Generické lieky tvoria významnú časť liečby mnohých bežných ochorení. Podľa odhadov sa však 40 až 50 percent z nich vyrába v krajinách mimo Európskej únie (EÚ), predovšetkým v Číne a Indii. Pre Zdravotnícky denník to povedala hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Lucia Balážiková. Liekovému ústavu šéfuje Roman Dorčík, ktorý je zároveň zástupcom Slovenska v Európskej liekovej agentúre. V EÚ sa sústreďuje najmä vývoj a výroba inovatívnych liekov, ktoré však tvoria len 10 až 20 percent zo zoznamu kritických liekov.

Naprieč Európskou úniou aj regulačnými autoritami jednotlivých krajín podľa ŠÚKL panuje zhoda, že výroba kľúčových liekov by sa mala vrátiť späť do únie. Čo všetko bude v Európe potrebné zabezpečiť? A nebudú lieky kvôli tomu drahšie?

Zdravotnícky denník sa téme venoval v podcaste Perspektívy zdravia s europoslankyňou Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou. Arnaud Maheas, ktorý je predsedom Výboru pre prístup generických liekov na trh z Medicines for Europe v podcaste EU Perspectives tiež hovoril o potrebe posilniť európsku výrobu liekov.

Ako brániť výpadkom liekov?

Výroba liekov v ázijských krajinách je však oveľa lacnejšia. „Celkové náklady na vývoj, výrobu a marketing generických liekov v týchto regiónoch tvoria podľa odhadov len 20 až 40 percent oproti nákladom v EÚ. Dôvodov je viacero, napríklad nižšie náklady na pracovnú silu, lacnejšie energie a suroviny,“ vysvetlila Lucia Balážiková.

Potreba vyrábať lieky aj v Európe sa ako kľúčová ukázala počas pandémie covid-19, keď nastali problémy s dodávkami liekov. Európska komisia preto ako odpoveď na krízu prijala Farmaceutickú stratégiu EÚ a tiež iniciovala založenie inštitútu HERA (Health Emergency Preparedness and Response). Súčasťou tejto organizácie je aj iniciatíva Critical Medicines Alliance (CMA) – Aliancia kritických liekov.

Podľa slovenskej liekovej autority je hlavným cieľom iniciatívy CMA práve návrat a zastabilizovanie výroby v krajinách EÚ, zabezpečenie lepšej dostupnosti liekov a stability zdrojov.

Mohlo by vás zaujímať

Treba finančné stimuly

 „CMA navrhla komplexnú stratégiu a súbor jednotlivých opatrení, ako tento cieľ dosiahnuť. Patria medzi ne napríklad podpora výroby účinných látok, investície do infraštruktúry, finančné stimuly a efektívnejšie regulačné rámce. Kľúčové sú aj medzinárodné partnerstvá, pohotovostné zásoby a koordinovaný prístup členských štátov,“ zhrnula Balážiková.

Presun výroby späť do EÚ podľa nej môže zvýšiť náklady, no cieľom iniciatívy je aj zachovanie cenovej dostupnosti liekov pre pacientov – napríklad pomocou finančných stimulov, prípadne regulácií verejných súťaží.

Europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová v podcaste Perspektívy zdravia načrtla, že EÚ by mala pri výrobe liekov, respektíve účinných látok, spolupracovať napríklad s Ukrajinou, ktorá má prístup k surovinám. Keďže Ukrajina ešte nie je členom únie, tak zatiaľ formou partnerstiev. Hovorkyňa ŠÚKL Balážiková pripomenula, že spoluprácu so susednými krajinami navrhuje aj stratégia CMA a podľa štátneho ústavu by takáto forma spolupráce mohla mať pozitívny vplyv na dostupnosť liekov v EÚ aj na Slovensku. Všetko však závisí od politických rozhodnutí na úrovni únie. „Podľa verejných informácií v súčasnosti Ukrajina zriaďuje novú liekovú agentúru, ktorá bude fungovať v súlade s normami EÚ,“ doplnil ŠÚKL.

Čo sa môžeme učiť od Ukrajiny?

Ako povedala europoslankyňa, Ukrajina je oproti Slovensku popredu v oblasti digitalizácie. Podľa štúdie ukrajinského elektronického zdravotníctva telemedicínske služby a inovatívne zdravotnícke prístupy v krajine expandovali najmä kvôli pandémii covid-19 a následnému vojenskému konfliktu.

Na minuloročnom ukrajinskom eHealth Summite minister zdravotníctva Viktor Liashko ohlásil aj nové digitálne zdravotnícke projekty a elektronické riešenia. Týkajú sa napríklad elektronickej preskripcie rehabilitačných pomôcok, elektronických lekárskych správ pri adopcii dieťaťa alebo žiadosti o vodičský preukaz, elektronických záznamov o používaní medicínskej marihuany, rozšírenia elektronických čakacích listín, osobných webových stránok pacientov a podobne.

Zo ŠÚKL uviedli, že nemajú dostatočne zmapovaný ukrajinský zdravotný systém na to, aby mohli odpovedať na otázku, čo funguje v ukrajinskom zdravotníctve efektívnejšie a čím by sa mohlo Slovensko inšpirovať. Na Slovensku je však podľa nich stále čo zlepšovať, preto uvítajú každú iniciatívu, ktorá krajinu posunie k lepšej zdravotnej starostlivosti pre pacientov.