotnú dokumentáciu,“ povedala pre Zdravotnícky denník Klaudia Mesíková z Koordinačnej jednotky Nová nemocnica v banskobystrickej Fakultnej nemocnici F.D. Roosevelta, ktorá má na starosti digitalizáciu novej nemocnice.

Hovorí, že napriek tomu aktívne podporujú inovácie, v ktorých vidia zmysel. Banskobystrická nemocnica sa zapojila do viacerých pilotných projektov zameraných na monitoring pacientov v domácom prostredí pomocou zariadení ako glukomer, tlakomer, oxymeter, EKG či spirometer.

Obľúbené u pacientov

„Takto sme na diaľku sledovali pacientov s diagnózami z hepatológie, diabetológie, pneumológie, infektológie, hematológie a neurológie. Skúsenosti boli veľmi pozitívne, pacienti zostali pod odborným dohľadom, no zároveň v pohodlí domova,“ priblížila Mesíková. Konceptu „domácej nemocnice“, ktorý zahŕňa presun významnej časti zdravotnej starostlivosti z nemocnice k pacientovi domov, sme sa venovali v samostatnom článku.

Klaudia Mesíková tvrdí, že pacienti si obľúbili elektronické služby, ktoré nemocnica ponúka nad rámec štátneho elektronického zdravotníctva, napríklad online objednávanie vo vybraných ambulanciách, objednávku eReceptu či rezerváciu liekov v nemocničnej lekárni. Podobné služby ponúka viacero lekárov a zdravotníckych zariadení po celej krajine. Šetria pacientom čas a zlepšujú dostupnosť starostlivosti.

„Veríme, že digitalizácia má svoje miesto v zdravotníctve a je potrebné ju ďalej rozvíjať všade tam, kde je to medicínsky a technicky možné,“ zhodnotila Mesíková.

Mohlo by vás zaujímať

Efektívnejšie vďaka AI

Fakultná nemocnica F.D. Roosevelta je odborným garantom česko-slovenského projektu Digitálna nemocnica, ktorého cieľom je implementovať v nemocniciach nové technológie a moderné efektívne riešenia.

„Aktuálne sa zameriavame na zavádzanie elektronickej dokumentácie, elektronickú preskripciu, implementovali sme zamestnaneckú aplikáciu, venujeme sa automatizácii administratívnych procesov, rozvoju telemedicíny najmä v oblasti domáceho monitoringu a nasadzovaniu umelej inteligencie (AI) v rôznych oblastiach,“ spresnila Mesíková.

AI je súčasťou medicínskej techniky a pomáha napríklad pri optimalizácii RTG vyšetrení. Vďaka umelej inteligencii sú vyšetrenia a výsledky rýchlejšie a pacient dostáva nižšiu dávku röntgenového žiarenia. AI je tiež samostatný analytický nástroj, ktorý podporuje klinické rozhodovanie. Napríklad kontúrovanie orgánov pri plánovaní rádioterapie alebo vyhľadávanie fraktúr v urgentnej rádiológii.

Konkrétne v banskobystrickej nemocnici digitalizáciu vnímajú ako prostriedok pre lepšiu, dostupnejšiu a udržateľnejšiu starostlivosť. Zásadný posun v tejto oblasti očakávajú v súvislosti s výstavbou novej nemocnice, ktorá by mala mať pacientsku mobilnú aplikáciu a interaktívne kiosky, ktoré zjednodušia navigáciu a komunikáciu pacienta s nemocnicou. Ďalej centrálne úložisko štruktúrovaných klinických a prevádzkových dát pre analytiku a rozhodovanie či vlastné dohľadové centrum na monitoring pacientov počas hospitalizácie aj v domácom prostredí.

Kedy sa dá telemedicína využiť?

Telemedicína v súčasnosti umožňuje na diaľku efektívne riešiť najmä chronické diagnózy, pri ktorých nie je nevyhnutná fyzická prítomnosť pacienta u lekára. Ide o stavy, kde je rozhodujúce pravidelné sledovanie, konzultácia výsledkov meraní a úprava liečby na základe objektívnych údajov.

Medzi najčastejšie diagnózy a oblasti využívajúce telemedicínu patria hypertenzia, teda vysoký krvný tlak, diabetes mellitus či kardiologickí pacienti, napríklad tí po infarkte. Využitie domácich EKG zariadení, pulzných oxymetrov alebo smart hodiniek s monitorovaním tepu totiž umožňuje včas zachytiť rizikové zmeny. Na diaľku možno sledovať aj efekt liečby či rekonvalescenciu po hospitalizácii.

Telemedicína sa využíva aj v rehabilitácii a fyzioterapii, keďže po úrazoch alebo operáciách je možné na diaľku viesť cvičebný program, posudzovať rozsah pohybu či korigovať polohu pri cvičení. Pacienti môžu využívať videonávody alebo pravidelné konzultácie s fyzioterapeutom.

Urýchlila pandémia

Vzostup telemedicíny nastal najmä v rokoch 2020 a 2021 počas pandemických opatrení a obmedzení. Otvoril sa tak priestor na poskytovanie zdravotnej starostlivosti na diaľku. PR špecialistka siete nemocníc Penta Hospitals Slovensko a polikliník ProCare Bianka Krejčíová pre Zdravotnícky denník zhodnotila, že v ambulantnej starostlivosti je telemedicína stále viac vyhľadávanou službou.

„Prostredníctvom telefonickej kontroly je možné absolvovať kontrolné vyšetrenie bez nutnosti fyzickej návštevy ambulancie. V prípade lekárov prvého kontaktu je možné sa spojiť telefonicky so svojim lekárom prostredníctvom Telekonzultácie a zhodnotiť aktuálny zdravotný stav. V týchto situáciách sa eliminuje prítomnosť infekčných pacientov v čakárni,“ hovorí.

Počas uplynulých rokov boli aplikované do praxe služby eRecept, eVýmenný lístok, ePN, ktoré sa podľa Krejčíovej výrazne podieľajú na efektívnejšom využití času zdravotníckeho personálu. Polikliniky ProCare tiež umožňujú elektronicky požiadať lekára o predpis liekov a zdravotníckych pomôcok.

Doplnila, že v rôznych nemocniciach Penta Hospitals sú okrem toho zavedené technológie podporujúce bezpečnosť pacienta. Ide napríklad o digitalizované meranie životných funkcií s prenosom na diaľku do informačného systému a vyhodnocovaním tzv. „skóre včasného varovania“, vyhľadávanie nemocničných nákaz s podporou AI, robotickú prípravu liekov, AI podporu vyhodnocovania snímok z CT vyšetrení a tento rok zavádzajú AI aj pri snímkach z RTG a magnetickej rezonancie.

Inovácie vo svete

V oblasti digitálnych služieb v zdravotníctve by sa Slovensko mohlo podľa Klaudie Mesíkovej z banskobystrickej nemocnice inšpirovať najmä v severských štátoch, ale aj iných krajinách s vysokou úrovňou digitalizácie verejných služieb.

Estónsko patrí medzi svetových lídrov v oblasti elektronického zdravotníctva. Disponuje plne digitalizovaným systémom zdravotnej dokumentácie, v ktorom majú všetci poskytovatelia prístup k rovnakým údajom v reálnom čase. Pacient si vie jednoducho pozrieť svoju históriu, lieky, výsledky či odporúčania.

Dánsko a Švédsko zaviedli do bežnej praxe viaceré telemedicínske nástroje, vrátane tzv. digitálnych kliník, ktoré poskytujú služby bez potreby osobnej návštevy. Významná časť starostlivosti, napríklad spomínané sledovanie chronických pacientov či rehabilitácia, sa presunula do domáceho prostredia, čím sa efektívne rieši nedostatok personálu a tlak na nemocnice.

Izrael vyniká silným prepojením technologického sektora so zdravotníctvom. Má rozvinutý systém pre aplikáciu umelej inteligencie, napríklad pri predikcii onkologických ochorení, analýze zobrazovacích metód a manažmente rizikových pacientov. Vďaka výraznej podpore startupov tam vznikajú praktické inovatívne riešenia.

Fínsko zase vybudovalo robustný národný pacientsky portál My Kanta, ktorý umožňuje občanom nielen pristupovať k svojej zdravotnej dokumentácii, ale aj zdieľať informácie medzi lekármi, spravovať súhlasy s liečbou, e-recepty či očkovanie.

Čo robiť, aby digitálne služby využívalo viac ľudí?

Zástupcovia banskobystrickej nemocnice by na Slovensku ocenili opatrenia urýchľujúce digitálny rozvoj v zdravotníctve, teda zavedenie jednotných štandardov pre integráciu nemocničných informačných systémov, podporu startupov a inovácií v zdravotníctve alebo uľahčenie integrácie inovatívnych riešení do každodennej praxe.

Tiež by sa mal vytvoriť motivačný systém pre širšie využívanie digitálnych služieb zo strany lekárov aj pacientov.